Automobilky si môžu vydýchnuť, vláda v Haagu vrátila plnú kontrolu nad polovodičovou spoločnosťou Nexperia jej čínskemu vlastníkovi. Podľa slov jej predstaviteľov ide o deeskaláciu a „gesto dobrej vôle“ voči Pekingu, reálne však toto „gesto“ otvára nové otázky o skutočnej pripravenosti Európy brániť vlastnú technologickú a ekonomickú suverenitu.
Spor sa naplno rozbehol po tom, čo holandský minister hospodárstva prvýkrát v histórii aktivoval Zákon o dostupnosti tovarov z roku 1952, prijatý ešte počas studenej vojny. Tento právny nástroj umožňuje štátu zasiahnuť do fungovania podnikov vtedy, keď je ohrozená dostupnosť strategických výrobkov. V prípade Nexperie vláda argumentovala závažnými nedostatkami v oblasti riadenia, rizikom odlivu know-how a potenciálnou hrozbou pre ekonomickú bezpečnosť Holandska a Európy.
Nexperia so sídlom v Nijmegene patrí medzi kľúčových svetových výrobcov základných polovodičových súčiastok, ktoré sa uplatňujú najmä v automobilovom priemysle. Spoločnosť zamestnáva tisíce ľudí v Holandsku, Nemecku, Spojenom kráľovstve a ďalších krajinách a ročne dodáva desiatky miliárd komponentov. Od roku 2018 je stopercentnou dcérskou spoločnosťou čínskej skupiny Wingtech Technology, ktorá má čiastočne štátnu vlastnícku štruktúru a dlhodobo vzbudzuje pozornosť západných bezpečnostných služieb.
Holandský zásah do vedenia firmy mal podľa vlády zabrániť tomu, aby sa kľúčové technológie a výrobné kapacity postupne presúvali mimo Európy. Štát si na základe mimoriadneho rozhodnutia vyhradil právo blokovať alebo rušiť rozhodnutia vedenia a dočasne odstavil od riadenia niektorých manažérov prepojených s čínskym vlastníkom.
Peking na túto situáciu zareagoval rýchlo a dôrazne. Čínske orgány obmedzili export čipov z tamojších závodov Nexperie, čím využili najsilnejšiu zbraň, ktorú dnes v globálnej ekonomike predstavujú polovodiče. Následné výpadky začali pociťovať najmä automobilky, ktoré sú už niekoľko rokov citlivé na akékoľvek narušenie dodávateľských reťazcov elektronických komponentov.
Oficiálne vysvetlenie síce hovorí o kompromisnom riešení, no mnohí analytici vnímajú tento obrat ako kapituláciu a signál, že Európa zatiaľ nie je pripravená niesť plné náklady konfrontácie s Čínou v oblasti strategických technológií.
Kritici upozorňujú, že okamžité riziko nedostatku čipov sa síce zmiernilo a automobilový priemysel môže dočasne vydýchnuť, avšak politický odkaz tejto krízy je pre EÚ zlý. Ak štát najprv aktivuje prísny zákon z čias studenej vojny a o niekoľko týždňov od neho ustúpi, pôsobí to ako improvizácia, nie ako výsledok pevnej stratégie. Vzniká dojem, že európske krajiny síce chápu riziká spojené s čínskou technologickou expanziou, no v momente, keď sa objavia protiopatrenia druhej strany, veľmi rýchlo cúvnu.