Keď došlo po ruskej invázii na Ukrajinu k masovému exodu západných automobiliek z krajiny agresora, Kremeľ dúfal, že trh zaplnia čínske automobilové značky. A nielen to, ponúkol im aj opustené fabriky Volkswagenu, Toyoty, Hyundaia či Mercedesu-Benz, aby v nich začali vyrábať autá, napríklad aj pod značkami Moskvič či Volga. Spočiatku sa aj zdalo, že to tak bude. Naznačovali to roky 2024, keď si Čína doslova sprivatizovala ruský automobilový trh, lenže rok 2025 je pre tieto svetlé zajtrajšky studenou sprchou.
Podľa CarNewsChina klesol v tomto roku export čínskych áut do Ruska medzi januárom a septembrom, teda za tri štvrťroky o 58 %. Doviezlo sa ich len 357 700. Zároveň sa v tomto roku prepadol aj celý ruský automobilový trh. Tých 1,06 milióna registrácií predstavuje o 20 % horší výsledok v porovnaní s roku 2024. To je jasný signál, že už ani čínske značky nemajú v Rusku úspech automaticky zaručený. Dôvody sú najmä na ruskej strane, ktorá potrebuje každý rubeľ na financovanie vojnovej mašinérie a pri ich získavaní nezabudla ani na peňaženky motoristov.
Masívne zvýšenie recyklačných poplatkov, ktoré predražujú dovezené autá priemerne až o 7 500 dolárov a tie luxusné o desiatky tisíc, drahý lízing v prostredí, kde sa úroky šplhajú k sadzbe 30 %, urobili z importovaných áut prakticky nedostupný tovar. Tento mix opatrení znížil dopyt a zároveň odradil čínskych výrobcov od veľkých investícií. Sľuby o lokalizovanej produkcii sa zatiaľ nenaplnili. Výroba čínskych áut priamo v Rusku, ktorá mala priniesť prácu desaťtisícom prepustených zamestnancov, viazne. Uveďme zopár príkladov.
Výroba v bývalom závode Toyoty v Petrohrade stále nebola obnovená a podobná situácia je aj v Nižnom Novgorode, kde sa do roku 2022 montovali modely koncernu Volkswagen. Podľa denníka Kommersant síce spoločnosť JSC Passenger Car Production (PLA) rokovala s čínskou spoločnosťou Geely o spustení liniek, no zatiaľ bez výsledku. Rovnako sa neuskutočnila sľubovaná rozsiahla spolupráca so spoločnosťou Chery na montáži modelu Lada Xcite v bývalom závode Toyoty v Petrohrade, ktorý je dnes vo vlastníctve ruskej spoločnosti FSUE NAMI.
Úspechom nie je ani oživenie značky Moskvič pomocou čínskej spoločnosti JAC v bývalom moskovskom závode v Renaultu. Plány na výrobu státisícov áut ročne sa ukázali ako absolútne nereálne. Vlani sa vyrobilo len približne 30 000 Moskvičov, pričom k rentabilite potrebuje podnik vyprodukovať aspoň 40 000 kusov. Tento rok je ešte výrazne slabší. Mesačne nepredáva Moskvič viac ako 1 200 áut. No a reinkarnácia značky Volga za pomoci čínskeho Changanu sa skončila úplným fiaskom. Navyše sa čínske automobilky, ktoré pred rokom 2023 v Rusku raketovo rástli, začínajú z trhu sťahovať.
Podľa CarNewsChina sa viacerí distribútori pripravujú na redukciu ruských operácií a dokonca zatvárajú predajne áut. Moskva teda nedosiahla oživenie trhu, ktoré by sa podobalo číslam pred inváziou a nedokázala prilákať ani čínskych investorov. Je jasné, že tento prepad je priamym dôsledkom ruskej agresie na Ukrajine. Sankcie, odchod západných výrobcov a následná závislosť Moskvy od Číny síce otvorili cestu pre očakávaný boom, no ten sa nakoniec nekoná. Je to aj lekcia pre Čínu, že vo vojne nemusí byť zdanlivo jednoduchý biznis istotou.