Európske antidotačné clá na čínske elektromobily mali posilniť pozíciu domácich výrobcov, no najnovšie údaje naznačujú, že výsledok môže byť opačný. Iba rok po zavedení opatrení, ktoré mali chrániť trhový podiel európskych značiek, zvýšili čínske automobilky svoje celkové predaje v Európe o 93 percent. Situáciu analyzoval server Auto News.
Clá, ktoré sa pri niektorých výrobcoch elektromobilov vyšplhali až na 35 percent nad rámec existujúceho 10-percentného dovozného cla, boli najprv zavedené dočasne v júli 2024 a formálne nadobudli účinnosť v novembri 2024. Neistota okolo ich konečného nastavenia sa premietla do vývoja trhu už v roku 2024, keď predaje čínskych áut narástli iba o 13 percent. Skutočný zlom však prišiel v priebehu roka 2025, keď čínske značky presmerovali pozornosť na plug-in hybridy a klasické spaľovacie modely. V októbri 2025 sa ich celkový trhový podiel v Európe medziročne zdvojnásobil na približne sedem percent.
Podľa údajov analytickej spoločnosti Dataforce sa predaje čínskych značiek v EÚ, Spojenom kráľovstve a krajinách EFTA majú do konca roka 2025 dostať nad hranicu 700-tisíc vozidiel, pričom v roku 2024 to bolo 408-tisíc. Tento trend posilňuje argument, že zameranie ciel výhradne na jednu technológiu otvorilo významný priestor pre hybridy a spaľovacie autá dovážané z Číny. V praxi sa totiž približne dve tretiny čínskych modelov predávaných v Európe do októbra 2025 dostali iba pod štandardné 10-percentné clo.
Analytik Philippe Houchois zo spoločnosti Jefferies tvrdí, že rozhodnutie Európskej únie trestať selektívne a sústrediť sa len na elektromobily bolo strategicky nešťastné. Čínske značky podľa neho dokážu bez väčších problémov absorbovať štandardné clo pri benzínových autách, mild hybridoch, full hybridoch aj plug-in hybridoch, pretože ich výrobné náklady sú v Číne o 20 až 30 percent nižšie než v Európe. V mnohých prípadoch zvládnu dokonca aj dodatočné clá na elektromobily, keďže na európskom trhu dosahujú vyššie marže než doma.
Zmena skladby predajov je viditeľná aj v číslach za prvých desať mesiacov roka. Elektrické autá tvorili od januára do októbra 2025 približne 34 percent predaja čínskych značiek v Európe, kým pred rokom to bolo 44 percent. Rast sa teda presunul do kategórií, ktoré európska colná politika nechala relatívne otvorené.
Dôležitá je aj výrobná stránka. Clá mali byť impulzom na budovanie závodov v Európe, no realita zatiaľ nevyzerá dobre. Napriek verejným prísľubom viacerých značiek sa v roku 2025 očakáva menej než 20-tisíc čínskych áut zmontovaných priamo v Európe. Čínske automobilky totiž v domácom prostredí čelia tvrdej cenovej vojne, ktorá sa rozbehla v lete 2024, a z viac než stovky výrobcov sú ziskové len štyri. Zároveň ich odrádza aj výrazná nadkapacita. Odhady hovoria o približne 50-percentnom prebytku pri inštalovanej ročnej kapacite presahujúcej 50 miliónov vozidiel. To prirodzene podporuje orientáciu na export namiesto rýchleho budovania nových európskych fabrík.
Pokiaľ ide o konkrétne čísla MG je v roku 2025 jednoznačnou jednotkou medzi čínskymi značkami v Európe s 250 014 predanými autami do októbra, čo predstavuje medziročný nárast o 27 percent. BYD je druhý s 137 896 kusmi a s nárastom skokom o 289 percent. Chery je tretie a zároveň najrýchlejšie rastúce s 86 913 autami a nárastom o 715 percent. Aj menší hráči však pridávajú, keď Xpeng zvýšil predaje na 14 803 kusov, čo je o 166 percent viac než pred rokom. Dongfeng a jeho prémiová značka Voyah narástli na 2 516 kusov z vlaňajších 435.
Z pohľadu modelov je silným signálom úspech BYD Seal U, ktorý sa stal v roku 2025 najpredávanejším plug-in hybridom v Európe s 56 608 registráciami do októbra. Tento údaj vystihuje jadro celej situácie: čínske značky sa v prostredí ciel nepribrzdili, ale prepli do segmentov, ktoré im ponúkajú menej bariér a zároveň široký dopyt. A len pre úplnosť – najpredávanejším čínskym autom v Európe je za prvých 10 mesiacov tohto roku MG ZS, ktoré už prekročilo stotisícovú hranicu.