Vieme, ako by mal vyzerať odklad zákazu ‘spaľovákov‘. Je to obrovské sklamanie!

Plánovaný zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi v Európskej únii od roku 2035 sa podľa najnovších informácií posunie a zjemní, avšak len kozmeticky. Európska komisia pripravuje balík zmien, ktorý by mohol priniesť päťročný odklad zákazu, no len pre vybrané kategórie vozidiel. Podľa serveru AutoNews o tom informovali zdroje, zúčastnené priamo na rokovaniach, ktoré si však prajú zostať v anonymite. Európska únia by mala oficiálne informácie zverejniť pravdepodobne 16. decembra.

Ak bude jej návrh vo vyššie popísaných intenciách, značí to, že do roku 2040 by malo byť možné vyrábať plug-in hybridy a vozidlá s predĺženým dojazdom, pri ktorých spaľovací motor neslúži na priamy pohon kolies, ale funguje ako generátor elektriny pre elektromotor. Je tu však aj ďalšia dôležitá podmienka – tieto vozidlá by mali využívať nové biopalivá a syntetická palivá a k tomu materiály s nízkou uhlíkovou stopou, hlavne tzv. zelenú oceľ.

Čítajte viac Automobilky si zúfajú: EÚ chce po novom aj ‘zelenú oceľ‘. Výrazne zdraží autá

Práve tieto podmienky však otvárajú zásadnú otázku, či takéto „zjemnenie“ pravidiel dáva vôbec nejaký ekonomický zmysel. Syntetické palivá vyrábané z vodíka a zachyteného CO₂ sú technologicky zaujímavé, no v súčasnosti extrémne drahé. Aj v optimistických scenároch predpokladajú odborné analýzy, že dlhodobo budú podstatne (rozumnej násobne) drahšie než klasické fosílne palivá. Ešte väčší problém je, že ich výroba si vyžaduje obrovské množstvo obnoviteľnej energie, ktorú Európa zároveň potrebuje na dekarbonizáciu priemyslu a energetiky. Pokiaľ by mali syntetické palivá vo väčšom rozsahu poháňať osobné autá, náklady by sa nutne premietli do cien palív a tým aj do celkových nákladov na prevádzku áut.

Čítajte viac Emisie už nestačia, EÚ tlačí na hluk. Niektoré športové modely skončia

Podobne zelená oceľ, vyrábaná s využitím vodíka a obnoviteľných zdrojov, je výrazne drahšia. Uvedené podmienky znamenajú zdraženie áut rádovo v tisícoch eur a navyše extrémne zvýšenie prevádzkových nákladov. Takéto autá budú napokon pre zákazníkov oveľa menej atraktívne a ekonomicky zaujímavé než elektromobily, takže situáciu by z hľadiska klientov nijako situáciu neriešili a spaľovacie autá by sa tak či tak nepredávali, len by zostali de iure v ponuke v podobe plug-in hybridov a áut s predlžovačom dojazdu, avšak za nereálne ceny.

V podstate by takýto odklad neriešil temer nič, išlo by len o to, aby europolitici umlčali kritikov a mohli povedať, že ich požiadavkám vyšli v ústrety. Avšak udialo by sa tak spôsobom, ktorý nepomôže ani automobilkám a neuľahčí situáciu ani tým, ktorí hľadajú cenovo dostupne autá s klasickým pohonom. Autá vyrábané v EÚ by však kvôli vyššie uvedeným podmienkam boli ešte menej konkurencieschopné, než sú v súčasnosti.

Jediné, čo môže automobilky potešiť, je odloženie plánovaného sprísnenia metodiky zisťovania spotreby a emisií plug-in hybridov, ktoré malo byť založené na údajoch zbieraných priamo z vozidiel.