Keď sa dnes povie Volkswagen Chrobák, mnohí si vybavia sympaticky zaoblené auto, ktoré sa stalo ikonou (nielen) povojnovej Európy aj globálne. Jeho skutočný štart do „sériového života“ bol však oveľa menej romantický a oveľa viac improvizovaný. Dňa 27. decembra 1945 sa v závode vo Wolfsburgu podarilo po vojne znovu spustiť montáž civilných áut a z linky zišiel prvý povojnový Volkswagen Typ 1 (interné továrenské označenie platformy pre pôvodný model „chrobáka“). Továreň bola v tom čase pod kontrolou britskej okupačnej správy, ktorá rozhodovala o jej ďalšom fungovaní a zabezpečila aj prvé objednávky. Do Silvestra toho istého roka ich v rozbombardovanom závode stihli postaviť iba 55.
Foto: Volkswagen
Pôvod auta, neskôr označovaného ako Beetle, ktoré malo byť „ľudovým vozidlom“, siahajú do 30. rokov 20. storočia. Nacistický režim projekt propagoval ako masový dopravný prostriedok pre bežných Nemcov a opieral sa aj o sporiaci systém organizovaný cez vlastné štruktúry. V praxi však pred vojnou ostal sľub dostupného auta pre státisíce sporiteľov nenaplnený a kapacity novovybudovaného závodu sa počas konfliktu podriadili vojnovému hospodárstvu.
Továreň pri vtedajšom Fallerslebene, z ktorej neskôr vyrástol dnešný Wolfsburg, sa postupne stala súčasťou zbrojárskej výroby. Popri prípravách civilného vozidla vznikali aj vojenské deriváty vrátane známeho „Kübelwagenu“ (oficiálne VW Typ 82, ktorý konštrukčne vychádzal z platformy pôvodného „ľudového“ Volkswagenu, neskoršieho Chrobáka/Typu 1 a v teréne bol prekvapivo schopný) a ďalších armádnych zákaziek. Podnik v tom čase využíval nútenú prácu, v areáli existovali tábory a sieť kontrolovaných pracovísk, kde pracovali tisíce ľudí privezených z okupovaných či kontrolovaných krajín, vrátane väzňov koncentračných táborov. Ide o kapitolu, ktorú pri „chrobáku“ nemožno vynechať, hoci samotné auto sa neskôr v povojnových časoch stalo symbolom celkom iného sveta.
Foto: Volkswagen
V máji 1945 bola fabrika po spojeneckom bombardovaní v ruinách. O jej budúcnosť sa zaujímali rôzne strany, no rozhodujúce slovo napokon získala britská okupačná správa. Práve vtedy sa začal písať druhý, povojnový životný cyklus modelu, ktorý sa mal neskôr presláviť na všetkých kontinentoch. Kľúčovou postavou sa stal britský major Ivan Hirst, dôstojník poverený dozorom nad podnikom. V čase, keď sa o závode hovorilo skôr ako o záťaži než o príležitosti, dokázal presadiť objednávku na tisíce áut pre potreby okupačnej správy a tým fabrike doslova kúpil čas. Bez tejto pragmatickej objednávky by mohol Wolfsburg dopadnúť ako mnohé iné povojnové priemyselné komplexy – demontážou alebo rozpredajom.
Čítajte viac VW Beetle: Svet sa lúči s Chrobákom. V Mexiku vyrobili posledný kus
Sériová výroba sa rozbehla 27. decembra 1945, no realita mala ďaleko od hladko fungujúcej linky. Závod zápasil s nedostatkom materiálu, energií aj kvalifikovaných ľudí, mnohé stroje boli poškodené a logistika fungovala len provizórne. Aj preto do konca roka 1945 dokázali vo Wolfsburgu dokončiť len 55 áut. Nasledujúce mesiace priniesli pomalý, ale stabilný rast, ktorý sa postupne preklopil do čísiel, ktoré koncom roku 1945 nečakal nikto.
Kurióznym detailom z tohto obdobia je, že fabrika „riešila“ nielen stroje a diely, ale aj základné prežitie svojich zamestnancov. V čase nedostatku potravín sa časť pozemkov pri závode využívala na pestovanie plodín. Bola to jediná možnosť, ako udržať fabriku v chode, pretože vtedajší zamestnanci doslova nemali čo jesť.
Foto: Volkswagen
Už od začiatku bol „chrobák“ autom, ktoré nemalo osloviť luxusom, ale mal vydržať všetko, spoľahlivo štartovať a voziť ľudí aj tam, kde boli cesty aj podmienky ďaleko od ideálu. Svojim spôsobom vznikol na podobných ideových základoch ako legendárna francúzska „kačica“, teda Citroën 2CV. Na medzinárodnej scéne sa „chrobák“ začal výraznejšie presadzovať vďaka exportu už koncom 40. rokov. Dôležitým momentom bolo aj predstavenie vozidla na veľtrhoch a autosalónoch, kde sa z technickej kuriozity so vzduchom chladeným motorom vzadu a pohonom zadných kolies postupne stávalo ikonické auto s jasnou identitou.
Výsledkom bol úspech, akým sa celosvetovo môže pochváliť len pár áut, ktoré možno spočítať na prstoch jednej ruky. Chrobák sa stal jedným z najznámejších áut 20. storočia a kumulatívna výroba prekročila 21 miliónov kusov. Pôvodná generácia (Typ 1) sa udržala na linkách neuveriteľne dlho. Vyrábať sa prestala až 30. júla 2003. Posledný kus zišiel z linky v závode Puebla v Mexiku, čím sa uzavrela výroba pôvodnej generácie po celkovo vyrobených 21 529 464 kusoch.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda
Subaru