Monocab: Nemci vymysleli vlak, jazdiaci len po jednej koľaji. A stačí mu batéria

Výskumný tím z Technische Hochschule Ostwestfalen-Lippe (TH OWL) predstavil koncept batériového „minivlaku“, ktorý má sprístupniť aj tie železničné trate, na ktorých sa klasická osobná doprava už neoplatí alebo bola dávnejšie zastavená. Riešenie s názvom Monocab využíva úzke autonómne kabíny jazdiace po jednej koľajnici (po druhej môže ísť ďalší Monocab a vďaka minimálnej šírke sa bez problému obídu), pričom kabína je navrhnutá tak, aby dokázala plynule jazdiť v oboch smeroch bez potreby otáčania súpravy či budovania zložitých obratísk.

V praxi má ísť o akýsi „vlak na zavolanie“ využívaný v úsekoch s malou frekvenciou cestujúcich, kde sa interval a kapacita prispôsobujú reálnemu dopytu. Projekt podporuje EÚ a na jeseň 2025 získal aj európsku cenu RegioStars, keď zvíťazil v kategórii „Connected Europe“.

Najzaujímavejšou technickou časťou je stabilizácia vozidla na jednej koľajnici. Na rozdiel od bicykla alebo motocykla tu nehrá hlavnú rolu dynamická stabilita vyplývajúca z rýchlosti a geometrie riadenia, ale aktívne vyvažovanie prostredníctvom masívnych gyroskopov. Tie musia nielen udržať kabínu v rovnováhe v priamom smere, ale aj zvládať nerovnosti trate, bočný vietor, nástup a výstup cestujúcich či zmenu rozloženia hmotnosti pri preprave bicykla alebo invalidného vozíka.

Foto: Monocab

monocab-interier Monocab je navrhnutý maximálne pre 6 cestujúcich, zmestí sa tam aj bicykel alebo invalidný vozík.

Autonómna prevádzka si zároveň vyžaduje presnú orientáciu v priestore a robustné bezpečnostné vrstvy. V prostredí železnice je výhodou, že vozidlo sa pohybuje po pevne definovanej trase, no stále musí rozlišovať prekážky na trati, kontrolovať vlastnú rýchlosť a brzdnú dráhu a synchronizovať pohyb s ďalšími kabínami. V takomto koncepte má zásadný význam kombinácia vnímania okolia Moocabom, digitálnej mapy trate a komunikácie s infraštruktúrou alebo dispečingom, aby sa minimalizovalo riziko kolíznych situácií a aby systém vedel prejsť do bezpečného režimu pri poruche senzora, pohonu alebo stabilizácie.

Kabína má podľa zverejnených parametrov šírku približne 1,20 metra a interiér je dimenzovaný pre šesť cestujúcich s tým, že sa počíta aj s miestom pre bicykel alebo vozík. Kombinácia úzkych rozmerov, batériového napájania a aktívnej stabilizácie by mala umožniť využiť existujúce koľaje s minimálnymi stavebnými zásahmi, no zároveň ponúknuť modernú, bezbariérovú a prevádzkovo flexibilnú alternatívu tam, kde návrat klasického vlaku nedáva ekonomický zmysel.

Projekt sa dnes nachádza vo fáze vývoja a testovania demonštrátorov na reálnej trati v regióne Ostwestfalen-Lippe, pričom ambíciou je postupne posúvať technológiu až k pilotnej prevádzke. Ak sa podarí spojiť stabilizáciu na jednej koľajnici, autonómne riadenie a prevádzkový model „na zavolanie“ do jedného bezpečného a certifikovateľného systému, ktorý nebude mať premrštenú cenu, môže ísť o zaujímavú a ekologickú alternatívu aj k autobusovej doprave tam, kde koľaje zatiaľ existujú, no frekvencia cestujúcich je relatívne nízka a autobusy sú stratové.