Šéf značky Fiat Olivier François otvoril v rozhovore pre britských novinárov tému, ktorá môže v Európe opäť rozprúdiť diskusiu o tom, koľko povinných asistentov by mali mať malé mestské autá. Vedel by si napríklad predstaviť, že Fiat pri modeloch 500 a Panda obmedzí maximálnu rýchlosť na menej ako 120 km/h. Podľa neho totiž je značná časť asistenčných systémov, ktoré sa dnes do áut montujú povinne, navrhnutá s ohľadom na rýchu jazdu. Ak vozidlo rýchlu jazdu neumožňuje, tak by sa do neho nemuseli montovať.
François ďalej argumentuje tým, že malé autá sú primárne mestským dopravným prostriedkom. Najčastejšie jazdia krátke trasy, v hustej premávke a rýchlosťami hlboko pod povolenými maximálnymi diaľničnými limitmi, ktoré sú v Európe najčastejšie 120 alebo 130 km/h. V takýchto autách sú sofistikované bezpečnostné asistenty podľa šéfa Fiatu viac položkou zvyšujúcou výrobné náklady, než majúcou nejaký praktický bezpečnostný prínos.
Pri mestských autách podľa neho nedáva zmysel „preťažovať“ ich drahým hardvérom, ako sú senzory, kamery či rozpoznávanie dopravných značiek. Tlak na stále širšiu povinnú bezpečnostnú výbavu podľa Françoisa prispel v posledných piatich až šiestich rokoch k výraznému zvýšeniu priemernej ceny mestských áut, ktorá vzrástla až o 60 percent. V segmente, kde sa zákazníci tradične rozhodujú najmä podľa ceny a prevádzkových nákladov, môže byť práve toto bod, ktorý mestské autá posúva stále viac na okraj záujmu.
Jadro problému spočíva v tom, že pravidlá Európskej únie v posledných rokoch výrazne rozšírili okruh povinných bezpečnostných prvkov. Komisia napríklad uvádza, že nové vozidlá musia byť vybavené viacerými systémami, napríklad inteligentným asistentom rýchlosti, varovaním pri nepozornosti alebo ospalosti, senzormi pre cúvanie, núdzovým brzdovým asistentom, udržiavaním v jazdnom pruhu, automatickým brzdením a známym „SOS“ systémom, aktivujúcim sa v prípade nehody. Z legislatívneho hľadiska ide o požiadavky vyplývajúce z nariadenia EÚ o typovom schvaľovaní a bezpečnosti vozidiel, známeho aj ako aktualizovaná „General Safety Regulation“.
François by chcel, aby bola možnosť výraznej redukcie bezpečnostných asistentov aj za cenu zníženia ich maximálnej rýchlosti súčasťou pripravovanej novej kategórie mikroáut (označovanej ako M1E), alebo aby dostali tieto autá výnimku z typového schvaľovania. Zároveň chce, aby sa táto výnimka vzťahovala aj na malé mestské autá, patriace dnes do A-segmentu, teda v prípade Fiatu na Pandu a „päťstovku“.
O novej kategorizácii áut v súčasnosti prebiehajú v EÚ diskusie, pričom výrobcovia argumentujú podobne ako šéf Fiatu – malé autá by po obmedzení bezpečnostných asistentov mohli výrazne zlacnieť, pričom by v nich neboli práve tie elektronické bezpečnostné prvky, ktoré dávajú zmysel predovšetkým vo vysokých rýchlostiach. Odporcovia argumentujú tým, že ide o výrazné zníženie bezpečnosti malých áut, čo by mohlôo viesť k opätovnému nárastu vážnych a smrteľných dopravných nehôd.