Skútre už dávno nie sú len bzučiaky do mesta s maloobjemovým motorom, ku ktorým dostanete vodičské oprávnenie ako „darček“ k vodičáku na auto. Príkladom môže byť trebárs táto testovaná novinka od Hondy, SW-T400.
Hlavnou výhodou skútrov bola odjakživa ich dobrá ovládateľnosť, nízka hmotnosť, obratnosť, jednoduché riadenie, nízke nároky na údržbu, pri väčšine veľký odkladací priestor, a to všetko pri minimálnej spotrebe. Čo z týchto vlastností sa podarilo preniesť Honde na svoj dospelácky maxiskúter?
Foto: Gabriel Lipták
Už hneď pri prvom stretnutí bude každému jasné, že ide fakt o veľký kus Hondy. Pekná predná maska s dvojicou svetlometov, zapustenými smerovkami v kapotáži, pokračujúc priestranným sedlom s vyvýšenou časťou pre spolujazdca, s opierkami pre jazdca aj spolujazdca, a to všetko zakončené dvojicou veľkých zadných lámp.
V bielej perleti je táto mašina fakt krásna. Nenechajme si však popliesť hlavu krásou, dôležitejšie je (vraj) srdce a to v Honde za vzhľadom v ničom nezaostáva. Ako jediný maxiskúter v tejto triede je vybavený radovým dvojvalcom s objemom 399 cm3, schopným vyprodukovať 28,7 kW pri ôsmich tisíckach otáčok. Určite sa budete pýtať aj na krútiaci moment: ten je najvyšší pri 6500 otáčkach a má hodnotu 37,8 Nm. Čo tam po číslach v papieroch, poďme na to!
Už cestou do Hondy uvažujem, ako (a či vôbec) uschová táto mašina moje dlhánske nohy. Musím však povedať, že som mohol rozmýšľať radšej o svetovom mieri a zbytočne sa nestresovať. SW-T-čko v pohode odvezie aj paličku dlhú 194 cm.
Foto: Gabriel Lipták
Budím kone pod kapotou a ich tiché, príjemné erdžanie sa ozýva z mohutného výfuku na pravej strane. Všetko ako na Honde, pohoda lesná, žiadne tŕpnutia plastov alebo iné neduhy, kamoš by to zhodnotil ako „Výborná nad Váhom“.
Prístrojovka v „atomobilovom“ štýle dáva jazdcovi množstvo užitočných informácií. Otáčkomer a aktuálnu rýchlosť sa dozviete z dvoch analógových budíkov, rovnako je riešená aj teplota chladiacej kvapaliny a stav v nádrži. Uprostred svieti digitálny displej, ktorý poskytuje informácie o celkových prejdených kilometroch, trip, priemernú spotrebu, dojazd na jeden liter benzínu a hodinky. Poďme jazdiť!
Foto: Gabriel Lipták
Podvečernú bratislavskú zápchu si všímam len preto, lebo na motorkách to mám proste rád. Milujem, keď sa môžem prepletať z pruhu do pruhu na krajnicu a zase späť k ľavým zvodidlám. No čo, už v detstve sa ma doktorka akosi často pýtala, či som zdravý. Automatická prevodovka a variátor prenášajú výkon z motora so vstrekovaním na zadné koleso – ako to napísať, aby som sa neopakoval – ladne. Je to Honda, žiadne neprístojnosti nečakajte.
Zástupy áut sa pomaly rozpadajú a premávka znovu zrýchľuje. Návestné tabule upozorňujúce na zjazdy z diaľnic neberiem nijako vážne. Ani vy nebudete. SW-T sa sunie suverénne ľavým pruhom s neprestajne blikajúcou smerovkou, však predbiehame, predbiehame, veď maximálka tohto stroja je tesne pod stošesťdesiat tachometrových. Na olizovanie tejto cifry už síce potrebuje nejaký čas, ale k stopade prídete bez najmenšej námahy. Lenže to sa už ukazujú aj tienisté stránky tohto vozítka. Bočný vietor s nami zametá, ako sa mu len zachce. Využívam celý jazdný pruh a aj keď som za každú srandu, toto je už priveľa. Spomaľujem na sto dvadsať, lenže na diaľnici s motorkou je potom veselo asi ako na kare.
Foto: Gabriel Lipták
Chvíľu premýšľam, ktorým smerom ísť v tomto prírodnom nekľude. Mením kurz a obrovské plexi nastavujem priamo proti vetru. Dnes sú široké rovné pláne dolniakov akési rozbúrené, v dolinách Štiavnických vrchov bude snáď kľudnejšia atmosféra. Už po prvých metroch viem, že to bolo správne rozhodnutie, veľké plexi a kapotáž si plnia svoju úlohu veľmi dobre. Celá mašina sa ukľudnila, drží stopu, SW-T si ukrajuje z prázdnej kľukatej cesty vedúcej množstvom horizontov zaliatych večerným slnkom a vôňou kvitnúcej repky. Na palube zavládol pokoj.
Faklíme obľúbenou cestou z Levíc do Banskej Štiavnice, plnej cestárskych pascí, štrku po zime a neprehľadných zákrut. Pruženie požiera všetky nerovnosti s chuťou, no musíme brať do úvahy, že ani SW-T nechodilo do čarodejníckej školy a tiež má svoje limity. Predok má na starosť 41-milimetorvá teleskopická vidlica, mierne sa ponárajúca pri prudších brzdeniach, vzadu preberajú úlohu dva klasické tlmiče s nastaviteľným predpätím pružiny v piatich polohách.
Foto: Gabriel Lipták
Brzdy sú vyvedené na volant. SW-T má vpredu len jeden kotúč (k slovu „len“ sa vrátim) s trojpiestikom od NISSINu. Osobne by som bral aj dva, ale položme si otázku: načo? Iba by sa ešte viac zvýšila už aj tak dosť vysoká hmotnosť celej mašiny a, samozrejme, nič nie je zadarmo.
Zadná brzda je tiež kotúčová s dvojpiestikom. Potom máte k dispozícii ešte tretiu brzdu, ručnú. Tú však za jazdy radšej nepoužívajte a hlavne ju nezabúdajte vždy odbrzdiť. Brzdy v spolupráci s CBS systémom fungujúcim na tejto mašine obzvlášť výborne dávajú do kľudu všetky nepríjemné situácie.
Foto: Gabriel Lipták
Bohužiaľ, to isté nemôžem napísať o podvozku. S dlhánskym rázvorom 1600 mm, prednou vidlicou uchytenou k rámu klasickým skútrovským spôsobom, len jednou centrálnou oskou cez rám a iba spodnými okuliarmi vám istotu 50 % výnosu veru nedávajú. Pri väčšej paľbe v zákrutách s množstvom nerovností si užijete určite akčnejšie chvíle ako s hrou Obsadenie zemegule mimozemšťanmi na Didaktiku. Rám sa začne vlniť a ak nie ste pripravení, môžete si rovno zaspievať refrén od Horkýže Slýže: Kam? Tam či tam?
Ale prečo píšem o veciach, ktoré sú vlastne zakázané? Pri pohodových rýchlostiach do stovky je to v norme. Lenže ten motor dáva viac a keď to tam je, prečo to nevyužiť, musím dodať hneď jedným dychom. Veď zadná guma so šírkou 150 toho poberie dosť. Po troche rozjazdenia už budete v zákrutách brúsiť centrálny stojan. Ten na seba zobral aj úlohu hlásiča. A keď už lietajú iskry príliš často, je najvyšší čas ísť domov, skôr ako si vyrobíte nejaký malér.
Foto: Gabriel Lipták
Nesmieme zabudnúť na odkladacie priestory: po tých SW-T-éčkových môžeme na „veľkých“ motorkách len slintať. Jazdcovi, ale aj spolujazdkyni, prípadne naopak (ako sa dohodnete), slúžia dve odkladacie priehradky pod riadidlami. Jedna je uzamykateľná, čo je výhoda, ktorá chýba konkurencii aj na niektorých vyšších modeloch. Vpracete do nich peňaženku alebo mobil, či ďalšie drobnosti. Nevýhodou je zakrivenie odklápacieho krytu, ktorý trošku zavadzia pri vyberaní predmetov.
Ďalší priestor na uloženie výstroje, prílb, nákupu, či v našom prípade kamier alebo statívu (zatiaľ jediná motorka kam som statív vopchal) je pod sedlom. Ten je naozaj hlboký a dlhý. Šikovná a praktická vec je jeho osvetlenie, pretože na dno tejto obrovskej jamy už nedopadajú žiadne slnečné lúče a zvyšky rozhovoru s manželkou, prečo myslí len na seba a namiesto piva kúpila prací prášok, sa vrátia v ozvenách až na tretí deň.
Foto: Gabriel Lipták
V rýchlosti musím spomenúť ešte spotrebu. Nám sa ju podarilo dostať na počiatočných 5,3 litra, po týždni sme zbehli dokonca na 5,0. To sme ale veľmi často lietali mimo zákona. Myslím, že pri normálnej jazde sa budete voziť za 4,5 možno aj menej.
Keď ste došli až sem, máte polovicu pracovnej doby za sebou a mne ostáva len krátke zhrnutie.
SW-T je vďačná a pohodlná strojovňa. Vlastne je jedno či sa veziete do obchodu po nákup, alebo máte mesiac dovolenky a ťaháte do Španielska. S dobrou ochranou pred vetrom, spotrebou, hladkým chodom, fajn brzdami a veľkou úložnou kapacitou bez dokupovania kufrov ste pripravený zvládnuť všetko s veľkou dávkou pohodlia.
Plusy:
- dizajn
- motor
- úložný priestor
Mínusy:
- vlnenie na nerovnostiach
- boj s bočným vetrom
Druhý názor
Konečne vyrážam. Posed je príjemný, môžete si zvoliť, či nohy necháte pokrčené, alebo si ich vystriete, miesta je tu dosť. Rozbeh je razantný a bez problémov sa predieram hustou mestskou premávkou, pričom na semaforoch nechávam všetko za sebou. Mierim na okresné cesty, nech ho riadne prevetrám. A tu zisťujem prvú slabinu skútra. Vlní sa. Pri razantnejšom prejazde zákrutami cítiť, ako sa skúter zavlní. Je to pravdepodobne daň za dlhý rázvor a menšie 14-palcové kolesá. Najviac sa to ukáže, ak je cesta hrboľatá a nerovná. Nie je to však nič, s čím by som si nevedel poradiť. Proste do zákrut nepôjdem ako blázon, ale si ich vychutnám v pomalšom, no stále rezkom tempe. Tento nedostatok sa prejavil aj pri prechádzaní pozdĺžnych nerovností, akými sú vyjazdené koľaje od kamiónov. Priečne nerovnosti stíha podvozok spracovávať pomerne slušne a vaša chrbtica nebude trpieť bolestivými nárazmi.
Foto: Gabriel Lipták
Ochranu pred vetrom zabezpečuje rozmerná predná kapotáž a veľký plexištít. Pri vyšších rýchlostiach (rozumej okolo 130 km/h, pričom skúter ide takmer tachometrových 160 km/h) nemáte žiaden problém s priamym vetrom. No štít vytvára zvláštnu turbulenciu, kde odrazený vietor padá za vás a paradoxne vám fúka do chrbta. Zvláštny pocit, keď uháňate 120 km/h. Ja som to vyriešil ľadvinovým pásom, aby mi nepodfukovalo pod bundu. Dynamiku skútra som si vychutnával plnými dúškami a najviac ma bavilo sledovať šoférov áut na diaľnici, keď som ich obiehal v 130 km/h a plynule som sa im vzďaľoval. Priemerná spotreba paliva počas celého testu dosiahla 5 litrov na 100 km, pričom skúter sme naozaj nešetrili a celkom sme mu dávali zabrať. Myslím, že s kľudom by som dokázal jazdiť aj pod 5 litrov. V spojení so 16-litrovou nádržou tu máme slušný dojazd.
S týmto skútrom by som sa nebál vyraziť aj na dovolenku vo dvojici, napr. do Chorvátska. Doplnkový výrobcovia ponúkajú k tomuto skútru slušnú cestovateľskú výbavu. A spolujazdec si bude na širokom a pohodlnom sedle len tak krochkať. Keďže prevádzková hmotnosť tejto krásky je celkom slušná, veľmi ma zaujímalo, ako si s ňou poradí duálny brzdový systém CBS. Najskôr som skúšal brzdiť len páčkou prednej brzdy a potom až páčkou zadnej brzdy. Celkovo som mal dojem, že keď som stlačil zadnú brzdu, tak sa strmene zahryzli do kotúčov oveľa ostrejšie a musel som si dávať pozor, aby som nezablokoval zadné koleso (párkrát pri ozaj prudkom brzdení sa mi ho podarilo zablokovať). Celkovo ma však brzdný účinok potešil a nebál som sa ani svižnejšej jazdy v meste, kde o brzdné manévre nie je núdza.
Počet skútrov sa v tejto triede za posledné roky celkom slušne rozrástol. Vyberať si je z čoho, či už zo stále sa zlepšujúcej čínskej produkcie, z elegantných talianov, alebo prepracovaných japoncov. Maxiskúter Honda SW–T 400 ale má čo povedať konkurencii, ktorá by sa mala začať triasť, pretože SW–T ponúka výborný komfort pre jazdca aj spolujazdca, silný radový dvojvalcový motor, ktorý dáva skútru nadpriemernú dynamiku a v neposlednom rade oku lahodiaci moderný dizajn. Proste ráno vás veľmi ľahko presvedčí, aby ste do práce necestovali autom.
Plusy:
- motor
- dizajn
- dielenské spracovanie
Mínusy:
- vlní sa
- zvláštne turbulencie
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda