V mojich časoch (rozumej koniec 80-tych a začiatok 90-tych rokov) bol výber pre 16 ročného chalana jednoduchý. Jawa Pionier, Mustang, Simson, ČZ, Jawa 350 poprípade MZ 150 a 250. To všetko sa dalo zohnať za rozumnú cenu. No „japonca“ si v tých časoch mohol dovoliť len málokto. To dnes je situácia úplne iná. Trh je zaplavený motorkami od výmyslu sveta, všetkých druhov a značiek. Vybrať si tú „pravú“ je ak nie problém tak určite umenie.
Pre začínajúceho motorkára, cena hrá rozhodujúcu úlohu. Doteraz sa za rozumné peniaze dal kúpiť akurát tak motocykel z produkcie čínskych výrobcov. Ich kvalita a spracovanie síce z roka na rok stúpa, ale stále to nie je ono. Teraz však Honda prišla s ponukou, ktorá sa len tak neodmieta. Honda CBF 125 – novinka roku 2009. S cenou 2150 € je porovnateľná s čínskou produkciou no kvalitou, s akou sme u Hondy zvyknutí by mala konkurenciu doslova prevalcovať. Takže poďme sa jej trocha bližšie pozrieť na zúbky.
Na redakčný test sme dostali do rúk zbrusu novú CBF 125 v elegantnej strieborno – čiernej kombinácii. Pri preberaní mi v mysli stále rezonovala myšlienka „ako sa ja s týmto strojčekom popasujem s trasou 300 km na jeden šup“. Predsa len objem 124,7 ccm a maximálny výkon 11,5 k s krútiacim momentom 11,2 Nm mi veľa adrenalínu do žíl nepridával. Ďalej som musel brať do úvahy aj fakt, že motor bol ešte v zábehu, preto som ho nemohol točiť úplne naplno (aspoň svedomie mi to nedovolilo). Takže trasu BA – LM som začal (aj keď s veľkými obavami) po diaľnici. Po prejdení 100 km po diaľnici musím priznať, že na toto táto motorka naozaj nie je stavaná. Nie že by jazdu na diaľnici nezvládala. Maximálna rýchlosť sa pohybuje niekde okolo tachometrových 110 km/h – s vetrom v chrbte možno aj 120 km/h, no ideálna rýchlosť pre dlhšie presuny je okolo 80 až 90 km/h. A to na diaľnicu určite nie je tá pravá rýchlosť. Rýchlo sa tu stanete ohrozeným druhom. Taktiež nízka hmotnosť motocykla (prevádzková hmotnosť 128 kg) neprospieva bočným nárazovým vetrom, ktoré vládnu na diaľnici a s motocyklom a jazdcom to hádže sprava do ľava. Čo však musím oceniť je ochrana pred vetrom. Pri mojej 180cm vysokej konfekčnej postave som sa na motocykli cítil na počudovanie veľmi dobre. Malá polokapotáž s veterným štítkom si svoju funkciu plní naozaj dobre.
Foto: Gabriel Lipták
Takže po prejdení 100 km niekde pred Novým Mestom nad Váhom ma prestáva baviť jazdiť po diaľnici za kamiónmi, ktoré nie a nie predbehnúť. Padá rozhodnutie a odbočujem na vedľajšiu cestu. A tu sa už cítim ako ryba vo vode. Ľavá zákruta strieda pravú podraďujem z 5 do 4 alebo 3 a naplno si vychutnávam jazdu, pričom stíham vnímať aj krásy našeho malého Slovenska, nakoľko sa pohybujem rýchlosťami 60 – 90 km/h. Motorka sa veľmi ľahko ovláda, v čom jej pomáha nízka hmotnosť a dostatočne široké riadidlá. Trochu som sa obával pneumatík, ktoré Honda zvolila ako sériové obutie. Svieti na nich nápis „Made in India“, ale moje obavy po sérii ostrých zákrut, pri ktorých som si dovolil celkom slušné náklony, boli rozplynuté. Pneumatiky, aj keď nie sú z najmäkšej zmesi, držia svoju stopu spoľahlivo a vyzerá to tak, že s ich výmenou sa tak skoro nebudete ponáhľať. K jazdnému komfortu prispieva samozrejme aj dobrý podvozok. CBF disponuje vpredu klasickou teleskopickou vidlicou so zdvihom 115 mm a priemerom 30 mm a vzadu dvojicou postranne uložených tlmičov pruženia, ktoré sa dajú nastavovať v troch polohách. Celkový jazdný komfort na našich rozbitých cestách bol viac než dobrý. K pohode patrí aj posed, ktorý je vzpriamený a ruky voľne spočívajú na riadidlách.Ani po 200 km jazde som nepociťoval únavu alebo bolesti v chrbte, ktoré občas mávam pri jazde na športových motorkách.
Keďže jazdu po okresnej ceste som si maximálne vychutnával o to viac som bol zvedavý, ako si poradí malá CBF v hustej mestskej premávke. Na to mi poslúžil prejazd preplnenou premávkou Trenčína a Žiliny. Snáď najdôležitejšou súčasťou motocykla v meste sú brzdy. Sú situácie, keď treba reagovať v zlomku sekundy. Brzdenie v zápchach, na semaforoch a pri častých zmenách smeru je každodenná realita. Predné koleso CBF krotí jednokotúčová brzda o priemere 240 mm s dvojpiestikovým strmeňom, ktorá sa príjemne dávkuje. Jej účinok je dostatočný, ale keby zvolené pneumatiky boli o nejaký stupeň mäkšie, bol by ešte lepší. Zadné koleso je brzdené 130 mm bubnovou brzdou, ktorá funguje za každého počasia a nie je problém zablokovať koleso, keď na to dupnete. Celkový dojem z bŕzd je ale slušný a plne postačujúci.
V mestskej premávke oceníte úzku stavbu motocykla a tiež dobré svetlo, ktoré v noci výborne svieti a cez deň vytvára dojem, že sa jedná o motorku s oveľa väčšou kubatúrou akou v skutočnosti je.
Foto: Gabriel Lipták
Motoricky malá CBF nepatrí k trhačom asfaltu, ale výkon 11,5 konských síl je ideálny pre jazdcov, ktorí sú len na začiatku svojej motorkárskej kariéry. Do pohybu ju prebúdza osvedčený vzduchom chladený štvortaktný jednovalec s dvomi ventilmi na valec. Fajnovou vecou je, že aj u tak lacného motocykla nájdeme už vstrekovanie paliva. Toto sa spolu s naprogramovanou jednotkou CDI postaralo o to, že cesta z BA do LM ma stála len 7,5 l benzínu a obsah mojej peňaženky zostal takmer nedotknutý. Priemerná spotreba paliva sa nám počas testu vyšplhala (alebo skôr zošplhala) na super hodnotu 2,5 l na 100 km. A to bola motorka ešte v zábehu, čo znamená, že spotreba by mala klesnúť ešte o 2 – 3 dcl dole, čo v spojení s 13 litrovou nádržou dáva dojazd takmer 600 km. To je hodnota, s ktorou sa môže pochváliť len veľmi málo motoriek.
Foto: Gabriel Lipták
Celkovo sme s týmto malým motocyklom strávili týždeň plný zábavy. Prejazdili sme všetky druhy ciest od diaľnice až po mestskú premávku. Najlepšie sa tento malý „diabol“ cítil na zakrútených okreskách, kde som si mohol vychutnávať jeho priateľské chovanie. Aj keď technologicky nemá veľa čo povedať (obyčajný výfuk s pochromovanou krytkou, zadná bubnová brzda) pri vývoji sa prihliadalo najmä na komfort, praktickosť a funkčnosť celého motocykla. A to sa pánom od Hondy podarilo. Celkový dizajn je podľa mňa viac než podarený a nikto sa zaň nebude musieť hanbiť, práve naopak, hrdo ho môže vystavovať na obdiv celému svetu.
Honda týmto motocyklom urobila veľký krok dopredu, nie technologický ale ľudský. Krok smerom k mladým, perspektívnym jazdcom. Pretože ako si jazdca vychováš za mladi, tak sa ti odvďačí dôverou a priazňou aj v budúcnosti.
Plusy:
- cena
- dizajn
- spotreba
Mínusy:
- tvrdšie pneumatiky
Druhý názor
Nemohol som nezviesť sa. Aj keď pri mojej výške 194 cm som chvíľu rozmýšľal, CBF dokázala na sebe uschovať aj moju postavičku. Na veľké počudovanie ma nikde nič netlačilo a dokonca aj kolená mali dosť miesta.
Spredu vyzerá motorka ako už písal Roman, vďaka veľkému pomerne vysoko uloženému svetlu, malému plexi a odstávajúcim smerovkám dospelácky a teda som na nej až tak smiešne nevyzeral. Spredu. Zboku je evidentné, že je to predsa len menší obsah a motorka je krátka. Bočný pohľad bol preto už iný, lenže kto sa už stihne pozrieť na motorku zboku?
Ešte pred naštartovaním ju chvíľku obzerám, kvalita spracovania síce nie je na úrovni vlajkovej lode Hondy, ale za tie peniaze by som jej odpustil oveľa viac. Prístrojovka nie je z iného sveta a neokúzli jazdca ničím novým. Strohé, jednoduché a samozrejme lacné.
Veľký otáznik visel nad zadnou bubnovou brzdou, od tohto druhu sme si už odvykli, no po prvom brzdení ostávajú pochybnosti zvalcované zadnou šmýkajúcou sa gumou.
Foto: Gabriel Lipták
Ovláda sa ľahko a v spolupráci s predným kotúčom zastavíte vždy keď budete chcieť. Chvíľočku som rozmýšľal, či by nemohla byť predná brzda ešte ostrejšia, ale dospel som k názoru, že takto je to predsa len fajn. Prestupujúcich z bicyklov by predsa len niečo ostrejšie mohlo až vystrašiť.
Po viac ako týždni sa mi ušla cesta s motorkou späť do útrob Hondy. Rútim sa po okresných cestách, lebo ťahať túto mašinu na diaľnicu by bolo trápenie pre oboch. Najlepšie sa cíti pri rýchlosti do 90 km/h, čo na bočné zátačkové úseky úplne stačí.
Celá motorka je ľahučká a manipulácia s ňou za jazdy aj počas premiestňovania na parkovisku je úplnou hračkou. Povedal by som, že je to ešte jednoduchšie ako so skútrom.
Foto: Gabriel Lipták
Čo na záver? Honda opäť prekvapila a to nehovorím len o cene. Po kúpe tejto motorky v šestnástich by nasledovalo moje najkrajšie leto života. Však si to zrátajte. Máte doma peknú Hondu, na ktorú vám budú spolužiačky skákať v húfoch a k tomu dva mesiace voľna. Ak na Veľkú noc obehnete aj menej známych susedov a okrem vajec z horkej čokolády donesiete ešte sto euráčov, máte dosť na krásnu cestu po Európe. Veď pri „nespotrebe“ 2,5 litra to máte na takmer tri a pol tisíc kilometrov!
Táto motorka je síce určená hlavne mladým jazdcom, no určite by som nezabúdal na žiadnu vekovú kategóriu. To, že máte cez päťdesiat ešte nič neznamená. Ak hľadáte niečo, čo vás dopraví lacno, rýchlo a jednoducho do roboty, máte pod nosom riešenie. Nespornou výhodou oproti skútrom sú veľké kolesá, vďaka ktorým CBF dokáže stráviť sem tam aj nejakú tú poľnú cestu.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda