V polovici sedemdesiatych rokov odštartoval ruský ZIL projekt 490 s názvom Blue Bird. Dôvodom bola požiadavka raketového a vesmírneho výskumu na vývoj nového pátracieho systému pre vyhľadávanie kozmonautov po pristátí, prípadne satelitov, sond či ich zrútených častí. Riešením mala byť technika, ktorá by dopravila záchranárov aj na tie najnedostupnejšie miesta, a to aj v počasí, v ktorom nie je možné nasadiť vrtuľníky. Jednoducho, vyvinúť extrémny stroj, ktorý sa dostane aj tam, kde končia pásové vozidlá.
Práce na projekte trvali päť rokov a ich výsledkom bola súprava troch špeciálnych vozidiel. Prvé s kódovým označením ZIL 2906 s troma nápravami a klasickými kolesami slúžilo len na prevoz dvoch ďalších špeciálov na štart ich misií. Preto bolo vybavené zdvíhacím ramenom. „Náklad“ 2906-ky bol však konštrukčne oveľa zaujímavejší. Vozidlá s označením 29061, jedno na prevoz nákladu a druhé na prevoz osôb, nemali totiž kolesá ani pásy. Genialita ich riešenia spočívala v skrutkovom pohone.
Foto: ZIL
Po oboch stranách sa nachádzali rotujúce valce z hliníkovej zliatiny s obvodovou skrutkovicou. Tá sa zarezávala do podkladu a umožňovala pohyb v neuveriteľne ťažkých podmienkach. ZIL-29061 nezastavil piesok, sypký sneh s hĺbkou jedného metra a dokonca ani močiare či vodné plochy. Valce boli duté a slúžili zároveň aj ako pontóny. Išlo teda o obojživelník. Na tvrdých podkladoch, najmä na asfalte a betóne, bol ale tento typ pohonu nevýhodou a navyše hrozilo zničenie skrutkovíc.
Aj preto slúžil na prepravu vozidla spomínaný transportér ZIL 2906. O pohon ruského terénneho zázraku, ktorý predstavil ZIL v roku 1981, sa starali dva benzínové motory VAZ umiestnené v zadnej časti vozidla s výkonom 70 koní (51,5 kW). Každý roztáčal cez jednostupňovú prevodovku jeden valec. Smerovo sa ZIL-29061 ovládal podobne ako tanky a pásové vozidlá, teda rozdielnou rýchlosťou valcov. Ak sa otáčali v opačnom smere, vozidlo sa dokázalo otočiť na mieste. Rýchlosť nebola silnou stránkou, ale o to tu vôbec nešlo.
Foto: ZIL
Zaujímavá bola i samotná konštrukcia. Rusi sa snažili zlepšiť priechodnosť čo najnižšou hmotnosťou. Aj preto boli valce vyrobené z hliníkovej zliatiny a karoséria z hliníka, ľahkých zliatin a laminátu. No i tak mal ruský pátrač hmotnosť viac ako 3,5 tony. Služby sa ujal v roku 1981 v nákladnej a neskôr aj osobnej verzii určenej na prevoz posádky. Model sa osvedčil natoľko, že jeho výroba aj so sprievodnými vozidlami bežala až do roku 1991 a niektoré z nich sú stále v prevádzke bez toho, aby sa uvažovalo o ich výmene.
Vznikali aj podstatne väčšie verzie 49061 s väčšou nosnosťou. Mimochodom, dva exempláre sa v roku 2002 veľmi úspešne podieľali na záchranných prácach počas storočných záplav v Nemecku. A vzbudili obrovský obdiv. Pochopiteľne, nápad so skrutkovým pohonom neobjavili konštruktéri ZIL-u, no ruský rozhodne je. Patent na tento typ pohonu bol vydaný už v roku 1900 ruskému vynálezcovi F. Dergintomovi. Využiť sa ho snažili napríklad aj Američania. Nikto však tento princíp nedotiahol v praxi tak ďaleko ako práve ZIL.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda