Všetky tímy majú rovnaký cieľ: prejsť čo najväčšiu vzdialenosť na jeden liter benzínu či jeho energetického ekvivalentu. A tak možno v Ahoy aréne, kde sa inokedy konajú koncerty rockerov ako U2, Bon Jovi či Alanis Morissette, stretnúť vozidlá najpodivnejších tvarov.
Pohybujú sa tu prototypy, na ktorých sa skúšajú technológie, aj urban koncepty, ktoré sa už približujú reálnym mestským autám. Jedny jazdia na benzín či diesel, iné na CNG, vodík, etanol či elektrinu. Svojho favorita si môže nájsť každý.
Preteky úsporných vozidiel asi neuspokoja milovníkov adrenalínu, no aj tu padajú prekvapujúce rekordy. Za tridsať rokov súťaže najlepšie študentské tímy dokázali znížiť spotrebu paliva približne na jednu štvrtinu.
Kým bežné auto spotrebuje na trasu z Košíc do Trnavy aspoň 15 litrov paliva, študenti Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach by ju so svojím úsporným vozidlom prešli na jediný liter benzínu. V Rotterdame so svojím prototypom B&S3 zvládli 355 km, čo v benzínovej kategórii stačilo na 25. miesto. Víťazný TED tím z Francúzska totiž v Rotterdame na liter benzínu zdolal až 2 308,3 km!
Foto: Shell
„Sme veľmi radi, že po niekoľkoročnej prestávke sme opäť postavili tím a úspešne sa zúčastnili na pretekoch,“ povedal vedúci košického tímu Ing. Branislav Konečný. Košičania mali tento rok viac šťastia ako tím z bratislavskej Slovenskej technickej univerzity, ktorému sa pre technické problémy s ich vozidlom na CNG nepodarilo zaznamenať hodnotenú jazdu.
Bratislavčania boli v Rotterdame tento rok tretíkrát. Vlani sa prihlásili do benzínovej kategórie, teraz svoj prototyp prerobili na CNG. Prenasledovali ich však technické problémy, najskôr so zložením plynu, potom so štartérom. Nakoniec mohli len smutne sledovať víťazstvo francúzskeho tímu Microjoule – La Joliverie, ktorý na liter CNG prešiel 2 551,8 km.
Ing. Tomáš Milesich z bratislavského tímu sa projektom úsporného vozidla zaoberá celé svoje doktorandské štúdium. „Najviac nás baví návrh. Potom treba auto vyrobiť, čo si vyžaduje zručnosť, cit pre detail. Väčšina z nás je z Ústavu dopravnej techniky a konštruovania, kapitánka Danka Welnitzová a niekoľko ďalších členov tímu sú z Ústavu tepelnej energetiky. Zručnosť by sme získali možno po 10 rokoch stavania áut,“ hovorí Tomáš.
Nič však nie je stratené, Francúzi, ktorí tradične víťazia v mnohých kategóriách, na súťaž chodia už roky a postupne vychytávajú „muchy“.
Tomáš vysvetľuje ďalej: „V dobrých tímoch, aké majú Francúzi, Nemci či Maďari, to ťahajú profesori. My fungujeme ako malá eseročka v rámci školy, tím tvoria študenti a pár doktorandov. Všetky problémy si riešime sami. Sami hľadáme sponzorov na výrobu karosérie či rôzne služby. Pomoc ľahšie nájdeme skôr v menších firmách, kde často pracujú technickí nadšenci.
S dizajnom nám zasa pomohli študenti z Fakulty architektúry STU. Potiahli pár línií a hneď návrh vyzeral super. Zato Francúzi majú inú filozofiu. Tam profesori tlačia študentov do toho, aby si niečo navrhli a vyrobiť to dajú profesionílom. Berú to ako prestíž. My tu všetko robíme zo zápalu pre vec. Ani tím z košickej univerzity neberieme ako súperov, tu si všetky tímy navzájom pomáhajú, požičiavajú si nástroje.“
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
O eláne študentov hovorí aj profesor Aurel Sloboda z košickej TUKE. Za posledných 20 rokov sa so študentmi zúčastnil na asi 15 ročníkoch maratónu. „V prvých rokoch boli veľmi nadšení, pracovali na tom ako na ročníkovom či diplomovom projekte, žili s tým. Museli niečo nakresliť, potom to v podmienkach strojníckej fakulty pod profesorským dozorom kolegu Tibora Bugára a mňa vyrobiť.
Začiatky boli ťažké, ale postupne sme sa vypracovali. Boli aj úspechy, aj pády. Náš rekord bol 783 km na liter paliva. Latka sa však stále posúva. Kým kedysi boli rekordné výsledky okolo 1 500 km na liter paliva, dnes je to 3 500 km a viac. Materiály a technológie sa vyvíjajú ohromným tempom.“
Tak teda držme študentom palce, o rok sa ekomaratón presunie do Londýna.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda