Automobilové batérie sa za posledné desaťročia v podstate nezmenili. Majú síce krajší dizajn a bezúdržbovú prevádzku, no sú stále ťažké, veľké a vo svojich útrobách ukrývajú nebezpečné látky. Navyše odchádzajú často bez varovania. Riešením by mohli byť ľahšie li-ion akumulátory, známe z elektromobilov či mobilných telefónov. No tie sú zas extrémne drahé. Americká spoločnosť Ohm sa preto na celú vec pozrela z trochu inej stránky. Vyvinula akumulátor, ktorý vlastne nie je klasickou autobatériou. Miesto chémie používa princíp kondenzátora.
Rozdiel v hmotnosti je naozaj dramatický. Kým bežné olovené akumulátory vážia okolo 18 kg, pričom viac ako polovicu hmotnosti predstavuje práve olovo, superkapacitor Ohm má len necelé tri kilogramy a je aj neporovnateľne menší. Aby však nebolo nutné z tohto dôvodu meniť konštrukciumotorového priestoru, Ohm vložil celú technológiu do boxu veľkosti klasického akumulátora. V ňom sa nachádza kondenzátor aj pár klasických batérií LiFePO4, ktoré neobsahujú žiadne toxické kovy a tvoria energetickú rezervu pre prípad vybitia kondenzátorov. Celé to riadi pomerne jednoduchá elektronika.
Šikovnosť riešenia spočíva v tom, že kondenzátor dokáže na rozdiel od klasickej batérie prijať a vydať veľké množstvo energie podstatne rýchlejšie. Aj preto nepotrebuje Ohm takú veľkú kapacitu. Tá je len 10 Ah, na rozdiel od bežne používaných akumulátorov s kapacitou približne 45 Ah. Má to však aj svoje ale. Malá kapacita je problémom pri vypnutom motore. V takomto prípade preto musí elektronika deaktivovať napríklad audiosústavu, vyhrievanie sedadiel, okien či klimatizáciu. Aby sa nemohlo stať, že nenaštartujete, elektronika kontroluje stav v batériách. Ak sú kapacitory vybité, po otočení kľúčika ich batérie najprv nabijú. Stačí na to približne 30 sekúnd.
Po štarte motora sa všetky elektrické systémy prebudia okamžite k životu. Podľa spoločnosti nie je technológia nijako zvlášť drahá. Batéria Ohm má stáť 200 dolárov. Je to síce viac ako klasický akumulátor, no životnosť je dvakrát dlhšia, približne desať rokov. Ohm by ste navyše mohli oceniť pri extrémnych mrazoch. Keďže v ňom neprebieha klasická chemická reakcia, studené štarty mu nerobia žiadne problémy. Vynára sa však aj veľa otázok. Napríklad, ako by Ohm dokázal spolupracovať so štart-stop systémom a tiež či bude jeho kapacita dostatočná v čase, keď moderné autá spotrebúvajú elektrickú energiu na chod niektorých systémov, aj keď stoja v garáži?
Či pôjde o revolúciu, ukáže až čas. Zatiaľ si kondenzátory našli v autách len vedľajšiu úlohu. Používa ich napríklad koncern PSA pri svojich štart-stop systémoch, aby zbytočne nezaťažoval elektrickú sústavu vozidiel, alebo aj Mazda v podobe systému i-ELOOP, ktorý zhromažďuje rekuperovanú brzdnú energiu a následne ju využíva na chod elektrických zariadení tak, aby odľahčil prácu batérii a alternátoru. Známe sú aj z výkonných automobilových audiotechnológií, keď vykrývajú špičky pri veľkých odberoch.