Foto: Bugatti
Okolo Bugatti je v posledných dňoch poriadne rušno. Skloňuje sa najmä jeho prechod spod krídel koncernu Volkswagen do vlastníctva chorvátskeho výrobcu hyperšportov Rimac. To je však jasným znakom, že budúcnosť Bugatti bude elektrická a že po súčasnom Chirone a jeho derivátoch už žiadne ďalšie Bugatti so spaľovacím motorom nevznikne. Nie je totiž tajomstvom, že fenomenálny agregát 8,0 W16 je posledným svojho druhu. Vývoj ďalšieho motora produkujúceho spaliny je nemysliteľný. Projekt Bolide je tak v podstate rozlúčkou Bugatti s kapitolou spojenou s benzínom.
Aj preto je jeho srdce zároveň jeho ústrednou témou. Je to demonštrácia absolútneho vrcholu možností technológie, ktorá prišla na svet pred 135 rokmi spolu s trojkolkou Karla Benza. Zadanie Bugatti bolo prozaické, no o to náročnejšie – postaviť extrémne ľahký okruhový špeciál, zbavený všetkého, čo nie je potrebné pre samotný pohyb. Výsledkom je Bolide, neuveriteľný stroj s výkonovou hmotnosťou len 0,67 kilogramu na jednu konskú silu. Ako je to možné? Bolide má výkon 1 850 koní (1 361 kW) a hmotnosť iba 1 240 kg. V oboch parametroch Bolide prekonáva akékoľvek iné Bugatti vrátane Chironu Super Sport 300+, Bugatti Divo či Bugatti Centodieci. A vôbec všetko, čo má štyri kolesá.
Foto: Bugatti
A nejde o kozmetické zmeny. V porovnaní s klasickým Chironom „schudol“ Bolide o neskutočných 756 kg. To je naozaj extrém pri aute, kde sa každý prebytočný gram hmotnosti kontroloval už pri jeho vývoji. Bolide je v podstate len motorom 8,0 W16, obstavaným karosériou, brzdami a kolesami. Šetrilo sa na každom detaile. Tri diely karbónovej karosérie sú spojené výlučne titánovými skrutkami. Hnacie titánovo-karbónové hriadele vážia len 1,5 kg a horčíkové kolesá len 7,4 kg. Bolide je tiež plné dutých komponentov z titánu, ktoré bolo možné vyrobiť len pomocou 3D tlače. A tak by sme mohli pokračovať ďalej.
Foto: Bugatti
Druhou stránkou rovnice je výkonnejší motor. Konštruktéri z neho „vyžmýkali“ ďalších 350 koní v porovnaní s Chironom a 250 koní v porovnaní s Centodieci. To je rozdiel, ktorý by sám osebe stačil na slušné športové výkony poriadne rýchleho kupé. Lenže toto je Bugatti, takže ide „len“ o steroidy navyše. Stoja za nimi štyri väčšie turbodúchadlá s optimalizovanými lopatkami, ktoré sa starajú o vyšší tlak pri vyšších otáčkach, aj odstránenie akýchkoľvek bariér vo výfukovom potrubí. Aby sa Bolide „neuvarilo“, musí byť vyzbrojené dvoma chladičmi pre kvapalinový okruh motora a troma ďalšími olejovými chladičmi motora, prevodovky a diferenciálu.
Foto: Bugatti
Pri takejto výkonovo-hmotnostnej matematike neprekvapí, že Bolide si trúfa aj na monoposty F1. Bugatti udáva parametre, s ktorými sa len tak ľahko nestretnete. Na stovku zrýchľuje za 2,17 sekundy, na dvojnásobok je za 4,3, na trojstovke za 7,3 a na štvorstovke za 12,8 sekundy. To je čosi nepredstaviteľné. Lenže ešte sme neskončili. Je tu totiž ďalšia kolónka z ríše snov – Bolide s ľahkosťou prelomí aj hranicu 500 km/h. Zvládne ju za 20,6 sekundy. Len pre zaujímavosť, Chiron za tento čase neprekoná ani 400 km/h. Zatiaľ však ide len o výpočet na základe simulácií. Tak je určený aj predpokladaný čas na jedno kolo Nürburgringu, ktoré by malo mať Bolide za sebou za 5 minút a 23,1 sekundy.
Foto: Bugatti
Na asfalte držia Bolide pneumatiky so šírkou 340 na predných a 400 mm na zadných kolesách. To by ale stále nestačilo. O potrebný prítlak sa preto stará premyslená aerodynamika. Predné aerodynamické prvky generujú pri rýchlosti 320 km/h prítlak 800, a zadné až 1 800 kg. Vychytávkou je strešný sací otvor, ktorý mení drsnosť povrchu na základe okamžitej rýchlosti. O deceleráciu sa zas starajú brutálne karbónovo-keramické brzdy chladené systémom radiálnych lopatiek turbofan. Dizajn Bolide zodpovedá extrémnym schopnostiam tohto auta. Výška karosérie je len 955 milimetrov, rovnaká ako pri legendárnom Bugatti Type 35 z roku 1924. Až 60 % povrchu tvoria odhalené uhlíkové vlákna.
Napriek tomu, že každý detail sa musí podieľať na aerodynamickom výkone, našlo sa miesto aj na zopár štylistických prvkov. Okrem typickej podkovy sú tu svetlá v tvare písmena X. Odkazovať majú na obdobie prekonávania limitov v letectve, napríklad na experimentálne prúdové lietadlo Bell X-1, ktoré v roku 1 947 prekročilo rýchlosťou Mach 1,06 ako prvé na svete rýchlosť zvuku. Aká bude budúcnosť projektu Bolide, je zatiaľ veľkou neznámou. Do výroby sa rozhodne nechystá. Bolo by však sympatické, keby Bugatti premenilo svoje počítačové simulácie na reálne čísla, napríklad na kultovom nemeckom okruhu Nürburgring.
Porovnanie parametrov
| Model | Bugatti Bolide | Bugatti Centodieci | Bugatti Divo | Bugatti Chiron |
|---|---|---|---|---|
| Motor | 8,0 W16 | 8.0 W16 | 8.0 W16 | 8.0 W16 |
| Pohon | 4×4 | 4×4 | 4×4 | 4×4 |
| Zdvihový objem (ccm) | 7 993 | 7 993 | 7 993 | 7 993 |
| Výkon (kW/ot.) | 1361/7 000 | 1176/7 000 | 1103/6 700 | 1103/6 700 |
| Krútiacimoment (Nm/ot.) | 1 850/2 000–7 025 | – | 1600/2 000–6 000 | 1600/2 000–6 000 |
| Prevodovka | 7DS | 7DS | 7DS | 7DS |
| Hmotnosť (kg) | 1240 | 1975 | 1995 | 1995 |
| 0–100 km/h (s) | 2,17 | 2,4 | 2,4 | 2,4 |
| 0–200 km/h (s) | 4,36 | 6,1 | – | 6,1 |
| 0–300 km/h (s) | 7,37 | 13,1 | – | 13,1 |
| 0–400 km/h (s) | 12,08 | – | – | 32,6 |
| 0–500 km/h (s) | 20,16 | – | – | – |
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda
Subaru