Foto: Ferrari
Ferrari F40, vyrábané v rokoch 1987 až 1989 patrí ku skutočným klenotom z Maranella. Tento superšport vznikol ako oslava štyridsiateho výročia značky. Enzo Ferrari mal už vtedy deväťdesiat rokov a vedel, že F40 bude jedným z jeho posledných projektov. Vložil doň všetko. Ef-štyridsiatka bola v podstate čistokrvným okruhovým autom s výbavou, ktorá ho legalizovala na bežných cestách. V strede uložený preplňovaný 8-valec s objemom 2,9 litra dával na tú dobu šialených 352 kW a krútiaci moment 577 Nm. V spojení s 5-stupňovou manuálnou prevodovkou šprintovalo F40 na stovku za 4,1 sekundy a dosiahlo maximálnu rýchlosť 324 km/h, ktorá ho v čase vzniku kvalifikovala na titul najrýchlejšieho sériového auta planéty.
Čítajte viac Ferrari 296 GTB: Novodobé ‘Dino‘ je tu. Má batérie aj nezvyčajný motor V6
Úspech bol obrovský. Pôvodne malo vzniknúť len 400 kusov, no nakoniec ich Ferrari vyrobilo 1 315. Dodnes patrí F40 k najvyhľadávanejším Ferrari a ich cena neustále rastie. Možno aj preto sa jeden anonymný zákazník rozhodol, že si dá v Maranelle postaviť vlastné Ferrari „F40“. Stalo sa. Výsledkom tohto špeciálneho projektu je Ferrari SC40. Hoci v čase vzniku originálu išlo o vlajkovú loď značky, ktorá nadviazala na podobne slávne GTO, tentoraz poslúžilo ako základ relatívne „civilné „ Ferrari“ 296 GTB – model predstavený v roku 2021 ako druhý plug-in hybrid po SF90 Stradale. Na prvý pohľad by ste ale na to neprišli, pretože karoséria je kompletne nová a v mnohom odkazuje na legendu osemdesiatych rokov.
Foto: Ferrari
Ladné krivky 296 GTB vystriedal oveľa agresívnejší dizajn. Ten je ale originálom inšpirovaný len voľne. Výklopné predné svetlá neprichádzali kvôli dnešným predpisom do úvahy a tak SC40 prichádza aspoň s ich vizuálnym náznakom. No asi najväčším „ťahákom“ je pevné zadné krídlo v štýle F40. Výsledok je síce obdivuhodný, ale možno mohli dizajnéri vytvoriť ešte viac paralel. Veď F40 malo štyri zadné kruhové svetlá a charakteristické disky s päťlúčovým dizajnom, teda prvky, ktoré na SC40 bohužiaľ nenájdeme. Neladí ani tvar presklenej kabíny či tvar sacích otvorov na zadných blatníkoch. No ešte väčším rúhaním je plug-in hybridná technika.
Foto: Ferrari
Tá má síce sily na rozdávanie, ale jej 6-valcové srdce ladí historicky skôr s Ferrari Dino, ktoré vzniklo ako pocta tragicky zosnulému synovo Enza Ferrariho. No práve kvôli malému motoru nenieslo nikdy logo vzpínajúceho sa žrebca. Takže SC40 poháňa kombinácia vidlicového agregátu 3,0 V6 s uhlom rozovretia 120 stupňov, ktorý „dopujú“ dve turbodúchadlá mono-scroll, umiestnené medzi hlavami valcov. Celé to dopĺňa 8-stupňová dvojspojková prevodovka vybavená axiálnym elektromotorom a li-ion batéria s kapacitou 7,45 kWh. Táto sústava dáva výsledných 830 koni (610 kW) a 740 Nm krútiaceho momentu. Niet teda pochýb, že výkonom novinka totálne zatieni svoj vzor, ale k puristickému charakteru originálu s 8-valcom a manuálom má naozaj ďaleko.
Foto: Ferrari
Ferrari pre SC40 neuviedlo dynamické parametre, ale iste nebudú vzdialené 596 GTB, ktoré zvládne šprint na stovku za 2,9 a na dvojnásobok sa dostane za 7,3 sekundy. V rozlete skončí až pri údaji 330 km/h. Pritom sa vie vďaka čisto elektrickému módu tváriť približne 25 km ako baránok. To príde vhod napríklad pri ranných výjazdoch z rezidenčných zón alebo pri vjazde do tých bezemisných. Stabilite pomáha vyspelá aerodynamika, najmä aktívny difúzor, ktorý generuje pri rýchlosti 250 km/h dodatočný prítlak 360 kg, ale SC40 na tom bude nepochybne kvôli zadnému krídlu ešte lepšie. A potom sú tu aktívne tlmiče, ktoré reagujú na základe dát, dodávaných 6-smerový snímačom podvozku 6W-CDS.
Kabína je prakticky prevzatá zo sériového Ferrari 296 GTB so všetkými možnými príplatkami. Preto tu nájdete omnoho viac karbónu, ktorý našiel miesto dokonca aj na podlahe, či červenú kožu, ktorou sú čalúnené športové sedadlá. Rozhodne však nejde o sparťanskú výbavu. Aj SC40 je vybavené plne digitálnym prístrojovým panelom, head-up displejom či druhým úzkym displejom pred spolujazdcom. Nechýba klimatizácia ani výkonné audio, čo znamená, že jazda s SC40 nebude rozhodne utrpením ani bežných cestách. Cena tohto solitéru, lakovaného zvláštnou „ľadovou“ metalízou (opäť rozdiel v porovnaní s červeným F40) ostáva diskrétnym tajomstvom. Bude však astronomická.
Čítajte viac Ferrari Elettrica: Poznáme techniku prvého elektrického ‘žrebca‘
Veď len základ v podobe sériového Ferrari 596 GTB stojí okolo 300 000 eur. No a keď zamestnáte na mesiace celý vývoj Ferrari, môže pri solitérnom projekte stúpnuť aj na dva milióny eur. Stále je to však menej, než zaplatíte za originálne Ferrari F40. Priplatiť by ste si museli ešte aspoň milión. To by ste ale mali v garáži auto, či skôr investíciu, s ktorou neradno vychádzať na cesty. No s SC40 si môže solventný zákazník maranellskej značky vychutnávať modernú techniku prakticky každý deň a to bez kompromisov v komforte.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda
Subaru