JATO Dynamics: Priemerná spotreba áut vlani stúpla. Môžu za to SUV

Foto: Consumer Reports

EPA - spotreba paliva Kým do roku 2016 emisie klesali, v roku 2017 sa podľa agentúry JATO Dynamics zvýšili na 118,1 g/km, čo je o 0,3 gramu viac.

Papier znesie všetko. A to aj v prípade vykazovania emisií CO2 pri autách. Európska únia sa chváli, že za posledných desať rokov sa jej podarilo zredukovať produkciu tohto skleníkového plynu pri autách z pôvodných 159,1 gramu na kilometer na 117,8 v roku 2016. A keďže emisie CO2 sú priamo úmerné spotrebe paliva, znamená to, že kým v roku 2007 spotrebovali autá na 100 km približne 6,8 litra benzínu alebo 5,9 litra nafty, predvlani to bolo len 5,0, respektíve 4,4 litra.

Lenže ako vieme, odchýlka medzi reálnou a normovanou spotrebou vypočítanou v laboratóriu, o ktoré sa opiera európska štatistika, sa za ten istý čas vyšplhala na viac ako 40 %. A s tým aj emisie. Smutnejšie však je, že vlani došlo k rastu emisií CO2 a úmerne tomu spotreby paliva aj podľa laboratórnych dát. Kým do roku 2016 emisie klesali na spomenutú úroveň, v roku 2017 sa zvýšili podľa agentúry JATO Dynamics na 118,1 g/km, čo je o 0,3 gramu viac. V praxi to znamená zvýšenie spotreby benzínu na 5,1 a spotreby nafty na 4,5 l/100 km.

Foto: Toyota

Toyota Prius - 2016 Najnižšie flotilové emisie CO2 vykazuje v Európe Toyota s priemerom len 101,2 g/km. Ťaží najmä z masívnej hybridizácie svojich modelov.

Agentúra pritom sleduje predaj áut v 23 krajinách Európy. Nejde o dramatické zvýšenie, no i tak naznačuje veľké problémy. Do roku 2021 budú musieť klesnúť flotilové emisie CO2 zo súčasných 130 na 95 g/km. Benzínové autá by mali vtedy „žrať“ len 4,1 a naftové 3,6 litra paliva. Očakával by sa teda skôr pokles ako rast. JATO Dynamics za tým vidí zmenu zákazníckeho vkusu. Tí prechádzajú masívne z klasických tried, akými sú hatchbacky, sedany či kombi, k väčším, ťažším a smädnejším SUV a crossoverom. Vlani bolo každé tretie predané nové auto práve z tohto segmentu.

Foto: Suzuki

Suzuki Ignis - 2016 Suzuki sa umiestnilo na piatej priečke. A zdá sa, že ani zmena metodiky merania spotreby mu nespraví škrt cez rozpočet. Práve naopak.

A potom je tu padajúci podiel predaja úsporných dieselov. Tento výpadok nedokázali zatiaľ zastúpiť hybridy, i keď ich podiel predsa len rastie. Situácia sa ešte zhorší po tom, čo sa od septembra naplno prejaví vplyv novej metodiky merania spotreby WLTP. Zatiaľ je lídrom v emisiách japonská Toyota s európskym priemerom 101,2 g/km. Pomohli jej najmä hybridy, ktorých odchýlka od reality je však podľa starej normy NEDC jedna z najväčších. Nasledujú Peugeot (104,5 g) s Citroënom (105,5) a Renaultom (106,6), ktoré masívne prepriahli na maloobjemové preplňované motory. Ako však vieme, v praxi je ich spotreba oveľa vyššia ako v „techničáku“.

Foto: Mazda

Mazda 6 - 2018 Najhoršie vyšla z dvadsiatich značiek Mazda. Jej priemer produkcie CO2 je až 131,2 g/km, je vyšší ako pri BMW alebo Mercedese-Benz. Lenže, ako vieme, patrí k málo značkám, ktoré nepodľahli „laboratórnemu ohýbaniu reality“.

Navyše zaznamenali Francúzi vplyvom príchodu nových crossoverov medziročný rast emisií od jedného do 2,7 %. K realite bližšie bude nepochybne piate Suzuki s priemerom 114,9 g/km, ktoré zaviedlo mikrohybridný systém SHVS, nezanevrelo na atmosférické motory a radikálne znížilo pohotovostnú hmotnosť svojich áut. Do prvej „laboratórnej“ desiatky sa zmestí ešte Nissan, Fiat, Škoda, Dacia a Seat. Najlepšou kórejskou značkou je Kia na 12. mieste a najlepšou prémiovou BMW na štrnástej priečke. Paradoxne, najvyššie emisie CO2 vykazuje podľa európskych meraní japonská Mazda na dvadsiatej priečke s produkciou 131,2 g/km.

Lenže práve Mazda má po zavedení realistickejšej metodiky WLTP šancu vystúpať až do výšav. V USA, kde merajú spotrebu áut viac na ceste ako v „labáku“, je totiž práve ona lídrom v najnižšej spotrebe paliva. Nikdy nepodľahla trendu downsizingu, ktorý funguje len v laboratóriu. Oveľa zaujímavejšie budú preto štatistiky JATO Dynamics o rok či o dva. Teraz sú totiž na vrchole tí, ktorí sa dokázali najlepšie „prispôsobiť“ pokrivenej európskej procedúre NEDC. S výnimkou Toyoty a Suzuki, ktoré urobili veľa pre to, aby stlačili emisie nadol aj v realite. Jednak elektrifikáciou a tiež redukčnou diétou svojich modelov.

Flotilové emisie CO2 v EÚ podľa značiek

Flotilové Emisie CO2 v Európe podľa tried