Foto: Consumer Reports
Papier znesie všetko. A to aj v prípade vykazovania emisií CO2 pri autách. Európska únia sa chváli, že za posledných desať rokov sa jej podarilo zredukovať produkciu tohto skleníkového plynu pri autách z pôvodných 159,1 gramu na kilometer na 117,8 v roku 2016. A keďže emisie CO2 sú priamo úmerné spotrebe paliva, znamená to, že kým v roku 2007 spotrebovali autá na 100 km približne 6,8 litra benzínu alebo 5,9 litra nafty, predvlani to bolo len 5,0, respektíve 4,4 litra.
Lenže ako vieme, odchýlka medzi reálnou a normovanou spotrebou vypočítanou v laboratóriu, o ktoré sa opiera európska štatistika, sa za ten istý čas vyšplhala na viac ako 40 %. A s tým aj emisie. Smutnejšie však je, že vlani došlo k rastu emisií CO2 a úmerne tomu spotreby paliva aj podľa laboratórnych dát. Kým do roku 2016 emisie klesali na spomenutú úroveň, v roku 2017 sa zvýšili podľa agentúry JATO Dynamics na 118,1 g/km, čo je o 0,3 gramu viac. V praxi to znamená zvýšenie spotreby benzínu na 5,1 a spotreby nafty na 4,5 l/100 km.
Foto: Toyota
Agentúra pritom sleduje predaj áut v 23 krajinách Európy. Nejde o dramatické zvýšenie, no i tak naznačuje veľké problémy. Do roku 2021 budú musieť klesnúť flotilové emisie CO2 zo súčasných 130 na 95 g/km. Benzínové autá by mali vtedy „žrať“ len 4,1 a naftové 3,6 litra paliva. Očakával by sa teda skôr pokles ako rast. JATO Dynamics za tým vidí zmenu zákazníckeho vkusu. Tí prechádzajú masívne z klasických tried, akými sú hatchbacky, sedany či kombi, k väčším, ťažším a smädnejším SUV a crossoverom. Vlani bolo každé tretie predané nové auto práve z tohto segmentu.
Foto: Suzuki
A potom je tu padajúci podiel predaja úsporných dieselov. Tento výpadok nedokázali zatiaľ zastúpiť hybridy, i keď ich podiel predsa len rastie. Situácia sa ešte zhorší po tom, čo sa od septembra naplno prejaví vplyv novej metodiky merania spotreby WLTP. Zatiaľ je lídrom v emisiách japonská Toyota s európskym priemerom 101,2 g/km. Pomohli jej najmä hybridy, ktorých odchýlka od reality je však podľa starej normy NEDC jedna z najväčších. Nasledujú Peugeot (104,5 g) s Citroënom (105,5) a Renaultom (106,6), ktoré masívne prepriahli na maloobjemové preplňované motory. Ako však vieme, v praxi je ich spotreba oveľa vyššia ako v „techničáku“.
Foto: Mazda
Navyše zaznamenali Francúzi vplyvom príchodu nových crossoverov medziročný rast emisií od jedného do 2,7 %. K realite bližšie bude nepochybne piate Suzuki s priemerom 114,9 g/km, ktoré zaviedlo mikrohybridný systém SHVS, nezanevrelo na atmosférické motory a radikálne znížilo pohotovostnú hmotnosť svojich áut. Do prvej „laboratórnej“ desiatky sa zmestí ešte Nissan, Fiat, Škoda, Dacia a Seat. Najlepšou kórejskou značkou je Kia na 12. mieste a najlepšou prémiovou BMW na štrnástej priečke. Paradoxne, najvyššie emisie CO2 vykazuje podľa európskych meraní japonská Mazda na dvadsiatej priečke s produkciou 131,2 g/km.
Lenže práve Mazda má po zavedení realistickejšej metodiky WLTP šancu vystúpať až do výšav. V USA, kde merajú spotrebu áut viac na ceste ako v „labáku“, je totiž práve ona lídrom v najnižšej spotrebe paliva. Nikdy nepodľahla trendu downsizingu, ktorý funguje len v laboratóriu. Oveľa zaujímavejšie budú preto štatistiky JATO Dynamics o rok či o dva. Teraz sú totiž na vrchole tí, ktorí sa dokázali najlepšie „prispôsobiť“ pokrivenej európskej procedúre NEDC. S výnimkou Toyoty a Suzuki, ktoré urobili veľa pre to, aby stlačili emisie nadol aj v realite. Jednak elektrifikáciou a tiež redukčnou diétou svojich modelov.
Flotilové emisie CO2 v EÚ podľa značiek
| Značka | CO2 2017 (g/km) | CO2 2016 (g/km) | Rozdiel |
|---|---|---|---|
| 1. Toyota | 101,2 | 103,9 | –2,7 % |
| 2. Peugeot | 104,5 | 101,8 | + 2,7 |
| 3. Citroën | 105,5 | 103,3 | + 2,2 |
| 4. Renault | 106,6 | 105,5 | + 1,0 % |
| 5. Suzuki | 114,9 | 118,7 | – 3,8 % |
| 6. Fiat | 115,6 | 116,0 | – 0,4 % |
| 7. Nissan | 115,9 | 114,9 | + 0,9 % |
| 8. Škoda | 115,9 | 111,8 | + 4,1 % |
| 9. Dacia | 116,9 | 117,6 | – 0,7 % |
| 10. Seat | 118,1 | 115,8 | + 2,3 % |
| 11. Volkswagen | 119,6 | 117,6 | + 1,9 % |
| 12. Kia | 120,0 | 124,6 | – 4,5 % |
| 13. Ford | 120,8 | 120,1 | + 0,7 % |
| 14. BMW | 121,8 | 123,1 | – 1,3 % |
| 15. Hyundai | 122,0 | 124,8 | – 2,8 % |
| 16. Opel | 123,4 | 122,4 | + 1,0 % |
| 17. Audi | 124,3 | 124,7 | – 0,4 % |
| 18. Volvo | 124,3 | 121,6 | + 2,7 % |
| 19. Mercedes-Benz | 129,1 | 127,5 | + 1,6 % |
| 20. Mazda | 131,2 | 127,7 | + 3,5 % |
Flotilové Emisie CO2 v Európe podľa tried
| Trieda | CO2 2017 (g/km) | CO2 2016 (g/km) | Rozdiel |
|---|---|---|---|
| A (mestské autá) | 103,7 | 104,0 | –0,3 % |
| B (subkompaktné autá) | 105,0 | 105,9 | –0,9 % |
| C (kompaktné autá) | 110,8 | 110,5 | + 0,3 % |
| D (stredná trieda) | 120,1 | 117,9 | + 2,2 % |
| E (vyššia trieda) | 122,5 | 126,1 | –3,6 % |
| E2 (luxusné autá) | 160,6 | 169,7 | – 9,1 % |
| Mini MPV | 120,9 | 119,9 | + 1,0 % |
| Stredné a veľké MPV | 133,0 | 130,8 | + 2,2 % |
| SUV | 133,0 | 134,9 | –1,9 % |
| Športové autá | 153,0 | 153,0 | 0,0 % |