Šok: Asistenčné systémy nehodovosť zvyšujú. Tvrdia Holanďania

Za posledné roky prekonali autá obrovskú zmenu. Do popredia bezpečnosti sa dostali asistenčné systémy, ktoré majú zabrániť haváriám. Od autonómnych bŕzd, ktoré monitorujú autá, chodcov či cyklistov, cez adaptívne tempomaty, výstrahu pred opustením jazdného prúdu až po semiautomatické riadenie v kolónach. Na presadzovanie týchto inteligentných prvkov tlačí aj bezpečnostné konzorcium Euro NCAP, a tak sa dostávajú do sériovej výbavy. Podobne ako kedysi ABS a ESP. Bez autonómnych bŕzd alebo aspoň výstrahy pred nedobrovoľným opustením jazdného prúdu dnes nemajú autá šancu získať päť hviezdičiek v európskych crashtestoch.

Európska únia si mädlí ruky, štatistiky za posledné roky vykazujú klesajúci počet dopravných nehôd s fatálnymi následkami. Lenže holandská štúdia Branchemonitor Schadesector 2018 – 2030, ktorá sa zameriava na výhľad do budúcnosti, taká optimistická nie je. Tvrdí, že nástup asistenčných systémov má na počet nehôd negatívny vplyv. Konštatuje, že pri aute, ktoré je vybavené aspoň štyrmi asistenčnými systémami, je pravdepodobnosť nehody až 23 %, kým pri vozidle s menším počtom elektronických pomôcok len 14 %. To znamená, že kým v prvom prípade havaruje jedno z piatich áut, v tom druhom len jedno zo siedmich.

Výsledkami boli zaskočení samotní tvorcovia štúdie, no čísla ich nepustili. Samostatne pritom hodnotili súkromné a firemné autá. V čom je teda problém? Štúdia potvrdila, že vodiči sa na nové „zázračné“ bezpečnostné systémy príliš spoliehajú. Jednoducho im dôverujú viac, než je v ich možnostiach. Napokon, podobne to bolo v čase nástupu protiblokovacieho systému ABS na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. To vedie k strate pozornosti a následne vyššiemu riziku havárie. Štúdia tiež pripomína, že kolízií je nielen viac, ale že opravy áut po nich sú drahšie. Vyžadujú si totiž výmenu drahých senzorov a ďalšej elektroniky.