Bolo to presne vo februári 1997, teda pred 21 rokmi, keď konzorcium Euro NCAP uskutočnilo prvý crashtest podľa nových pravidiel. Povinné sa však stali až o rok neskôr, v októbri 1998, teda pred dvadsiatimi rokmi. Pri tejto príležitosti uskutočnila organizácia Global NCAP, nadradená nad Euro NCAP, špeciálny crashtest dvoch vozidiel rovnakej značky, ktoré delí dvadsať rokov. Na demonštráciu si organizácia vybrala jeden z najpopulárnejších modelov v Európe – Ford Fiesta. Jeden vyrobený v roku 1998 a druhý tento rok. Dramatické zlepšenie bezpečnosti je evidentné. Kým stará Fiesta pri čelnom náraze so 40-percentným prekrytím rýchlosťou 64 km/h prakticky skolabovala a jej posádka by mala len malé šance prežiť, z tej novej by pasažieri vystúpili maximálne s malými poraneniami.
Zachránených 80 000 životov
Za 20 rokov vydalo Euro NCAP takmer 700 hodnotení nových vozidiel a rozbilo skoro 2 000 áut. Výsledky však stoja za to. Podľa Global NCAP bolo vplyvom zavedenia povinných crashtestov zachránených približne 80 000 životov. Kým v roku 1998 zahynulo na cestách pri nehodách ročne 45 000 ľudí, dnes je to asi 25 000. Napriek kritike, že Euro NCAP kladie stále vyššiu váhu na aktívnu bezpečnosť a najmä na asistenčné systémy, niet teda pochýb, že prax crashtestov urobila zásadný zlom v ochrane ľudských životov. Bol to však tvrdý boj. A začal sa hneď katastrofou. Prvým autom, ktoré sa dostavilo do laboratórií Euro NCAP, bol totiž vo februári 1997 Rover 100.
Napriek vyhláseniam automobiliek, ktoré si už od sedemdesiatych rokov dobre uvedomovali vplyv bezpečnosti na komerčný úspech áut, dopadol test doslova tragicky. Rover získal len jednu hviezdičku zo štyroch možných. A oveľa lepšie na tom neboli ani dvojhviezdičkové modely Fiat Punto, Opel Corsa či Renault Clio. Len Ford Fiesta a VW Polo dostali tri. Testy nezávislou organizáciou jednoducho dokázali, že bezpečnosť deklarovaná automobilkami nezodpovedá realite. Dovtedy sa nárazové skúšky odohrávali len v réžii samotných výrobcov. Neexistovala univerzálna metodika a väčšina bezpečnostných prvkov, ako airbagov, napínačov bezpečnostných pásov či ESP, buď vo výbave vôbec nefigurovala, alebo bola len za „mastný“ príplatok. Aj to v luxusných autách.
Výsledky ostávali za zatvorenými dverami a spotrebitelia nemali žiadnu možnosť porovnať bezpečnosť jednotlivých modelov. Reakcia na seba nenechala dlho čakať. Automobilky tvrdili, že požadované bezpečnostné štandardy sú nereálne. Jednoducho, že autá nedokážu získať v nárazových skúškach vtedy maximálne štvorhviezdičkové hodnotenie. Odpor proti Euro NCAP, založenému napríklad vďaka Medzinárodnej automobilovej federácii FIA, ale tiež z iniciatívy britskej a švédskej vlády, bol však zbytočný. Sila negatívnych výsledkov mala na neúspešné modely priam zničujúci vplyv. Príkladom bol práve Rover 100. Predaje išli rapídne dole a ani nie po troch rokoch výroby definitívne zmizol z výrobných liniek.
Automobilky kapitulovali
Naopak, tí, čo pochopili, že Euro NCAP treba brať vážne, z crashtestov profitovali. Ešte v tom istom roku sa Volvu S40 podarilo ako prvému modelu na svete získať štyri bezpečnostné hviezdičky. Renault v roku 2001 „zahviezdil“ prvým päťhviezdičkovým výsledkom. Postarala sa o to vtedajšia Laguna druhej generácie, ktorá bola od začiatku vyvíjaná vzhľadom na novú metodiku nárazových skúšok. Áno, v tom čase už mohli autá získať päť hviezdičiek, nároky rástli. A to sa deje dodnes. Euro NCAP tvrdí, že ak porovnáme bezpečnosť rodinných áut spred dvadsiatich rokov a tých dnešných, je to neporovnateľné. Dokazuje to aj demonštratívny test dvoch Fiest.
Euro NCPA priznáva, že v posledných rokoch sa tempo zlepšovania bezpečnosti áut spomalilo. Z piatich hviezdičiek sa stal takmer štandard. Preto pridalo „plyn“. Metodika požaduje, aby boli autá bezpečné nielen pre samotnú posádku, ale aj iných účastníkov cestnej premávky, najmä chodcov. Podiel tejto disciplíny na celkovej známke vzrástol na 20 %. Od roku 2016 organizácia požaduje od výrobcov, aby boli modely vybavené autonómnymi brzdami a monitoringom jazdných prúdov. Stále väčšiu rolu tak hrajú preventívne systémy, ktoré majú kolízii buď úplne zabrániť, alebo aspoň zmierniť následky. Bez nich nemôže ani jedno auto pomýšľať na zisk piatich hviezdičiek. Ich prítomnosť sa navyše premieta aj do hodnotenia ochrany dospelých a chodcov.
Podľa Davida Warda, tajomníka Global NCAP, bude tlak na výrobcov rásť aj ďalej. Už tento rok bolo do hodnotenia zahrnuté monitorovanie cyklistov. A do roku 2025 pribudnú ďalšie povinné asistenčné systémy s cieľom nehodám úplne predchádzať. Navyše Global NCAP rozširuje svoju pôsobnosť do ďalších regiónov sveta. V roku 2011 bola napríklad založená Latin NCAP, ktorá poukázala na nízku bezpečnosť áut v regióne Latinskej Ameriky. Podobne je to v Indii, Mexiku, Malajzii a ďalších ázijských regiónoch, kde tlak tamojších pobočiek NCAP na výrobcov, ktorí predávajú modely bez bezpečnostných prvkov v Európe neodmysliteľných, pomáha zlepšovať situáciu.