Organizácia JATO Dynamics nedávno zverejnila najnovšie údaje o priemerných emisiách CO2 nových áut, ktoré boli predané v Európe na 23 sledovaných trhoch. A nemá dobré správy. Emisie tohto skleníkového plynu stúpli v roku 2018 o 2,4 g, na výsledných 120,5 g, čo je najhorší výsledok za posledné štyri roky. Podľa šéfa JATO Dynamics Felipeho Munoza ide o znepokojivý trend. „Namiesto toho, aby sa automobilky posunuli vpred, vracajú sa v čase, a to v období, keď sa emisné ciele stále sprísňujú.“
Dôvody sú zrejmé. Je tu jasná korelácia medzi znižovaním registrácií úsporných naftových áut, ktorých predaj v Európe klesol vlani o 18 %, a stúpajúcimi emisiami CO2. Naopak, podiel benzínových áut prudko rastie. Druhým faktorom je zmena zákazníckeho vkusu smerom k ťažším a smädnejším SUV. Ich podiel na trhu sa vlani vyšplhal až na 35 %. Objavilo sa celkovo 16 nových modelov. A keďže aj v tomto segmente stúpol podiel benzínových motorizácií, SUV zhoršili svoj emisný priemer o 1,4 g/km.
SUV sú problém
Športovo-úžitkové autá tak boli vlani štvrtými najväčšími producentmi CO2 medzi novými osobnými autami. Horšie dopadli len luxusné sedany, výkonné športové modely a dodávky. Jednoducho, zákazníci sa vlani rozhodli pre modely s vyššími emisiami. Vzťah medzi ústupom nafty a rastom CO2 bol najzreteľnejší pri analýze údajov podľa krajín. Len tri z 23 zaznamenali pokles – Nórsko, Fínsko a Holandsko. Tieto trhy sú však vysoko neštandardné. V Nórsku dosiahli napríklad registrácie hybridov a elektromobilov až 57 % trhový podiel, čo dokázalo vykompenzovať 28-percentný pokles predaja naftových áut.
Naopak, najviac stúpla produkcia CO2 vo Veľkej Británii, kde prebiehala jedna z najagresívnejších kampaní proti naftovým motorom. Filipe Munoz sa domnieva, že ak tento trend bude pokračovať a registrácie áut s hybridným pohonom prudko neporastú aj v ostatných krajinách, bude musieť automobilový priemysel prijať drastické opatrenia na splnenie krátkodobých cieľov. Zdá sa, že sa to týka prakticky všetkých silných automobilových hráčov v Európe. Analýza podľa značiek totiž ukázala, že z dvadsiatich najpredávanejších sa podarilo znížiť emisie CO2 vlani len piatim.
Na čele Toyota, na chvoste „prémia“
Najmenej emisií CO2 vyprodukovali nové Toyoty (99,9 g/km). Jedine táto značka podliezla hranicu 100 g/km. Samozrejme, najmä vďaka hybridným modelom, ktoré si privlastnili až 60-percenný podiel na jej celkových predajoch. Na druhom mieste skončil Peugeot (107,7 g/km) a na treťom Citroen (107,9 g/km). Obe francúzske značky si však pohoršili. Platí to aj pre štvrtý Renault. Až piaty Nissan (115,8 g/km) hlási zlepšenie, a to až o 5,2 gramu vďaka úspešným predajom elektromobilu Leaf. Šiestou najčistejšou značkou je Suzuki.
Do prvej desiatky sa zmestí ešte Škoda, Seat, Vokswagen a Fiat. Škoda si však pohoršila o 0,8 gramu. Iste vďaka prudkému rastu záujmu o jej nové SUV Karoq a Kodiaq. V druhej desiatke je evidentné zhoršenie pri všetkých značkách. Najviac však na trend SUV doplatili prémiové automobilky Audi (+ 3,3 g/km), BMW (+ 7,1 g/km), Volvo (+ 5,8 g/km) a Mercedes-Benz (+ 10,5 g/km). Je to pochopiteľné. Modely prémiových výrobcov sú v nevýhode, keďže zákazníci od nich očakávajú nadštandardné výkony a nadštandardný komfort. A ten sa bez zvýšenej konzumácie paliva dosiahnuť nedá. Vykompenzovať to nedokázali ani verzie s alternatívnym pohonom, pretože ich predaje sú z hľadiska objemu zanedbateľné.
Čo bude ďalej?
Zdá sa, že budúcnosť neveští nič dobré. A to nielen pre rastúce predaje benzínových áut, pomalý nástup hybridov a elektromobilov či rastúci záujem o SUV. Je tu ešte jeden faktor. Štatistika JATO Dynamics totiž vychádza z údajov merania emisií a spotreby podľa starej normy NEDC, ktorú sa naučili výrobcovia „ohýbať“ až tak, že rozdiel medzi skutočnou a laboratórnou spotrebou vzrástol na viac ako 40 %! Viac svetla do skutočného života tak prinesie až štatistika podľa homologizácie WLTP, ktorá by mohla byť dispozícii už na budúci rok za rok 2019.
Tá už obsahuje povinný test RED, teda meranie emisií v reálnej premávke. Takže všetky novohomologizované autá majú vyššiu spotrebu. To rebríček nepochybne rozhádže na nepoznanie. Napríklad aj preto, že najväčšie odchýlky dosahovali pri porovnaní skutočnej a reálnej spotreby hybridné a zvlášť plug-in hybridné autá. Ako to pôjde dokopy v blízkej budúcnosti s čoraz väčším tlakom na znižovanie emisií CO2? Nijako. Je preto vysoko pravdepodobné, že bez ďalších reštrikcií a bez „násilného“ prechodu na elektromobily, ktoré si zákazníci vlastne neprajú, sa ďalej nepohneme.
Priemerné emisie CO2 20 TOP značiek v Európe
Poradie | Značka | CO2 2018 (g/km) | CO2 2017 (g/km) | Rozdiel (g/km) | Poradie (2017) |
---|---|---|---|---|---|
1. | Toyota | 99,9 | 191,2 | – 1,4 | 1. |
2. | Peugeot | 107,7 | 104,5 | 3,2 | 2. |
3. | Citroën | 107,9 | 105,5 | + 2,4 | 3. |
4. | Renault | 109,1 | 106,6 | + 2,5 | 4. |
5. | Nissan | 110,6 | 115,8 | – 5,2 | 7. |
6. | Suzuki | 114,2 | 114,9 | – 0,2 | 5. |
7. | Škoda | 116,7 | 115,9 | + 0,8 | 8. |
8. | Seat | 116,9 | 110,0 | – 1,1 | 10. |
9. | Volkswagen | 118,8 | 119,5 | –0,7 | 11. |
10. | Fiat | 119,2 | 115,6 | + 3,6 | 6 |
11. | Kia | 120,4 | 120,1 | + 0,4 | 12. |
12. | Dacia | 120,8 | 116,9 | + 3,9 | 9. |
13. | Hyundai | 123,3 | 122,0 | + 1,2 | 15. |
14. | Ford | 123,7 | 120,8 | + 2,9 | 13. |
15. | Opel | 125,6 | 123,4 | + 2,3 | 16. |
16. | Audi | 127,6 | 124,3 | + 3,3 | 17. |
17. | BMW | 128,9 | 121,8 | + 7,1 | 14. |
18. | Volvo | 130,0 | 124,3 | + 5,8 | 18. |
19. | Mazda | 135,2 | 131,2 | + 4,0 | 20. |
20. | Mercedes-Benz | 139,6 | 129,0 | + 10,5 | 19. |