NHTSA: Asistenčné systémy môžu byť nebezpečné. Tvrdia oficiálne Američania

Foto: Continental

Continental - asistenčné systémy Asistenčné systémy nám pomáhajú predchádzať haváriám. Ale len za predpokladu, že fungujú správne. Pravidlo to ale nie je.

Za posledné roky prekonali autá obrovskú zmenu. Do popredia bezpečnosti sa dostali asistenčné systémy, ktoré majú zabrániť haváriám. Od autonómnych bŕzd, ktoré monitorujú autá, chodcov či cyklistov, cez adaptívne tempomaty, výstrahu pred opustením jazdného prúdu až po semiautomatické riadenie v kolónach. Na presadzovanie týchto inteligentných prvkov tlačí aj bezpečnostné konzorcium Euro NCAP, a tak sa dostávajú do sériovej výbavy. Podobne ako kedysi ABS a ESP. Bez autonómnych bŕzd alebo aspoň výstrahy pred nedobrovoľným opustením jazdného prúdu dnes nemajú autá šancu získať päť hviezdičiek v európskych crashtestoch.

Európska únia si mädlí ruky, že štatistiky za posledné roky vykazujú klesajúci počet dopravných nehôd s fatálnymi následkami. Lenže ozývajú sa hlasy, že elektronickí pomocníci nemusia byť vždy prínosom. Práve naopak, môžu mať na bezpečnosť negatívny vplyv. Najnovšie sa v tomto duchu vyjadrila americká agentúra pre bezpečnosť cestnej dopravy. To je dosť prekvapivé, pretože doteraz žiadna relevantná inštitúcia nenašla odvahu spochybniť prínos nových bezpečnostných prvkov. Riziko podľa NHTS spočíva v častých prípadoch neodôvodnených reakcií týchto systémov, jednoducho nespoľahlivosti.

NHTSA registruje až 400 individuálnych sťažností, ktoré sa týkajú autonómnych bŕzd, teda zariadenia, ktoré má za úlohu zabrániť alebo aspoň zmierniť následky havárie v situácii, keď sa v dráhe vozidla objaví nečakaná prekážka. Môže ísť o iné auto, motocykle, chodca, cyklistu či zvieratá. Problémy s falošnými poplachmi ohlásili v USA majitelia Nissanov, Volkswagenov, ale aj vozidiel Honda. Ide o dva typy sťažností. Buď z dôvodu, že systém začal byť aktívny bez toho, aby bol na to reálny dôvod, alebo naopak, že nezareagoval, keď mal. NHTSA uvádza prípad americkej majiteľky Nissanu Rouge (X-Trail) z roku 2018, keď jej auto začalo na diaľnici bezdôvodne brzdiť.

„Bola som vydesená,“ komentovala situáciu Cynthia Walsh. So svojím Nissanom bola už dvakrát v servise, no tento problém sa odstrániť nepodarilo. Dnes sa vraj bojí šoférovať vlastné auto. Horšie je, že neodôvodnené reakcie autonómnych bŕzd môžu viesť dokonca k havárii. NHTSA registruje aj prípady, keď na prudké a nezmyselné brzdenie vozidla s autonómnymi brzdami nedokázali zareagovať vodiči, ktorí išli za ním. Došlo tak k nárazu zozadu. Americká agentúra preto vodičov varuje, aby k autonómnym brzdám pristupovali obozretne, pretože systém jedného výrobcu môže reagovať úplne inak ako druhého.

To je ale rada, ktorá majiteľom áut asi veľmi nepomôže. Systém automatického brzdenia nemôžu nijako ovplyvniť ani deaktivovať. A asistenčným systémom „nakladá“ aj americká spotrebiteľská organizácia J.D. Power, ktorá tvrdí, že z ich činnosti sú vodiči často natoľko otrávení, že sa rozhodnú niektoré zo systémov vypnúť. „Automobilky investujú množstvo peňazí do vývoja pokročilých technológií, ale neustále upozornenia môžu vodičov viac zmiasť, ako im pomôcť. Niektorých doslova obťažujú,“ tvrdí zástupkyňa J.D. Power Kristin Kolodgeová. „Technológie nesmú pôsobiť ako otravný rodič. Nikto nechce byť neustále informovaný, že neriadi správne.“

Podľa štúdie J.D. Power je pre majiteľov problematická najmä technológia na udržiavanie v jazdnom prúde. Až 23 % vodičov si myslí, že je obťažujúca. Výsledok? Viac ako 60 % z nich systém radšej vypne. Takýto vodič sa pri kúpe nového auta môže ľahko rozhodnúť, že takýto systém v ňom už nechce. A to je zasa problém na strane výrobcov, ktorí chcú predávať autá s pokročilými technológiami, aby vodičov pripravili na príchod automatizovaného riadenia, uvádza sa v správe J.D. Power. Či už je prínos asistenčných systémov pozitívny alebo negatívny, do budúcnosti s nimi rátať musíme. Do roku 2022 bude dokonca 12 takýchto zariadení vo vozidlách povinných.