Budú drahé autá ešte drahšie? Štát zvažuje daň z luxusu

Foto: Mercedes-Benz

Mercedes-Benz GLE 53 AMG Coupé - 2019 Niektorí analytici daň z luxusu spochybňujú.

Tú chystá rezort ministra financií Eduarda Hegera. Jeho predstava je jasná – ak sa chcú podnikatelia voziť v drahých a luxusných autách, budú si za ne musieť priplatiť. A, naopak, pre kamióny a autobusy by sa mala cestná daň znížiť. Podľa ministerstva financií je totiž u nás neprimerane vysoká. Financi tak dobiehajú resty bývalej vlády. Tá ešte vo februári sľúbila protestujúcim autodopravcom, že im daň zníži. Nestalo sa.

Niektorí analytici sa však s myšlienkou viac zdaniť luxus nestotožňujú. „Všeobecne platí, že zavádzanie daní z luxusných tovarov patrí medzi populistické opatrenia,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak. Pre ekonomiku je podľa neho omnoho lepšie motivovať ľudí a firmy, aby sa snažili o dosahovanie vyšších ziskov. Vyšší zisk totiž znamená vyššiu spotrebu, čo nakoniec vedie i k vyššiemu výberu daní, vysvetľuje analytik.

Na „daň z luxusu“ sa díva skepticky aj analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský, podľa ktorého ju čiastočne supluje už DPH. "Ak kúpim auto za 10-tisíc eur, zaplatím daň z pridanej hodnoty dvetisíc eur. Ak kúpim auto za stotisíc eur, tak to bude 20-tisíc eur,“ hovorí. Pripomína, že sa platí aj registračná daň. Tu chce rezort financií tiež dvihnúť.

Pochybná logika

Vlachynský vidí za návrhom len snahu vybrať čo najviac peňazí do štátneho rozpočtu. "Štát môže zvyšovať existujúce dane alebo zavádzať nové, ale spotrebitelia budú vždy hľadať cesty, ako sa týmto nákladom vyhnúť,“ tvrdí analytik. Napríklad budú kupovať luxusné elektromobily alebo registrovať svoje autá v zahraničí, dodáva.

Chystaná novela chce viac zdaniť nákup luxusných firemných áut. Ministerstvu sa nepozdáva najmä sadzba na motorky, štvorkolky a osobné autá. Tá dnes závisí od objemu motora – čím má auto viac kubíkov, tým vyššia je aj ročná cestná daň. Napríklad pri bežných služobných autách s objemom motora v rozpätí nad 0,9 až do 1,2 litra je výška ročnej dane 80 eur. Ak si však chce podnikateľ kúpiť výkonný biznis-sedan alebo veľké SUV s motorom nad tri litre, zaplatí ročnú daň vo výške 218 eur.

Filozofia za súčasnými sadzbami je jednoznačná – autá s vyšším objemom motora sú silnejšie, drahšie, a teda aj luxusnejšie. Platí to však stále? Podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského už veru nie. "Luxus nie je definovateľný cez objem motora. Keď už mať nejaký číselný základ pre výpočet dane, tak by bolo spravodlivejšie vyrubovať ju podľa jeho výkonu,“ hovorí.

Brusel totiž tlačí automobilky do znižovania emisií. Tie preto vyrábajú výkonné motory s čoraz nižším objemom, silu im dodávajú turbá. Príkladom je luxusné terénne vozidlo Mercedes GLB s objemom motora len 1,33 litra, ktorý však má výkon, ako mali staršie dvojlitrové motory – teda okolo 163 koní.

Emisie namiesto kilowattov?

Významný rozdiel medzi autom s objemom motora jeden liter a tri litre je v emisiách, upozorňuje Tomčiak. „Ak by bola cestná daň odstupňovaná podľa emisií, tak v tom prípade dáva logiku viac zdaňovať autá s väčšími motormi,“ hovorí.

Zdá sa tak, že spravodlivejším kritériom pre vyrubovanie výšky dane by boli produkované emisie namiesto objemu či výkonu motora. Navyše toto kritérium by bolo možné uplatniť aj na elektromobily. Tie totiž kvôli odlišnej technológii nemožno posudzovať podľa objemu motora.

Otázne však je aj to, či by cestná daň vôbec mala zohľadňovať luxus ako kategóriu. „Už dnes máme cez spotrebné dane z palív silný nástroj zdanenia, tie ju nahrádzajú, navyše spravodlivo, podľa prejazdených kilometrov,“ dopĺňa Drahovský. Okrem toho sa v budúcnosti uvažuje o zavedení mýta aj pre firemné osobné a malé nákladné autá.