Nové autá sú čoraz viac prešpikované elektronikou, pomáhajú nám v riadení, môžeme sa s nimi rozprávať, poskytujú nám viac komfortu a spotrebu paliva majú nižšiu ako kedykoľvek predtým. No automobilky akoby zabúdali na čosi, čo bolo ešte prednedávnom métou – na jazdné vlastnosti. Ukázalo sa to už viackrát v nedávnych testoch prudkého vyhýbacieho manévru, v takzvanom losom teste, ktorý je doménou španielskeho webu km77. S prejazdom presne danej trajektórie mali v poslednom čase problémy napríklad Mercedes-Benz CLA, Jaguar I-Pace, Toyota RAV4, VW Golf, Dacia Sandero, plug-in hybridná Škoda Superb iV či dokonca rýdzo športová Toyota Supra.
A teraz sa do zoznamu tých, ktorí z testu vychádzajú s biednym výsledkom, pridáva ambiciózne kórejské SUV Hyundai Tucson. Novinka nepochybne zaujala dizajnom, najmä neviditeľnými svetlami, moderným infotainmentom, ale aj ponukou hybridného a plug-in hybridného pohonu. No ako sa ukázalo, stabilita je horšia ako stabilita predošlej generácie. A to by sa stávať naozaj nemalo. Kým starý Tucson zvládol v roku 2019 prejazd traťou bez straty bodu rýchlosťou 77 km/h, čo je hranica, ktorá oddeľuje dobré autá od tých priemerných alebo zlých, novinka nemala na viac ako 71 km/h, čo je takmer o 10 % horší výsledok.
Pozrite si, ako Tucsom podstúpil losí test
Skúšobní jazdci boli sami zaskočení, preto test zopakovali až desaťkrát. No pri každom pokuse prejazdu vyššou rýchlosťou nedokázali Tucson udržať na trati tak, aby nezhodil kužeľ. Auto bojovalo s výraznou nedotáčavosťou a tento boj prehralo. Dokonca aj s adaptívnymi tlmičmi, ktoré umožňovali nastaviť tuhosť pruženia. Lepšie výsledky dosiahla napríklad Mazda CX-30, Peugeot 3008 alebo VW Tiguan. Španielski experti vysvetľujú, že by mohlo ísť aj o limity pneumatík. Pôvodný Tucson jazdil totiž na pneumatikách Continental, kým testovaný exemplár na plášťoch Michelin.
To ale zákazníkov zaujímať nemusí, pretože zodpovednosť za to, aké pneumatiky sú v prvovýrobe, nesie automobilka. Je ale tiež možné, že Tucsonu poškodil hybridný pohon s motorom 1,6 T-GDi, elektromotorom a li-ion akumulátorom s kapacitou 1,49 kWh. Hybridná technológia nepochybne šetrí palivo, ale tiež pridáva hmotnosť a mení pomer zaťaženia náprav. Čisto benzínová alebo naftová verzia by preto mohla zvládnuť test lepšie. Na to isté napokon nedávno doplatila spomínaná plug-in hybridná Škoda Superb iV. Ospravedlňovať však hybridné autá by nebolo korektné. Stretávať sa s nimi totiž budeme čoraz častejšie.
Výrobcovia by teda mali zareagovať konštrukčnými zmenami. Bohužiaľ trend je opačný, mnohé autá prišli pre náklady a emisie o nezávislé zavesenie zadných kolies. Pretože je drahšie, zložitejšie a pridáva pár kíl navyše. Vystačiť si musia s jednoduchou torznou priečkou. Takže jazdné vlastnosti sa aj napriek zásahom elektronických trakčných systémov v súčasnosti skôr zhoršujú ako zlepšujú. Inak by nebolo možné, aby rýchlostný rekord v losom teste s hodnotou 85 km/h držal už 22 rokov Citroën Xantia Activa z roku 1999!