Pravda Auto Poradňa Autom do Bulharska II: Späť cez Rumunsko? Áno, ale iba ako výlet

Pokračovanie článku: Autom do Bulharska II: Späť cez Rumunsko? Áno, ale iba ako výlet

„Paríž východu“ nesklame

Bukurešť je z Ruse na dosah – len 60 až 70 km. Diaľnica tu síce nie je, ale do rumunskej metropoly vedie solídna 4-prudová cesta. Takže do Bukurešti, ktorá je od Burgasu asi 370 km (až do centra) sme dorazili po 6,5 hodinách jazdy aj s prestávkami. To Bukurešť je trochu „iná káva“. Veď obria rumunská metropola má takmer dva milióny obyvateľov a tomu zodpovedá aj premávka. Sú tu asi najdlhšie „červené“ na svete. A hoci má Bukurešť premyslený cestnú infraštruktúru , metro aj električky, zápcham sa tu nevyhnete. Ubytujete sa rovno v centre, ak ste prišli na jednu noc. Cez vyhľadávače zaplatíte pre dve osoby asi 50 eur. Ale pozor, rozhodne si vyberte ubytovanie garantujúce parkovanie. S tým môžete mať vážny problém. Na platenom parkovisku zaplatíte niekde aj viac ako za ubytovanie!

Foto: Tomáš Andrejčák

Stretnúť sa môžete aj s podvodníkmi, ktorý sa tvária, že organizujú parkovanie. Platbu chcú v hotovosti, no ráno si nájdete na aute papuču. Ak beriete Bukurešť len ako zastávku na ceste domov, a dorazíte do nej v poobedňajších hodinách, na prehliadku tohto „Ceaușescovho skanzenu“ to stačí. Samozrejme, Bukurešť sa zmenila k lepšiemu. Z centra to máte blízko k Parlamentu, druhej najväčšej administratívnej budove sveta, s ktorou ani sami Rumuni nevedia naložiť. Tento monument, ktorý v časoch socializmu zadlžil celú krajinu, má totiž asi 1 000 miestností. Dych vám vyrazí aj tamojšie „Camps-Élisées“, teda Calea Victoriei, dlhšia ako tá v Paríži, ktorej padla za obeť veľká časť starého mesta. Ostalo tu našťastie veľa palácov, múzeí a parkov, takže Bukurešť nepôsobí rozhodne skľučujúco. Ani náhodou. Svietiace fontány sú samostatnou kapitolou.

Foto: Tomáš Andrejčák

V „Paríži Východu“ nechýba ani víťazný oblúk z roku 1936, takže s rumunským diktátorom nemá nič spoločné. Noc je tu živá. Podniky v centre sú otvorené takmer do rána. A hlavne, dá sa tu výborne najesť. Ceny v reštauráciách sú aspoň o tretinu nižšie ako na Slovensku. O pouličných fastfoodoch nehovoriac. Na druhý deň vyrazte po rannej zápche. Ale aj tak môžete mať problém. Veľké diagonály vedúce von z mesta sa dokážu upchať tak, že šancu nemajú sanitky ani polícia. Potom nastane veľké uvoľnenie. Trasa k prechodu pohoria Fagaraš vedie cez Pitešť. A tá je spojená s Bukurešťou diaľnicou, je to vlastne najstaršia diaľnica v krajine. Ponúkne 100 km bezproblémovej jazdy. V Pitešti, respektíve na jej obchvate, ale opäť hrozí zhustená premávka, my sme tu stratili hodinu. Bol piatok asi 16.00, takže nič prekvapivé.

Foto: Tomáš Andrejčák

Za Pitešťou sa situácia upokojí a vy si to nasmerujete k jednej z desiatich najkrajších ciest sveta – na horský prechod Transfagaraš. S diaľnicou sa rozlúčte, ale cesty sú v pohode. Čím viac sa blížite k mestu Curtea de Arges, ktoré je vstupnou bránou k pohoriu oddeľujúcemu Valašsko a Sedmohradsko, tým autentickejším Rumunskom prechádzate. Nádherné dediny, konské povozy a všade prítomné túlavé psi. Cesta sa začína pomaly kľukatiť a stúpať. Celý úsek má približne 70 km. Cestu dal vybudovať Ceausescu v sedemdesiatych rokoch minulého storočia ako strategickú, alebo skôr únikovú. Vraj ako reakciu na vpád ruských vojsk do Československa v roku 1968. Nezaobišla sa bez obetí na životoch. Ani sa niet čomu čudovať. Vyvedie vás do výšky 2 044 mm – do priesmyku medzi vrcholmi Moldovena a Negoia. Lenže nádhera začína oveľa skôr.