Čo robiť, aby vám turbo vydržalo čo najdlhšie. Výmena totiž lacná nie je

Mnohí sa dnes na tzv. „downsizingové“ motory dívajú s dešpektom. Ide zväčša o trojvalcové benzínové motory s objemom niekde medzi 0,9 až 1,2 litrom, ktoré sú však posilnené turbom a preto ich výkon dosahuje bez problému aj vyše 100 koní. Používajú sa v širokom spektre automobilov – od mestských mini áut až po modely strednej triedy. Litrový trojvalec s výkonom 81 kW, teda 110 koní nájdete aj pod kapotou Octavie a relatívne nedávno sa nachádzal napríklad aj pod kapotou Fordu Mondeo.

Všeobecné výhrady k týmto nízkoobjemovým motorom bývajú zväčša dve. Jednou je, že ich výkon veľmi kolíše v závislosti od jazdného štýlu majiteľa a ak ten jazdí dynamicky, takýto motor sa najmä v ťažších autách priveľmi namáha a jeho spotreba výrazne rastie. A k jeho najnamáhanejším častiam patrí turbo, ku ktorému smeruje druhá výhrada. Vraj kvôli vysokej záťaži vydrží menej, treba ho skôr meniť a to veru nie je lacná záležitosť.

My sa pozrieme najmä na tú druhú výhradu – turbo. Pravdou je, že výmena turba naozaj nie je lacnou záležitosťou. Nové originálne turbá bežne môžu stáť aj výrazne cez tisíc eur – a to hovoríme len o cene turba, bez servisnej práce. Repasované stoja o dosť menej, stále však ide rádovo o stovky eur.

Pravdou je, že turbo patrí k naozaj veľmi namáhaným dielom, vznikajú v ňom extrémne teploty a nie je problém, aby sa pri záťaži rozžeravilo úplne dočervena. Často pracuje s otáčkami na úrovni 200 až 300-tisíc za minútu a teploty spalín na výstupe z motora môžu presiahnuť 800 stupňov Celzia. V benzínových motoroch pritom pracuje s vyššími teplotami a je zákonite namáhané viac.

Preplňovaný downsizingový motor je navyše podstatne viac namáhaný, hlavne pokiaľ ide o tlak vo valcoch a teplotu a viac „trpí“ samozrejme aj turbo ako celok. Pri správnej starostlivosti sa však rozhodne netreba báť, že turbo v nízkoobjemovom budete musieť meniť už po pár desiatkach tisíc kilometrov. Ak ho nebudete „týrať“, venujete mu aspoň minimálnu pozornosť a hlavne s ním budete jazdiť správnym spôsobom, malo vydržať aspoň 150 až 200-tisíc kilometrov, môže sa však stať, že zvládne aj 300-tisíc.

Foto: Autoexpert.com

Turbo Turbo býva extrémne zaťažované, teploty v ňom môžu dosahovať stovky stupňov Celzia.

Pokiaľ však starostlivosť podceníte, ľahko sa môže stať, že turbo budete musieť naozaj meniť už po nejakých 60 až 70-tisíc kilometroch. Pokojne sa vám to môže stať aj pri turbomotoroch s väčším objemom. Pritom starostlivosť o turbo nie žiadnou veľkou vedou. Práve podcenenie starostlivosti je podľa nás hlavným dôvodom, prečo sa ľudia na turbo sťažujú – bez ohľadu an to či ide o downsizingové motory alebo nie.

Turbomotor netreba zaťažovať na studeno, nechať ho vychladnúť a pravidelne meniť olej, pričom sa netreba spoliehať na tie s predĺženou životnosťou. Ak ho vymeníte vždy po cca 15-tisíc kilometroch (samozrejme, pokiaľ nie je predpísaný nižší interval), tak sa vám motor určite poďakuje.

Ohľaduplnosť pri štartovaní a vypínaní motora súvisí s teplotami, olejom a viskozitou. Studený turbomotor by sa nemal príliš zaťažovať, kým sa vnútri turba neurobí olejový film s dostatočnou viskozitou na to, aby sa jeho súčasti netreli o seba „nasucho“ a nehrozilo ich poškodenie.

Na to myslite aj teraz v zime pri studených štartoch – nechajte motor najprv kľudnou jazdou zahriať sa na jeho optimálnu prevádzkovú teplotu, až potom začnite výraznejšie šliapať na plyn. Pri vypínaní po jazde s vyššou záťažou (rýchla jazda po diaľnici, stúpania v serpentínach) mu pre zmenu treba dať čas na to, aby klesla teplota tak, že keď olejový film stečie, súčasti turba sa nezavaria a nepoškodia sa v ňom ložiská.

Neznamená to však, že musíte po dojazde päť minút sedieť v naštartovanom aute a čakať kým turbo nevychladne. Stačí, ak nejaký kilometer-dva pred cieľom zvoľníte približne na stovku a turbo sa dostatočne vychladí na to, aby bolo možné motor vypnúť okamžite po zastavení. Alebo pri dojazde na diaľničnú pumpu vyraďte na chvíľu do neutrálu a podobne. Zdá sa to ako drobnosť, pravdou však je, že takto dokážete schladiť turbo pomerne výrazne – bez problému aj o 150 až 250 stupňov.

Čítajte viac Ako 'nezabiť' naftový motor v zime. Tu je 7 dobrých rád

Turbo však netrpí len pri jazde po diaľnici, ale, ako sme uviedli vyššie, aj pri záťaži. Napríklad pri jazde do tiahlych horských stúpaní. Ak sa rozhodnete spraviť si pauzu na vrchole, turbo treba nechať tiež dochladiť – a v tomto prípade je asi jedinou cestou nechať motor „bežať“ pár desiatok sekúnd na voľnobehu. Výnimkou sú len motory s oddeleným vodným okruhom na chladenie turba, poháňaným elektrickým čerpadlom. Táto technológia dochladzuje turbo sama aj po vypnutí zapaľovania. Preto niektoré autá chvíľu „hučia“ aj keď motor vypnete.

Naozaj stačí minimálna dávka ohľaduplnosti voči motoru a možno predísť vážnym a predovšetkým drahým opravám.