Máme za sebou niekoľko dní s výdatnými dažďami a ďalšie dažde môžu prísť. Pri nich vznikajú na mnohých cestách súvislé mláky, prípadne sa voda na vozovku prelieva z okolitého podmáčaného terénu a zostáva stáť v podjazdoch. Tie sú často zatopené tak, že sa stanú dočasne neprejazdnými.
Vodiči častokrát ani pri silnom daždi neznížia rýchlosť, spoliehajú sa na svoje auto, kvalitné pneumatiky, prípadne pohon 4×4. Majú pritom falošný pocit bezpečia, plynúci z množstva jazdných asistentov, odhlučnenia kabíny a zdanlivej bezproblémovej ovládateľnosti auta. To je však veľmi riskantné, auto sa „na vode“ môže stať neovládateľným doslova v okamihu.
„Aquaplaning hrozí už pri rýchlosti od 80 km/h a môže prísť náhle, bez varovania. V prípade, že vodič vbehne v plnej rýchlosti do takejto naplavenej vody, vozidlo sa môže stať neovládateľné,“ upozorňuje Vladimír Guštafik zo spoločnosti Business Lease Slovakia. Najlepšie, ako sa mu vyhnúť, je ísť mimo vyjazdených koľají alebo miest, v ktorých stojí voda.
Čítajte viac Easyrain: Neuveriteľné, aquaplaning dokáže skrotiť voda!„Ideálne je prejsť jednou stranou vozidla po nezaliatej časti vozovky. Ak však už hrozí, že sa aquaplaningu nevyhnete, alebo cítite, že vozidlo sa stáva neovládateľným, je potrebné ubrať plyn, prípadne stlačiť spojku. Prudkému brzdeniu či manévrom sa podľa možností vyhnite, keďže vozidlo v tom čase už nemusí mať na niektorom kolese alebo kolesách dostatočný kontakt s vozovkou a vozidlo sa stane neovládateľným,“ vysvetľuje Guštafik.
Niekedy, ak sa dážď zmení na lejak, prípadne začnú padať krúpy, nesnažte sa zvyšovať rýchlosť v snahe byť čo najskôr v cieli cesty. „Prudký dážď zhoršuje nielen stav vozovky a ovládateľnosť vozidla, no znižuje aj viditeľnosť. A to nielen oproti idúcich vozidiel, ale aj tých pred vami či za vami, čím sa znižuje čas na vhodnú reakciu v prípade náhlej udalosti na ceste. Preto pri vyššej rýchlosti výrazne rastie riziko nehody,“ hovorí Guštafik.
V prípade, že začnú padať krúpy, a na ceste tak zostanú nánosy ľadových kúskov, pri vyššej rýchlosti hrozí aj riziko šmyku. „Ak je intenzita dažďa či krupobitia skutočne vysoká, znížte rýchlosť na minimum, zapnite výstražné svetlá a podľa možnosti zaparkujte vozidlo na najbližšom bezpečnom mieste mimo vozovky,“ radí Guštafik.
Rovnako si treba dať pozor aj na zaliate úseky, napríklad podjazdy po intenzívnych prívalových dažďoch alebo v úsekoch, kde sa vybrežili potok alebo rieka. Najmä v situácii, keď hĺbku vody a intenzitu prúdu nemožno odhadnúť. Ak je hladina nízka, možno takýto úsek prebrodiť, avšak pomaly, aby ste pred sebou nevytvorili vlnu, ktorá sa vám následne preleje cez motor.
„Mnohí vodiči neodhadnú situáciu, a aj keď už zistia, že voda siaha po výšku podvozku, snažia sa ďalej prebrodiť terén. Tým však hrozí nasatie vody do spaľovacieho priestoru motora,“ upozorňuje Vladimír Guštafik. Takáto jazda môže vozidlu spôsobiť rozsiahle škody. „Pokiaľ v takýchto prípadoch nie je možné z miesta zatopenia s vozidlom bezpečne odísť či vycúvať, je nutné okamžite zastaviť vozidlo a vypnúť motor, čím sa škody na vozidle minimalizujú,“ radí Guštafik.
Poistka riziko nepokryje
Hoci havarijné poistenie vie zmierniť škody na vozidle spôsobené prírodnými živlami, teda aj škody spôsobené vodou, búrkou, vetrom a podobne, poisťovňa môže poistné plnenie aj krátiť, prípadne odmietnuť, ak ste išli vedome do rizika, neprispôsobili ste jazdu stavu vozovky, alebo k nehode prispel zlý technický stav vozidla. Napríklad pri škode vzniknutej aquaplaningom bude poisťovňu zaujímať aj stav pneumatík. V prípade vzniku poistnej udalosti pri brodení sa cez zaplavený terén sa zas poisťovňa bude pýtať, za akých okolností k poistnej udalosti došlo. Ak ste išli vedome do rizika a vošli vozidlom do zaplavenej časti vozovky či terénu, tak by vám poisťovňa mohla aj napriek havarijnému poisteniu krátiť až odmietnuť poistné plnenie.