Začiatkom júla sme písali, že pokuty za neuzatvorenie PZP trochu pripomínajú frašku a nezodpovední vodiči sa ich musia obávať len minimálne. Okresné úrady ročne dostanú približne 300 000 oznámení o neuzatvorení povinného zmluvného poistenia (PZP). Pokutu za nesplnenie si povinnosti však dostane len minimálna časť majiteľov týchto vozidiel. Dôvodom je zle nastavený kontrolný a sankčný systém, ktorý Slovensko technicky drží v minulom storočí.
Ukážkou absurdnosti je skutočnosť, že SKP spravidla raz do roka odovzdáva na CD nosičoch príslušným úradom excelovské zoznamy nepoistených vozidiel. Štát totiž nezabezpečil plošný informačný online systém. Niet sa čo diviť, že počas šiestich kontrolovaných rokov oznámila Slovenská kancelária poisťovateľov (SKP) príslušným okresným úradom viac ako 1,8 milióna prípadov neuzatvorenia povinného poistenia zo strany vlastníkov motorových vozidiel. Okresné úrady však v tom istom období uložili iba 32 640 pokút v celkovej sume viac ako 3,8 milióna eur. Z tejto sumy však bolo nakoniec vymožených iba necelých 44 %. Štát tak ročne prichádza o niekoľko miliónov, ktoré by mohol aktívne použiť na zvyšovanie bezpečnosti účastníkov cestnej premávky.
Tento alarmujúci stav by čiastočne mohla zmeniť novela zákona o PZP, ktorá začne platiť od augusta, aj keď poisťovne sú k jej efektívnosti zatiaľ skeptické. A čo vlastne prináša? V prvom rade zvýšenie pokút za neuzatvorené PZP – a to z pôvodných 16,60 až 3 319,40 eura na 50 až 5000 eur. Lenže, tak ako píšeme vyššie, tieto pokuty sú z dôvodu nedostatočných personálnych kapacít okresných úradov sú udeľované iba v mizivom percente prípadov. V minulom roku išlo len o približne 2 % z celkového počtu kanceláriou oznámených porušení zákona.
Čítajte viac Europoslanci: Cezhraničné vyberanie pokút bude ľahšie, súkromní vymáhači však skončiaVybrané pokuty sú pritom príjmom štátneho rozpočtu, nevracajú sa do Garančného fondu SKP, z ktorého sú hradené práve škody spôsobené nepoistenými vozidlami. Takýto systém dlhodobo znevýhodňuje vodičov, ktorí poctivo platia svoje PZP, vytvára tlak na neustále dotácie garančného fondu poisťovňami a jeho dôsledkom je zvyšovanie cien PZP práve pre platiacich vodičov.
Okrem vyšších pokút novela myslí aj na tých, ktorí ich z objektívnych dôvodov nemôžu včas uhradiť, napríklad preto, že sú po nehode dlhodobejšie liečení. Poisťovňa má novelou určené, v ktorých prípadoch nemôže uplatniť sankciu, prípadne ju môže uplatniť maximálne do výšky 30 % alebo 50 %.
V prípade, ak klient v termíne dodatočných 15 dní od uplynutia zákonnej lehoty oznámi poistnú udalosť, poisťovňa voči nemu bude môcť uplatniť regres maximálne 30 %. V prípade, ak klient nestihne ani túto dodatočnú lehotu 15 dní, poisťovňa voči nemu môže uplatniť regres maximálne do výšky 50 %. Pri škode na zdraví je navrhnuté zvýšenie krytia z 5,24 milióna eur na 6,45 milióna eur a pri škodách na majetku z 1,05 milióna eur na 1,3 milióna eur.
Čítajte viac Vodiči, pozor! Od 1. októbra budú pneumatiky M+S ‘nelegálne‘. Hrozí pokutaZmena prichádza aj v samotnom určovaní výšky škôd, ktoré si klienti uplatňujú z PZP. Doterajší systém nebol jednotný a každá poisťovňa výšku škody určovala podľa svojich vlastných pravidiel. Bežne sa stávalo, že klienti boli s náhradou škody nespokojní a prípady tak končili na súdoch. Ministerstvo financií preto na výpočet škôd navrhlo zavedenie jednotného mechanizmu. Všetky poisťovne sa tak budú riadiť jednotnou vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR, ktorú doteraz využívajú aj spomínané súdy.
Novela zákona o PZP tiež zavádza jednotný doklad o bezškodovom priebehu poistenia. Poisťovne z členských štátov medzi sebou takéto potvrdenia často neakceptujú, no podľa schváleného návrhu ich už budú musieť. Potvrdenia budú mať jednotný európsky vzor. Práve tento krok môže pomôcť niektorým vodičom ročne ušetriť aj niekoľko stoviek eur. Napríklad cena PZP na vozidlo strednej triedy je v susednom Rakúsku vo výške 1 150 eur. V prípade, ak má klient potvrdenie o bezškodovom priebehu, môže dostať zľavu až do výšky 50 percent, takže zaň zaplatí 575 eur.