V prvej reportáži sme vám priniesli podrobný popis cesty do Bulharska cez Maďarsko a Srbsko. Je to najrýchlejšia trasa, ktorú absolvujete na 95 % vzdialenosti po diaľniciach. Takže čistý čas jazdy je asi 16 hodín, kým cez Rumunsko oveľa viac. Raz sa ale treba vrátiť. A tak vyrážame zo Sozopolu späť do domoviny. Ak by sme mali naponáhlo, nešpekulujeme, a spiatočnú cestu absolvujeme tou istou trasou. Dvaja vodiči to zvládnu aj na jeden „šup“. Lenže my sme sa rozhodli prejsť Rumunskom. A navyše nie najrýchlejšou trasou. Chceli sme s našim Karoqom absolvovať priesmyk Transalpina v pohorí Munții Parâng, ktorý možno nie je tak známy ako legendárny Ceaușescou Transfagarašan, no tiež ponúka dych berúce výhľady. Buďte však pripravení, že veľa diaľničných úsekov si neužijete. Toto dobrodružstvo vás vyvedie na rýchlostnú komunikáciu až približne 100 km pred rumunsko-maďarskými hranicami. No stojí to zato.
Čítajte viac Autom do Bulharska 2024: Čierne more je na dosah. Z diaľnice chýba len pár ‘kilákov‘Toto bola naša trasa cestou zo Sozopolu
Trasa | Počet km |
---|---|
Burgas | 0 km |
Šumen | 152 km |
Ruse | 296 km |
Pitešti | 428 km |
Novaci | 622 km |
Petrosani | 789 km |
Temešvár | 970 km |
Nadlac | 1 063 km |
Szeged | 1 130 km |
Budapešť | 1 301 km |
Bratislava | 1 490 km |
Zo Sozopolu do Ruse si diaľnice neužijete
Zo starobylého Sozopolu sme vyrážali v pondelok približne o desiatej hodine do obeda. Nie je to ideálne. Hneď cestou do Burgasu sme sa dostali do zápchy, ale zdržanie bolo len asi 15 minút. Cesta Bulharskom tentoraz vedie k hraničnému mestu Ruse. Celý úsek Bulharskom od Burgasu meria asi 250 km a závisí od toho, akú trasu vyberie navigácia. Cez pracovný deň nás viedla tak, aby sme sa vyhli zápcham a z diaľnice smerom na Sofiu nás zviedla už asi po 10 km za Burgasom. Tam rýchle cestovanie skončilo. Zato prechádzate bulharským vidiekom, ktorý je na míle vzdialený frekventovanému pobrežiu. Prejsť musíte po komunikáciách rôzneho druhu a kvality aj cez pohorie Stara Planina, ktoré v mnoho pripomína naše Karpaty, akoby ste išli napríklad cez Pezinskú Babu. Cestou míňate aj nádherný prírodný úkaz Čudnite Skali.
Ide o desať skalných ihiel s výškou 40 až 50 metrov na brehu rieky Tsonevo. Všimnete si ich z novovybudovanej estakády na pravej strane. Oplatí sa tu zastaviť. Hneď na konci mosta je možné odbočiť prudko doprava a skaly si pozrieť zblízka. Veď práve tadiaľto viedla kedysi stará cesta. V skalách sú preto dva krátke, ale úchvatné tunely. Asfalt sa už ale po rokoch zmenil na šotolinu. Od Burgasu je to asi 90 km. Potom pokračuje cesta na Šumen, ktorý je desiatym najväčším mestom v Bulharsu. Má kúsok diaľničného obchvatu ale dlho sa z neho tešiť nebudete. Na jeho konci zídete na starú dvojprúdovku. Má dobrý povrch a je málo frekventovaná. Do Ruse je to ešte asi 90 km. Len pozor, je tu minimum čerpacích staníc. Sledujte si preto palivo v nádrži, najmä ak máte smädnejšie auto. Náš naftový Karoq 2,0 TDI 4×4 však nepotreboval na okreskách viac ako 5,3 litra nafty na 100 km a tak sme plánovali tankovať až tesne pred prechodom do Rumunska.
Do Ruse sme dorazilo po 276 km jazdy. Trvalo to štyri a pol hodiny aj s malými prestávkami. V Ruse sme doplnili nádrž doplna. Cena nafty nás potešila. Liter stál len 2,64 leva, teda iba 1,35 eura. Nádhera. Bolo to dokonca lacnejšie ako v Sozopole. Jediná čerpacia stanica si je tam dobre vedomá svojej polohy, takže na pobreží sme liter nafty tankovali za 2,77 leva (1,42 €). Potom nám už nič nebránilo zamieriť do Rumunska. Vnútorný okruh v Ruse vás privedie rovno na prechod. Z prejazdu bulharsko-rumunskou hranicou si nemusíte robiť ťažkú hlavu. Vybavení sme boli prakticky bez čakania. Napokon, prechádzate priechodom v rámci EÚ, i keď nie v rámci Schengenu. Hneď na výstupe z Bulharska zaplatíte dve eurá, pokojne kartou, za prejazd mostom cez Dunaj. Volá sa Most priateľstva, má 2 800 metrov a vedie do mesta Giurgiu. Bulhari ho postavili v roku 1954 za pomoci ruských, vtedy vlastne ešte sovietskych inžinierov. O nádherné dekorácie pri vjazde a výjazde sa ale postarali Bulhari.
Most do Rumunska opravujú
Ale pozor! Cestári práve opravujú mostovku a tak je doprava zúžená do jediného pruhu. Semafor regulujúci dopravu nás zdržal asi 15 minút. Za mostom vás čaká opäť expresný prejazd kontrolou. Tu si tiež kúpite diaľničnú známku, ktorá je elektronická. Najlacnejšia týždenná stojí len štyri eurá. To je naozaj bagateľ za to, čo vám už dnes nové rumunské diaľnice ponúknu. Známku kupujete v okienku, takže si vystojíte rad. Platiť nemôžte kartou, zato Rumuni akceptujú eurá a v eurách vám aj vydajú. My sme čakali len 10 minút. V tom istom okienku vám tiež zamenia eurá za Lei, pokiaľ by ste ich potrebovali. Náš plán bol dostať sa v Rumunsku prvý deň do mestečka Novaci, ktoré je od hraníc vzdialené ešte 320 km, asi päť hodín cesty. Dôvod? Novaci je začiatkom slávnej cesty 67C, známej ako Transalpina. Cez víkend by nás asi navigácia poslala smerom na Bukurešť, ktorá je od hraníc vzdialená len 60 km, no v pondelok, nám ju radila obísť veľkým oblúkom. Starý obchvat mesta tvorí len úzka dvojprúdová a poriadne preplnená cesta. Zápchy sú tu na dennom priadku.
Alternatívna trasa je ešte kratšia, len vedie okreskami a dedinami. Zároveň vás pripraví o časť diaľnice, ktorá spája Bukurešť s Pitešťou. Namiesto 100 km absolvujete rýchlostnou komunikáciou len asi 70. Po Pitešti začnete prechádzať Rumunským vidiekom plným malebných dediniek s nádhernými domami, ale aj typickými „palácmi“ majetnejších Rumunov. Často nedokončenými alebo neomietnutými. Do mestečka Novaci sme dorazili o desiatej večer, po 578 km jazdy zo Sozopolu. Celé to teda trvalo 12 hodín. Ubytovali sme sa za 37 eur rodinnom penzióne. Veľa komfortu ale neočakávajte. Tieto penzióny sú prerobené z rodinných domov a navyše, Rumuni majú dojem, že krištáľové lustre, farebné koberce či chrómové zábradlia kompenzujú chýbajúci klimatizáciu, pach z odtokov v kúpeľni či chýbajúce sieťky proti hmyzu na oknách. Vetrať sme ale museli. Veď teplota sa v ten deň vyšplhala na niektorých úsekoch Rumunska až na 40 stupňov Celzia. V celom objekte nebola rychlovarná kanvica a deklarovaná kuchyňa mala síce sporák, ale bez plynovej bomby. Nevadí, potrebovali sme si len trochu vydýchnuť. I keď ranná káva by padla dobre.