Čierny ľad: Neviditeľný ‘zabijak‘ zimných ciest. Toto by ste o ňom mali vedieť

Foto: Besip

Čierny ľad Čierny ľad je najväčším nebezpečenstvom zimných ciest. Keďže ho takmer nevidieť, nie ste naň pripravení.

V zime jazdíme opatrnejšie. Akosi očakávame, že môžu nastať problémy. Nehovoriac o situácii, keď je vozovka zasnežená alebo sa na nej nachádza ľad. Lenže v zime na nás číha aj nebezpečenstvo, ktoré nevidieť – hovoríme mu čierny ľad. Na rozdiel od bežnej poľadovice je naozaj takmer neviditeľný. Kým poľadovica vzniká tak, že sa dažďové kvapky alebo roztopený sneh premenia na ľadovú vrstvu, čierny ľad má na svedomí obyčajná vlhkosť. Jeho zákernosť spočíva v tom, že je extrémne tenký a priehľadný, takže spoza volantu o ňom nemáte ani tušenie. Stretnúť sa s ním môžete najmä v blízkosti riek, vodných plôch či na mostoch alebo v tuneloch, teda tam, kde je vlhkosť vzduchu vyššia.

Sledujte modré stĺpiky

Povrch vozovky môže byť chladnejší než teplota vzduchu, takže sa môže tvoriť aj pri teplotách tesne nad nulou. Ak nie na celej vozovke, tak tam, kde je cesta v tieni. Najrizikovejšie sú rána. V porovnaní s bežnou poľadovicou je navyše čierny ľad extrémne klzký. Spojte si to s rýchlym prejazdom zákruty kdesi v tieni nadjazdu a nešťastie je na svete. Čo s tým? Najlepšia je prevencia. Ak sú nízke teploty, tma, a cesta je mokrá, počítajte s tým, že na vozovke môže vlhkosť primrznúť. Na tie najrizikovejšie úseky nás na cestách upozorňujú modré smerové stĺpiky s modrými odrazkami. Možno ste si ich už všimli. Inštalované sú najmä na mostoch a varujú, že práve tu môže v prípade nepriaznivých poveternostných podmienok vzniknúť poľadovica vrátane čierneho ľadu.

Foto: Besip

Čierny ľad Modré smerové stĺpiky označujú miesta, kde sa najčastejšie tvorí poľadovica. Nielen na mostoch.

Čítajte viac Aká pneumatika je v zime lepšia - prehustená či podhustená? Koniec hádkam, tu je odpoveď

Stretnúť s nimi sa však môžete aj inde. Nepodceňujete ich a znížte rýchlosť. Veď kým pri rýchlosti 90 km/h bude vaša brzdná dráha na ľade až 180 metrov, čo je dĺžka dvoch futbalových ihrísk, pri päťdesiatke sa skráti na 60 metrov, čo je obrovský rozdiel. Ak chcete zistiť, či je na vozovke čierny ľad, urobte krátky test brzdením. Tam, kde je to bezpečné, stlačte prudšie brzdový pedál, aby ste overili priľnavosť pneumatík. Na čierny ľad vás ale môže upozorniť aj podozrivo ľahké riadenie, keďže pneumatiky nekladú pri natáčaní kolies takmer žiadny odpor. No a avízom môže byť tiež opatrné správanie ostatných vodičov. Nasledujte ich.

Panika vám nepomôže

Ak sa už ale na čierny ľad dostanete, dodržujete bezpečný odstup od ostatných vozidiel. Pri rýchlosti 50 km/h sa odporúča aspoň 50 metrov, čo je vzdialenosť smerových stĺpikov na okraji cesty. Pri deväťdesiatke by to ale malo byť až 150 metrov. Pri jazde na čiernom ľade v podstate platia zásady ako pri jazde na snehu a bežnej poľadovici. Mali by ste sa vyhýbať prudkému zrýchleniu aj brzdeniu a prudkým pohybom volantu. Plynulá a pomalá jazda je najlepšou ochranou pred rizikami pred týmto neviditeľným zabijakom. V prípade šmyku tiež nereagujte panicky. Dajte dole nohu z plynu a počkajte, kým sa priľnavosť pneumatík neobnoví. Platí to najmä pri nedotáčavom šmyku.

Čítajte viac Toto je rýchloškola šmyku. Viete, ako ho zvládnuť?

Ak sa „utrhne“ zadná časť auta, je to komplikovanejšie. Mali by ste jemne otočiť volantom proti smeru šmyku, ale tiež nie veľmi, aby ste nedostali ďalší v opačnom smere, ktorý vedia zvládnuť už len skutoční profíci. Pomôcť môžu aj dobré pneumatiky. Nehovoríme len o tom, že v zime by ste mali mať obuté zimné alebo celoročné plášte, ale aj o hĺbke dezénu. Ten by mal byť hlboký aspoň štyri milimetre. Dôležitý je tiež správny tlak. Ten by rozhodne nemal byť vyšší, než odporúča výrobca. Ak je nižší, nič vážne sa nestane. Naopak, jemne podhustená pneumatika má lepšiu priľnavosť, pretože sa povrchu dotýka väčšou plochou. Platí to aj pre jazdu na ľade. V každom prípade by mali byť tlaky na ľavom a pravom kolese zhodné.