
Sú to nekončiace hádky. Otázkou je, či podchladený motor menej trpí, ak ho pred jazdou najprv naštartujeme a počkáme, kým sa zahreje, alebo keď sa s autom hneď pohneme a motor zahrievame pod miernym zaťažením. Riešenie tohto rébusu má Andrew Randolph. A znie logicky. Bodaj by nie, tento muž je šéfom spoločnosti ECR Engines a expert na konštrukciu motorov General Motorsu pre americký seriál Nascar. Uznávaný motorár sa vyjadril presne na túto tému.

Tvrdí, že podchladené motory majú pri štarte za nízkych teplôt dva hlavné problémy. Tým prvým je vysoká viskozita oleja, teda že v mrazoch je olej veľmi hustý. Až taký, že nedokáže pretekať cez niektoré úzke mazacie kanáliky motora. Jednoducho sa tam nedostane. To znamená stratu mazania niektorých kovových povrchov do času, kým sa teplota nezvýši. A tým druhým, je rozdielna tepelná rozťažnosť kovových súčiastok motora.

Situáciu zhoršuje fakt, že väčšina moderných motorov je konštruovaná prevažne z hliníka, ktorý má väčšiu tepelnú rozťažnosť než staršie liatinové konštrukcie. Preto pri nízkych teplotách klesá vzdialenosť medzi niektorými kľúčovými komponentmi motorov. Hliníkové puzdro kľukovej skrine sa zmršťuje oveľa viac ako ložiská či kľukový hriadeľ, ktoré sú vyrobené z ocele. To zmenšuje vôľu ložísk. V kombinácii s nedostatočným mazaním tak hrozí suchý kontakt kovu s kovom a vysoké opotrebenie.

Podľa Andrewa Randolpha je preto jednoznačné, že v chladných podmienkach treba nechať motor bežať na voľnobeh niekoľko minút predtým, než ho zaťažíte jazdou. Ale ani nečakať, kým sa motor zahreje na prevádzkovú teplotu. „Nie je správne, keď nechávajú ľudia naštartovaný motor na voľnobeh aj 15 a viac minút. To môže škodiť napríklad valcom a piestnym krúžkom,“ tvrdí Andrew Randolph. Stačí len pár minút.

To je dosť na to, aby tekutiny prenikli všade, kde treba a teplota narástla aspoň natoľko, aby motor pracoval s bezpečnými vôľami ložísk. Kov sa pritom zahrieva oveľa rýchlejšie ako olej, takže kovovým súčiastkam stačia na zmenu teploty z –20 na +20 stupňov Celzia asi štyri minúty. Odpoveď na otázku ako správne zahriať motor, je teda kombináciou oboch postupov. Motor necháme pár minút bežať na voľnobeh, kým sa olej dopraví na všetky miesta a čiastočne sa „uvoľnia“ ložiská a až potom vyrazíme pokojnou jazdou.
Pod miernym zaťažením stúpa následne teplota motora rýchlejšie, než ak by sme v zahrievaní pokračovali na voľnobežných otáčkach. To má samozrejme vplyv aj na emisie, keďže katalyzátory potrebujú dosiahnuť čo najskôr správnu prevádzkovú teplotu. Na záver americký expert dodáva, že viac voľnobehu v chladnom počasí je lepšie než príliš málo. Randolph hovorí pravdepodobne o benzínových motoroch, ale správanie kovov a olejov je identické aj pri tých naftových.