Elektromagnetické polia sú už dávno súčasťou nášho každodenného života. Od mobilných telefónov, cez Wi-Fi, až po domácu elektrickú sieť a spotrebiče. Keď sa k tomu pridá elektromotor v aute či vysokonapäťové batérie, začínajú sa objavovať otázky, či je elektromobil nový zdroj rizikového „elektrosmogu“. A čo ak ide dokonca o skrytú hrozbu, ktorú nevidíme, ale môžeme ju cítiť?
Na tieto otázky sa nememcká autoklub ADAC pozrel spolu s viacerými vedeckými inštitúciami s náležitou vážnosťou. V rozsiahlej štúdii skúmal magnetické a elektrické polia v 11 elektromobiloch a dvoch plug-in hybridoch. Merania prebiehali pri jazde na testovacom ovále v Penzingu aj v laboratóriu, pričom boli využité pokročilé metódy vrátane modelovania ľudského tela. Výskum zastrešil Federálny úrad pre radiačnú ochranu a obsahoval až 975 000 individuálnych meraní.
Elektrosmog pod drobnohľadom
Na merania bola použitá figurína, ktorá mala upevnených desať senzorov od výšky chodidiel až po hlavu. Figurína bola v každom aute umiestnená postupne na dvoch rôznych sedadlách, aby sa preskúmali podmienky v každej polohe. Opel Corsa bol pritom v tejto štúdii jediným vozidlom so spaľovacím motorom a slúžil ako referenčný model pre porovnanie s elektrickým Opelom Corsa-E. Niet pochýb, že každé auto vyžaruje elektromagnetické polia.
Zatiaľ čo však elektromobily a vozidlá so spaľovacím motorom sa z hľadiska vysokofrekvenčných polí takmer nelíšia, rozdiely sa objavujú v súvislosti so statickými a s nízkofrekvenčnými magnetickými poľami, spôsobenými elektromotormi, výkonovou elektronikou, procesmi nabíjania a elektrickým systémom vozidla. Vysokofrekvenčné polia na druhej strane nemajú nič spoločné s pohonným systémom, ale pochádzajú z Bluetooth, WLAN, bezkľúčového odomykania, monitorovania tlaku v pneumatikách alebo radaru.
Výsledky sú pomerne upokojujúce. Hoci v určitých situáciách, ako pri štartovaní, prudkom brzdení alebo zapínaní komfortných prvkov objavujú krátkodobé „špičky“ magnetického poľa, nikdyneprekročili základné limitné hodnoty. Tieto závery platia dokonca aj pre citlivé osoby, napríklad ľudí s implantátmi či kardiostimulátormi. Žiadne signifikantné riziko im podľa výsledkov štúdie nehrozí.
Najvyššie hodnoty magnetizmu boli namerané v blízkosti nôh pasažierov, čo súvisí s umiestnením elektrických komponentov vozidla. Batéria sa nachádza často v podlahe a pri plug-in hybridoch alebo hybridoch pod sedadlami či v batožinovom priestore. Nie je to teda tak, že by sa v magnetickom poli nachádzalo celé telo. Dokonca aj keď počas jazdy prudko zrýchlite alebo zabrzdíte, vaše telo nie je vystavené nebezpečnej úrovni.
Vyhrievanie sedadiel je horšie ako batéria
Čo však tieto dáta znamenajú v kontexte bežných obáv? Konšpiračné teórie často spájajú elektromagnetické polia s dlhodobými zdravotnými následkami. Od zníženej koncentrácie až po rastúce riziko rakoviny. ADAC však pripomína, že stanovené limity sú navrhnuté veľmi prísne a zahŕňajú aj bezpečnostné rezervy, hoci priznáva, že biologické účinky pri nízkych intenzitách elektropoľa stále nie sú úplne preskúmané.
Zvlášť zaujímavé je, že niektoré komponenty elektromobilu, ktoré by sme na prvý pohľad nepovažovali za „rizikové“, môžu generovať vyššie elektromagnetické polia než samotná batéria alebo elektromotor. Ide napríklad o vyhrievanie sedadiel, ktoré pri zapnutí môže vytvárať silnejšie lokálne pole, než aké generuje hnací systém. Tento fakt prekvapil aj vedcov a ukazuje, že „elektrosmog“ nie je zďaleka len otázkou elektromobilov, ale aj každodenných komfortných prvkov v autách so spaľovacím motorom.
Ďalším poznatkom je, že intenzita týchto polí závisí od jazdného štýlu vodiča. Agresívna jazda vedie k vyšším elektromagnetickým výkyvom, zatiaľ čo plynulá jazda ukazuje nižšie zaťaženie elektrosmogom. Tiež sa zistilo, že vystavenie magnetickým poliam nie je pre všetky elektrické vozidlá rovnaké, ale sa veľmi líši v závislosti od typu auta. Závisí od toho, ako je vozidlo skonštruované a kde sú umiestnené hlavné elektrické komponenty.
Na základe dostupných údajov ADAC konštatuje, že elektromobily neprinášajú zdravotné riziko z hľadiska elektrosmogu, pokiaľ sú ich elektrické a magnetické polia v norme. Pre bežného používateľa teda nejde o „neviditeľnú bombu“, ale o technologicky zvládnutý systém. To však neznamená, že diskusia je úplne uzavretá. Vedecká komunita pripúšťa, že dlhodobé účinky nízkoúrovňových polí nie sú úplne známe. Preto sa oplatí pokračovať v monitorovaní a meraniach, pričom treba oddeliť zmysluplné vedecké bádanie od konšpirácií.