Mrazy sú drsnou skúškou pre auto. Čo robiť, aby zvládlo aj jazdy v extrémnom chlade?

Aktuálne mrazivé teploty sú zaťažkávacou skúškou predovšetkým pre palivový systém auta. Svoje o tom vedia najmä majitelia dieslov. Moderné motory síce pracujú s olejmi, ktoré zvládajú studené štarty lepšie než kedysi, no fyzika nafty sa nezmenila. Pri nízkych teplotách sa najprv zakalí a následne v nej začnú tuhnúť parafíny. Keď sa kryštály zväčšia natoľko, že upchajú sitko palivového čerpadla, motor buď nenaštartuje, alebo zhasne v najmenej vhodnej chvíli. „Teplote, pri ktorej sa to deje, hovoríme bod filtrovateľnosti. V prípade bežnej letnej nafty, ktorú tankujeme na čerpacích staniciach do konca septembra, je to nula stupňov Celzia,“ vysvetľuje Petr Vaněček z Aures Holdings.

Práve preto sú „zimné“ nafty iné, než tie, ktoré používame v lete. Prechodová je vhodná do teplôt približne do –10 °C, zimná do –20 °C a pre horské alebo extrémnejšie podmienky existuje aj arktická nafta, zvládajúca aj teploty okolo mínus 30 °C. Pomôcť vedia aj aditíva do nafty, ktoré zvyšujú jej odolnosť voči mrazu, ale len vtedy, keď sa použijú preventívne. Vaněček upozorňuje, že ich treba pridať ešte predtým, než nafta vychladne pod približne 5 °C. Rozumnou prevenciou je aj plnšia nádrž, ktorá znižuje priestor pre kondenzáciu vody počas výkyvov teplôt.

Čítajte viac Toto je 5 rád, ako v zime ušetriť za palivo. A sú jednoduché

Benzínové motory sú na chlad citlivejšie v menšej miere, no aj tu platí zásada, ktorá je pri dnešných toleranciách a emisiách ešte dôležitejšia než v minulosti – motor treba v mraze zahrievať jazdou, nie státím na voľnobehu. Pomalá, plynulá jazda po štarte znižuje mechanické namáhanie, umožní oleju a komponentom dostať sa rýchlejšie do pracovného teplotného režimu a zároveň neprodukuje zbytočné emisie v mieste, kde auto stojí.

Ďalšou vecou, ktorej treba v zime venovať viac pozornosti, je tlak v pneumatikách. Pri poklese teploty približne o každých 5 °C môže tlak klesnúť asi o 0,14 baru, podľa typu pneumatiky. Pri –15 °C tak môžete mať pneumatiku citeľne podhustenú, čo sa prejaví v stabilite, odozve riadenia aj brzdnej dráhe.

Dôležitá vec sa týka majiteľov áut s LED svetlami. Tie síce svietia výborne, majú dlhú životnosť, no neprodukujú teplo, ktoré kedysi roztápalo sneh a ľad na skle svetlometu. Preto sa nedá čakať, že sa „očistia samy“. Ak sa na LED optike vytvorí súvislá vrstva snehu alebo ľadovej krusty, svetelný výkon klesne až kým ju mechanicky neodstránite.

Samozrejme, dôležité je nielen byť videný, ale aj vidieť. Nikdy neviete, či sa počasie náhodou radikálne nezhorší a ak vám práve vtedy dôjde zimná zmes v ostrekovačoch, môže z toho byť katastrofa. Preto noste so sebou vždy v kufri aspoň liter rezervnej. Taktiež nemiešajte zimnú so zvyškami letnej, pretože v tomto prípade, v závislosti od konkrétnych kvapalín, sa bod jej mrznutia môže dostať „nebezpečne vysoko“.

Čítajte viac Zvládnu hliníkové disky zimu alebo sú lepšie ‘plecháče‘?

Opatrnosť si vyžaduje aj umývanie auta. Po týždňoch jazdenia „v soli“ je lákavé auto konečne umyť, no pri výrazných mínusových teplotách tak nerobte. Primárnym problémom je tepelný šok, keď umývačka používa vodu s teplotou od 10 do 30 stupňov a niekedy aj viac, pričom karoséria má napríklad –15 °C. Riskujete tak poškodenie laku. Sekundárnym problémom je aj primŕzanie zámkov, dverí, okien a ručnej brzdy.

S mrazom musia viac rátať aj majitelia elektromobilov. Batéria rýchlejšie stráca kapacitu a preto treba plánovať dojazd s rezervou aspoň 30 percent kapacity, najmä pre prípad obsadených nabíjačiek alebo kolón. Pre čo najrýchlejšie nabitie je potom dôležité batériu pred príchodom k nabíjačke predhriať, čím výrazne znížite spomalenie nabíjania spôsobené mrazom.