Auto, ktoré by mohlo zmeniť pohľad na konštrukciu najvyššej kategórie LMP1 vo vytrvalostných pretekoch. Paradoxné však je, že sa vlastne len vracia k dobre známemu pravidlu legendárneho Colina Chapmana, geniálneho konštruktéra Lotusov, ktorý vedel, že čím je auto ľahšie, tým lepšie je jeho zrýchlenie.
Nissan DeltaWing, ktorý predstavila japonská automobilka nedávno v Sebringu, sa preto drží pravidla polovičnej redukcie. Azda aj preto mu hovoria „polovičné auto“. Má hmotnosť len 470 kg, normálne to býva 900, polovičný odpor vzduchu (cx 0,19), polovičné opotrebenie pneumatík, polovičný výkon, ale aj polovičnú spotrebu paliva. Vystačí tak nádržou veľkou len 45 litrov namiesto bežných osemdesiat. Miesto veľkoobjemového 8-valca či 10-valca ho poháňa skromný 4-valec 1.6 DIG-T, známy napríklad z Nissanu Juke, ale s výkonom zvýšeným na približne 300 koní.
Odpor vzduchu je znížený vďaka úzkej prednej časti karosérie s extrémne malým rozchodom predných kolies. Chýbajú tiež typické krídla. O prítlak sa totiž v tomto prípade stará takmer výlučne tvar podvozku s klapkou, ktorá ho mení v závislosti od rýchlosti a profilu trate. Na rovinkách sa v záujme zníženia odporu vzduchu znižuje a v zákrutách zvyšuje. Pri rýchlosti 320 km/h dokáže DeltaWing vygenerovať až 1200 kg.
Projekt DeltaWing nie však je celkom nový. Odštartovala ho už v roku 2008 americká spoločnosť DeltaWing Racing Cars a dokonca sa s prvou jednomiestnou verziou pokúšala o účasť v amerických pretekoch IndiCars. Následne padlo rozhodnutie upraviť vozidlo pre 24-hodinovku v Le¤Mans. DeltaWing tak dostal dvojmiestny interiér a svetlá. Prácu amerického tímu následne vzal pod svoje krídla japonský Nissan.
V Le Mans bude DeltaWing štartovať z poslednej, 56. pozície, keďže nevyhovuje kategórii LMP ani GT. Pravidlá francúzskeho ACO (Automobile Club de l'Ouest) to však projektom umožňujú.