Test: Ford C-Max 1.6 Ti-VCT – ide to aj bez turba

Kompaktný rodinný van z portfólia Fordu netreba nijak zvlášť predstavovať. Ambíciou jeho aktuálnej, druhej generácie je podľa samotnej automobilky nielen potvrdiť renomé predchodcu známeho ako vodičsky najpríťažlivejší van svojho segmentu, ale zájsť ešte ďalej a okrem schopnosti baviť vodiča posádke dopriať viac komfortu a akustickej pohody na dlhých cestách. Okrem schopného podvozku preto dostal karosériu s výrazne lepšou torznou tuhosťou, než mal predchodca. Dodatočnými výstuhami konštruktéri spevnili priestor medzi motorom a kabínou a rovnakú pozornosť venovali aj podlahe v okolí uchytenia zadnej nápravy. Ľudia od Fordu navyše hovoria o lepšie dimenzovaných nábojoch zadných kolies, ktoré spolu s pevnejším uchytením zadnej viacprvkovej nápravy Control Blade prispievajú k istejším jazdným vlastnostiam a menšiemu hluku na zadných sedadlách.

Foto: Václav Lipavský

Ford C-Max V porovnaní s predchodcom má aktuálny C-Max pevnejšiu karosériu.

Všetko pekne po ruke

V kabíne C-Maxu sa budete cítiť veľmi podobne ako v hatchbacku Focus, kde pozícia za dobre tvarovaným volantom prezrádza dôraz na pohodlie vodiča. Tým sú koniec koncov súčasné Fordy typické. Základné ovládacie prvky máte pekne po ruke, ručnú brzdu nájdete tam, kde má byť a rozloženie pedálov nedáva žiadny dôvod na kritiku. Čo je však ešte lepšie, všetky ovládacie prvky kladú správny odpor a pôsobia v rovnováhe. Práve tento detail väčšine konkurencie stále chýba. Škoda len horšieho výhľadu cez sklonené A-stĺpiky, ktoré zbytočne komplikujú prehľad o situácii pred autom. Na druhej strane musím uznať, že návrhári robili čo mohli, aby výhľad cez trojuholníkové okienka v stĺpikoch obmedzili čo najmenej.

Foto: Václav Lipavský

Ford C-Max Ford vie, že kľúčom k úspechu je dobrá pozícia za volantom a správny odpor všetkých ovládacích prvkov.

Priestorová ponuka je podľa predpokladov veľmi dobrá a čo je potešiteľné, predné aj zadné sedadlá majú rovnako dlhé sedáky. Zadná trojmiestna lavica sa navyše dá zmeniť na dva pohodlné miesta s väčším priestorom pre nohy aj ramená cestujúcich. Stačí vybrať prostredné sedadlo (jeho demontáž a následné nasadenie nie sú nijak náročné) a krajné zadné posunúť po koľajničkách šikmo vzad. Poteší aj veľa miesta pod prednými sedadlami. Zadní pasažieri obutí v hrubých zimných topánkach tak budú mať kde strčiť svoje chodidlá. Je to len drobnosť, no stále sa nájdu rodinné autá, kde to prekvapujúco možné nie je.

Foto: Václav Lipavský

Ford C-Max Relatívne pohodlne sa vzadu odvezú aj traja dospelí ľudia.

Foto: Václav Lipavský

Ford C-Max Ak treba, prostredné sedadlo sa dá vybrať a zvyšné krajné posunúť viac do stredu a dozadu.

Z praktického hľadiska sú príjemné veľké odkladacie miesta v predných aj zadných dverách, kde si bez problémov odložíte aj litrovú fľašu. Pozornosť si zaslúži aj látkové čalúnenie sedadiel, ktoré sa veľmi ľahko vysáva. Pri čistení auta po dlhšej ceste tento detail určite poteší.

Foto: Václav Lipavský

Ford C-Max Kufor má veľmi praktický tvar a slušný základný objem.

Ti-VCT potiahne, ale potrebuje otáčky

Atmosférický motor vo vysokom a ťažkom aute zaváňa problémami, v prípade testovaného Fordu sa však tejto kombinácie báť nemusíte. Akurát musíte počítať s horším pružným zrýchlením a pomalšou odozvou na plyn v spodnom spektre otáčkomera (v porovnaní s prepĺňanými motormi EcoBoost). Inak, z nízkych otáčok sa Duratec Ti-VCT aj vďaka premenlivému časovaniu všetkých ventilov spamätáva slušne a v meste by ste s ním nemali mať problém udržiavať tempo s okolitou premávkou. Ani mimo mesta však nebudete musieť motor často vytáčať mimo stredné otáčky.

Foto: Václav Lipavský

Ford C-Max V nízkych otáčkam mu chýba odhodlanie, ale v strednom spektre predvádza agregát Ti-VCT aj bez turba veľmi slušný ťah.

Skutočný výkon však prichádza až v druhej polovici otáčkomera, čo konštruktéri dobre vedia a tak atmosférický C-Max vybavili päťstupňovou prevodovkou, ktorá pri rýchlosti 130 km/h motor roztočí až na 3800 – 3900 otáčok. V tej chvíli sa začína približovať k otáčkam max. krútiaceho momentu, takže aj keď je v kabíne výrazne počuť, poradí si s diaľničnými stúpaniami bez potreby podradiť do štvorky. Obávam sa, že s dlhšími prevodmi by síce mierne stíchol, no dynamika naloženého auta by bola nedostatočná. Jazdu pri vyšších otáčkach berte ako malú daň za absenciu turbodúchadla. Na druhej strane je motor mechanicky jednoduchší ako s prepĺňaním a v budúcnosti vás nevystraší tak vysokými nákladmi na servis. Len pre informáciu, v prípade potreby sa štvorvalec Ti-VCT dokáže roztočiť až na 6700 otáčok, pričom približne od hranice 5000 z neho cítiť výrazne väčšie nadšenie, než z jeho slabšej verzie vyladenej na 77 kW/105 k (skúšal som ju vo Focuse sedan).

Foto: Václav Lipavský

Ford C-Max Po naštartovaní motor na voľnobehu skoro nepočujete.

Pri rýchlosti 90 km/h a zaradenej päťke agregát točí 2600 otáčok, je tichý a prejavuje solídnu chuť k postupnému zrýchľovaniu. Ak treba, podradením na štvrtý rýchlostný stupeň otáčky vyskočia na 3400 a ochota zrýchliť narastie. Rovnako ako pri Focuse, by som rád aj v tomto prípade vyzdvihol presnosť päťstupňovej manuálnej prevodovky C-Maxu. Nejde ani tak o krátky chod prevodovej páky, ale o precíznosť, s akou zapadajú jednotlivé rýchlosti do svojich polôh. Škoda len, že pri rýchlej jazde narazíte na problém s pomaly sa vracajúcim pedálom spojky. Už som sa s tým kedysi stretol, chce to len zvyk. Aspoň má pohonný mechanizmus skúsi prirodzenú ochranu pred prudkým púšťaním spojky do záberu pri dynamickej jazde. V rodinnom vane mi to nevadilo a pri klasickom Focuse som podobný jav našťastie nezaznamenal.

Foto: Václav Lipavský

Ford C-Max Päťstupňová prevodovka v C-Maxe je výborná.

Spotreba pod kontrolou

V čase testu malo auto najazdených necelých 10 700 km, čo je na dobré zabehnutie motora málo. Vzhľadom na fakt, že ho jazdili len novinári si však myslím, že lenivý rozhodne nebol. Hodnotenie spotreby aj tak však berte s rezervou. Prvé dva dni som jazdil výlučne po Bratislave, s tým, že som sa nevyhol ranným ani poobedným zápcham. Pri vyslovene ekonomickej jazde (bez zdržiavania okolitej premávky) palubný počítač ukazoval neuveriteľných 6,1 l/100 km. Keď som nasledujúce dni zrýchlil a jazdil dynamickejšie, než okolie, spotreba vyskočila na stále rozumných 6,9 l/100 km. Posledný pracovný deň som neodolal a skúsil, kde sa až viem spotrebou dostať, no ani pri vyslovene barbarskom jazdnom štýle som nedokázal preskočiť hranicu 8,5 l/100 km.

Foto: Václav Lipavský

Ford C-Max Tlmič výfuku je až vzadu pod batožinovým priestorom, čo zlepšuje akustický komfort na zadných sedadlách. Treba si však dávať pozor, aby ste na niečo nenacúvali, je dosť na rane.

Na trase z Bratislavy do Piešťan (tam po diaľnici, späť starou cestou mimo diaľnice) si pri dodržiavaní rýchlostných limitov C-Max pýtal priemerne 6,7 l/100 km.

Jemná hra v zákrutách

Nadšený som bol z jemnosti, akou dokážete dávkovať plyn. Viem, pri rodinnom vane to nie je až tak dôležité, ale je zábavné objavovať hranu a koketovať s myšlienkou zájsť ešte trošku ďalej. Verte, že s týmto autom sa to dá. Len to chce jemnosť a citlivú prácu s plynom. Ak do toho prídete, dokážete plynovým pedálom balansovať na tenkej hranici medzi priľnavosťou prednej a zadnej nápravy. Uťahovanie stopy uberaním a opätovným pridávaním plynu uprostred dlhej tiahlej zákruty je nesmierne uspokojujúcou záležitosťou. Len si pritom nesmiete zapnúť klimatizáciu. Tá síce výkon neuberie, no ako som si všimol, úplne zabije pôvodnú jemnosť dávkovania plynu.

Foto: Václav Lipavský

Ford C-Max Krátky zadný previs zlepšuje jeho reakcie pri náhlych vyhýbacích manévroch.

Pozitívom rodinného C-Maxu je absencia bočných náklonov pri prejazde rýchlych zákrut. Zákerne tak nemení polohu ťažiska a nemá vás čím zaskočiť. Ak niektoré z kolies stratí priľnavosť (ak napr. nechtiac trafíte dieru na ceste), včas zasiahne elektronika.

Väčšina vodičov sa za jeho limity dostane len vlastnou chybou, ak sa tak však stane, môžu si byť istí, že ich podrží. Páči sa mi neutrálna charakteristika jeho podvozku. Nie je nedotáčavý ani pretáčavý, C-Max je jednoducho neutrálny – ďalší dôkaz majstrovstva ľudí z vývojového oddelenia automobilky. Pri rodinných autách je takéto nastavenie veľmi ojedinelé. V zákrute začnú povoľovať obidve nápravy naraz a čo je ešte lepšie, z tejto rovnováhy auto nevyvedie ani náhly manéver na opačnú stranu. Tu cítiť DNA Focusu, ktorý je voči náhlym zmenám smeru podobne odolný.

Foto: Václav Lipavský

Ford C-Max Ford C-Max dokazuje, že viac komfortu nemusí automaticky znamenať viac neistoty v zákrutách.

Rovnako príjemná je charakteristika brzdového pedálu. Brzdný účinok dokážete dávkovať s citom a ani pri naloženom aute nemusíte na brzdu tlačiť neprimeraným spôsobom.

Pozíciu obhájil

Už predchádzajúca generácia C-Maxu bola charakteristická svojou dynamickou jedinečnosťou, tá súčasná jej talent posúva ešte o kúsok ďalej. Tvári sa serióznejšie, je komfortnejšia a dostala lepšie motory. Je to výborné auto s jemne vyladenou dynamikou a odozvami, ktoré budú sympatické každému nadšenému vodičovi. Odhliadnuc od experimentu so sedemmiestnou verziou Grand C-Max považujem C-Max stále za jeden z vodičsky najpríťažlivejších kompaktných vanov na trhu. Keď pre nič iné, tak preto, ako vyvracia predpoklad ostatných automobiliek, že vodičov rodinných vanov radosť zo šoférovania nezaujíma.

Foto: Václav Lipavský

Ford C-Max Stále ostáva voľbou nadšených vodičov.