Test: Dacia Sandero Stepway 1.5 dCi – zabudnite na predsudky

Zdá sa, že oživenie Dacie bolo jedným z najšťastnejším rozhodnutí Renaultu posledných rokov. Z nízkorozpočtového člena francúzskeho koncernu sa postupne stáva plnohodnotná značka s rozsiahlym výrobným portfóliom, rýchlo stúpajúcou popularitou a najmä jasnou víziou – byť racionálnejšou alternatívou k pompéznejším a technologicky modernejším Renaultom. A ako sa ukazuje, táto stratégia funguje. Finančne vyčerpaní zákazníci totiž veľmi radi vymenia nevídanú možnosť individualizácie a fiktívne hviezdičky z testov Euro NCAP za väčší vnútorný priestor, lacnejší servis a možnosť zaplatiť len za to, čo skutočne potrebujú. Takto samozrejme neuvažujú všetci, Renault však rozohral partiu na viac strán – komu nestačí Sandero, tomu ponúkne Clio a naopak.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Testovali sme to najdrahšie Sandero v ponuke. Svetlá výška verzie Stepway je až 207 mm (+ 44 mm oproti štandardnému Sanderu).

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2012) Len pre porovnanie, takto vyzerala predchádzajúca generácia Sandera Stepway 1.5 dCi. Tá, na rozdiel od novej generácie, vystavovala koncovku výfuku smelo na obdiv.

Viac miesta pre život

Už nové Clio bolo navrhované tak, aby sa jeho technika dala bez výraznejších technických zásahov použiť aj pre lacnejší a jednoduchší hatchback. Sandero preto pod jednoduchšie tvarovanou karosériou ukrýva podobný technický základ ako prestížnejší francúzsky hatchback. Úlohou konštruktérov pracujúcich pre Daciu však bolo postaviť auto tak, aby bola jeho výroba lacnejšia a zároveň poskytlo viac vnútorného priestoru. Sandero sa tak musí zaobísť bez niektorých najnovších technológií (vrátane laserového zvárania strechy a výrazne plastických tvarov povrchových panelov karosérie), čomu zodpovedajú aj menej nápadité tvary Dacie a oblejšie prechody medzi strechou a bokmi karosérie. Opätovné vrátenie skeletu aj jeho krycích plechov do pôvodného tvaru (po nehode) by však malo byť výrazne lacnejšie a jednoduchšie.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Sandero má, v porovnaní s Cliom, kabínu natiahnutú viac dopredu. Jednoduchšie tvary karosérie zlacňujú výrobu. K verzii Stepway dostanete metalízu v cene.

Ďalším rozdielom medzi Cliom a Sanderom je natiahnutie kabíny smerom vpred (podobný recept využil aj Peugeot 208). Výsledkom je podstatne viac voľnosti vzadu za cenu len mierne zníženej úrovne ochrany posádky na predných sedadlách. Clio je totiž prioritne postavené na zisk max. počtu hviezdičiek v nárazových testoch Euro NCAP (hoci ako poukazujú záchranári, reálne nehody a podmienky pri laboratórnych nárazových testoch sa v mnohých prípadoch diametrálne rozchádzajú), zatiaľ čo Dacia nie. Výsledkom je síce menší počet hviezdičiek, no viac miesta v kabíne. Dacia tak ide proti prúdu moderných hatchbackov s prednými pasažiermi posunutými až niekde do stredu auta. Takto navrhnuté vozidlá síce disponujú výbornými výsledkami pri nárazových testoch, no ako sa už dlhší čas ukazuje, ich zadné sedadlá sú pre dospelých prakticky nepoužiteľné.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Sandero má pri rovnakom rázvore na zadných sedadlách viac miesta ako Clio.

Lepšia a modernejšia kabína

V porovnaní s predchádzajúcou generáciou má nové Sandero esteticky lepšie zvládnutú celú kabínu. Palubná doska je stále z tvrdého plastu, no jej panely dobre lícujú, z prístrojového panela cítiť viac precíznosti, sedadlá majú lepší tvar a v honosnejších vnútorných výplniach dverí pribudli odkladacie priestory. Celkovo je teraz Sandero vo vnútri krajšie a praktickejšie. Stále to tu však charakteristicky smrdí (počas testu mala Dacia najazdených len necelých 4000 km). Auto sme síce testovali len počas mrazivého počasia, no predpokladáme, že na rozpálenom slnku zápach plastov a lepidiel nijak nepoľaví.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Za výškovo nastaviteľným volantom si budete hľadať ideálnu polohu o niečo dlhšie. S výškou 182 cm sa za volant usadíte relatívne bez problémov, vyšší vodiči si budú musieť zvyknúť na viac natiahnuté ruky. Palubná doska vyzerá hodnotnejšie, než v predchádzajúcom Sandere.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Ovládanie klimatizácie a vetrania síce vyzerá lacno, no je prehľadné a ovláda sa pomerne jednoducho. Na elektrické ovládanie predných bočných okien na stredovej konzole si treba zvyknúť.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Dotykový multimediálny navigačný systém MEDIA NAV stojí ďalších 230 eur. Displej sa pod prstami trochu prehýba, ale funguje dobre. Mapové podklady Európy vám Dacia ponúka za 119 eur. Počas nočnej jazdy sa dá displej týmto tlačidlom úplne vypnúť. Pre jeho opätovné rozsvietenie sa ho stačí na ktoromkoľvek mieste zasa len krátko dotknúť.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Niektoré detaily sa na Daciách nemenia. Jedným z nich je aj nastavovanie sklonu predných svetlometov týmto otočným ovládačom.

Šetrenie negatívne pocítite aj na odhlučnení kabíny. Počas jazdy prichádza hluk nielen od samotných kolies (v podbehoch je len antikorózny náter a pár plastových obložení) a tesnení okolo bočných dverí, ale aj od strešných nosičov a antény. Hluk od strešných lyžín prichádza už okolo rýchlosti 70 km/h, so stúpajúcim tempom jazdy však akosi zaniká v svišťaní vetra pod podlahou a okolo vonkajších spätných zrkadiel. Dá sa na to zvyknúť, dokonca pritom počas jazdy vybavíte aj nejaký ten telefonát, no je to otravné. Predpokladáme, že klasické Sandero bez efektných strešných nosičov bude o niečo tichšie. Vnútorná hlučnosť je skrátka daň za nízku pohotovostnú hmotnosť a prijateľnú výrobnú cenu (skromnejšie použitie protihlukovej izolácie a plastov sa odráža nielen v nižších cenách, ale aj menších poplatkoch, ktoré automobilka odvádza do recyklačných fondov za každý plast v aute).

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Strešné lyžiny sa spolu s anténou začínajú aerodynamickým hlukom ozývať už niekde okolo rýchlosti 70 km/h.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Na samotných dverách tesnenie chýba. Do auta netečie, ale hlučnosť je o niečo väčšia, ako pri drahších konkurentoch s tesnením na dverách aj rámoch karosérie.

Výborné využitie vnútorného priestoru predviedli konštruktéri aj v kufri. Má praktický tvar a pod jeho podlahou sa našlo miesto na plnohodnotnú rezervu. Škoda len, že okrem delených operadiel nie je delený aj výklopný sedák. Jeho opätovné zloženie tak, aby ste medzi operadlom a sedákom pretiahli spony bezpečnostných pásov, dá celkom zabrať.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Sklopný sedák nie je, na rozdiel od operadla, delený. Po sklopení operadla vznikne ložná plocha dlhá približne 140 cm.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2012) V minulej generácii ste museli pred sklopením operadiel vyberať hlavové opierky. Dnes už nemusíte.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Za plnohodnotnú rezervu si musíte priplatiť 50 eur, na rozdiel od predchodcu je však nevozíte pod autom, ale pekne v kufri. Zaujímavý je jej tvar pripomínajúci zliatinový disk.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2012) V predchádzajúcom Sandere ste pod kobercom v kufri našli len holý plech. Na prípadnú rezervu bolo miesto len pod autom.

Najskôr katastrofa, potom si zvyknete

Musíme úprimne priznať, že prvé kilometre za volantom Sandera nás celkom slušne vyplašili. Jeho riadeniu akoby chýbala akákoľvek spätná väzba. Ochota volantu vracať sa do stredovej polohy je navyše takmer nulová, takže celý zážitok nám skôr pripomínal počítačovú hru bez reálnej väzby na okolie. Kým sme sa s tým zžili, chvíľu to naozaj trvalo. Čím dlhšie sme však s Daciou jazdili, tým menej nám to vadilo. A v tom to presne je. Ak si Sandero raz kúpite, garantujeme vám, že po pár kilometroch nebudete nedokonalosti jeho riadenia nijako riešiť (len medzitým nesmiete vyskúšať nič lepšie). Týmto nechceme Daciu obhajovať, jej riadenie naozaj za veľa nestojí, no myslíme, že jej typický zákazník to riešiť naozaj nebude. Keď sa už venujeme riadeniu, presnosť mu nechýba, skôr máme pocit, že za všetkým stoja jeho mdlé reakcie okolo stredovej polohy. Volantom tak točíte ako kormidlom a odhadujete, kde tým Daciu vlastne nasmerujete. Ako problémová sa javí aj jej citlivosť na bočný vietor.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Plastom obalené prahy dobre chránia lak pred poškodením od kamienkov a iných nečistôt odletujúcich od kolies.

Rozbité cesty nerieši

Svetlá výška verzie Stepway je až 207 mm, čo znamená, že v porovnaní s ostatnými Daciami Sandero (163 mm) narástla o celých 44 mm. O túto hodnotu sa predĺžil zdvih pruženia, čo sa, v dobrom slova zmysle, najviac prejaví najmä na rozbitých slovenských cestách. Ani na tých najväčších dierach prakticky nemáte šancu poslať Sandero na „dorazy“. Pružiny aj tlmiče príjemne poddajného zavesenia tak majú na veľkej dráhe vždy dostatok priestoru na svoju prácu. Ak narazíte na úsek plný dier, nemusí vás to nijak znepokojovať. Stepway sa len nervózne zavlní a potichu preletí cez všetky nerovnosti. To ticho sprevádzané len vzdialeným búchaním pneumatík o hrany dier je až zarážajúce. Môžete nad ním ohrnovať nos a smiať sa z jeho rumunského pôvodu, no nad jeho neuveriteľnou schopnosťou odfiltrovať akýkoľvek kráter v asfalte budete žasnúť. Nie, ani moderné SUV s tvrdou športovou charakteristikou to nezvládnu lepšie.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Priečny stabilizátor je pri Dacii uchytený o spodné priečne oceľové ramená.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2012) Takto vyzerá predná náprava predchádzajúceho Sandera. Na nerozoznanie od aktuálnej generácie.

Trochu horšie je to samozrejme so stabilitou v zákrutách. Veľké bočné náklony komfortu nevadia, no jednoduchá konštrukcia zadnej nápravy si občas siahne na dno možností a na dierach odstrelí zadok auta do strany. Nie veľmi, dokonca menej, než predvádzajú klasické „západoeurópske“ hatchbacky s torznou priečkou, no občasnej korekcii smeru pomocou tupého riadenia sa nevyhnete.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Vzadu nájdete tú najjednoduchšiu formu zavesenia. Všetky verzie Dacie Sandero (bez ohľadu na motor a výbavu) majú rovnako veľké predné aj zadné brzdy. Výfuk je vzadu vedený ponad torznú priečku. Je tak dobre chránený pred prípadným mechanickým poškodením.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Odhlučnenie podbehov je slabšie, okrem špeciálneho tlmiaceho náteru je tu aj pár plastových krytov.

Schopnosť Sandera Stepway vyrovnať sa s rozbitými slovenskými cestami je naozaj obdivuhodná. Jasné, pri dynamickej jazde stráca pôdu pod nohami a jeho riadeniu chýba cit, no pri defenzívnej jazde po rozbitých cestách nemá konkurenciu. Nejde ani tak o odfiltrovávanie veľkých dier, ale pocit, že sa žiadnej z nich nemusíte vyhýbať.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Výfukové potrubie nového Sandera má rovné a nekomplikované tvary. Znižuje sa tým jeho cena a eliminujú komplikácie pri dolaďovaní tvaru po výmene niektorého z jeho dielcov.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2012) Pre porovnanie, takto vyzeralo zospodu predchádzajúce Sandero. Rozdiely takmer nenájdete.

Prepracovaný motor

Testovaný Stepway mal pod kapotou turbodiesel 1.5 dCi. Nejde však o úplne identický agregát, aký používala predchádzajúca generácia Sandera. Konštruktéri ho mierne upravili a jeho krútiaci moment zvýšili z 200 na 220 Nm. Došlo aj k zväčšeniu objemu olejovej náplne, namiesto doterajších 4,1 l sa v útrobách nového motora prečerpáva 4,5 l motorového oleja. Podľa predstaviteľov Renaultu došlo aj k úprave kľukových ložísk a vačkových hriadeľov (iný materiál a povrchová úprava). Na rozdiel od rovnako motorizovaného Clia 1.5 dCi má však Sandero filter pevných častíc dole pod autom (Clio ho má hneď za turbodúchadlom). Čo nenáročných užívateľov určite poteší, Dacia sa vzdala niektorých technologických „vychytávok“, ktoré síce znižujú papierovú spotrebu, no v reálnych podmienkach skôr dvíhajú servisnú náročnosť. Reč je o absencii štart-stop systému, lacnejšom akumulátore a jednoduchšom štartéry.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Motor 1.5 dCi sa navonok tvári ako identický agregát z predchádzajúceho Sandera. V konštrukčných detailoch sa však líši (čo to naznačuje aj pohľad naň). Koluje v ňom 4,5 l motorového oleja (v benzínovom trojvalci 0,9 TCe je 4,1 l motorového oleja), servisný interval je 20 000 km. Priame vstrekovanie common-rail Bosch (v predchádzajúcej generácii Delphi) pracuje s elektromagnetickými vstrekovačmi a max. pracovným tlakom 1800 barov.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2012) ...a takto vyzeral motor 1.5 dCi v predchádzajúcom Sandere.

Kombinovanú spotrebu v tomto prípade konštruktéri naháňajú „dlhým“ sprevodovaním päťstupňovej manuálnej prevodovky JR5. Pri rýchlosti 90 km/h tak motor na najvyšší prevodový stupeň točí len 1800 otáčok, podradenie do štvorky ich následne zodvihne na 2400. Pri rýchlosti 110 km/h je to 2100 a pri 130 km/h rovných 2500 otáčok.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Z tohto sme skoro spadli na zadok, motorovú kapotu drží poctivá plynová vzpera. Predchádzajúcemu modelu a mnohým súčasným konkurentom sa môže o niečom podobnom len snívať.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Pod motorom nového Sandera nájdete plastový ochranný kryt, zatiaľ čo predchodca používal kryt z poctivého plechu.

Problém s dlhými prevodmi sme mali v meste (50 km/h), kde motor pri zaradenej štvorke duní na 1300 otáčkach. Na udržiavanie ustálenej rýchlosti prázdneho auta to stačí, no pri potrebe zrýchlenia je lepšie podradiť. Na trojku sa pri rýchlosti 50 km/h turbodiesel roztočí na 1800 ot./min.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Rozdiely sú aj v použitých akumulátoroch. Náročnejšia elektrická výzbroj si žiada použitie silnejšieho akumulátora (70 Ah, 720 A). vyrába sa priamo v Rumunsku.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2012) Predchádzajúce Sandero 1.5 dCi si vystačilo so slabším a lacnejším akumulátorom rovnakej značky (60 Ah, 510 A).

Zaujímavé je, že asistent radenia mlčí aj keď motor podtáčate. Šípka vyžadujúca podradenie sa rozsvieti až niekde pri 1200 otáčkach. Naopak, radenia na vyšší prevodový stupeň sa dožaduje tesne nad dvojtisícovou hranicou. Ak dáte Dacii plný plyn (prudká akcelerácia), vyšší stupeň si žiada okolo hranice 3600 otáčok (rovnako ako to predvádzajú Renaulty s motorom 1.6 dCi).

Reálne úsporná

Dacia s motorom 1.5 dCi nás potešila aj svojou úspornou prevádzkou. Výrobcom udávaná kombinovaná spotreba 4 l/100 km je trochu pritiahnutá za vlasy, no až tak ďaleko od reality zasa nie je. S autom sme jazdili len v mrazivom počasí (- 15 °C až 0 °C), napriek tomu sme sa z Bratislavy do Revúcej dostali s priemernou spotrebou 4,5 l/100 km (na trase dlhej 310 km si vzala 13,4 l nafty). Pre objektivitu však treba priznať, že počas cesty snežilo a na diaľnici sa naša priemerná rýchlosť pohybovala niekde okolo 104 km/h. Celú trasu sme prešli priemernou rýchlosťou 76 km/h. Z Revúcej do Vysokých Tatier (77 km) to Stepway cez zasnežené kopce zvládol za 5,2 l/100 km (ø 62 km/h).

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Tlačidlom ECO (naľavo pod volantom) meníte charakteristiku nastavenia plynového pedálu. Rozdiel v praxi skutočne cítiť, pre menej citlivých vodičov je systém naozaj prínosom.

Vyskúšali sme aj meranie pri diaľničných 130 km/h, na úseku dlhom 120 km si pri tomto tempe Dacia pýtala 5,7 l/100 km. Pre zaujímavosť, v priebehu pracovného týždňa sme po Bratislave so Sanderom najazdili 297 km, priemerná rýchlosť sa pohybovala na úrovni 36,1 km/h (vrátane státí na semaforoch) a celkovo spotrebovalo 14,7 l nafty. Priemerná mestská spotreba tak vychádzala na necelých päť litrov.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Testovaná Dacia jazdila na zimných pneumatikách Continental ContiWinterContact TS 850 s rozmermi 205/55 R 16.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Sandero Stepway vyzerá, akoby jazdilo na zliatinových diskoch, v skutočnosti však má 16-palcové plechové disky s veľmi dobre tvarovanými plastovými puklicami.

Nenápadné zlepšovanie

Kým na začiatku testu na nás Sandero Stepway veľký dojem neurobilo (smrad v kabíne, zvláštne riadenie), na konci týždňa by sme si ho najradšej nechali. Nie je dokonalé a optikou ostatných konkurentov z neho naozaj cítiť mnohé kompromisy, no máme pocit, že ľuďom to vadiť nebude. Skôr ocenia jeho tichý a komfortný podvozok, jednoduchú opraviteľnosť a nízku nadobúdaciu cenu. V porovnaní s predchodcom nepredstavuje revolúciu, no ukazuje, že zlepšovať sa dá aj postupne, po malých a dobre premyslených krokoch.

Páči sa nám aj úprimnosť Dacie. Opäť postavila auto, ktoré sa na nič nehrá a v celej svojej nahote ukazuje, kde výrobca šetril. Nie vždy je to príjemný pohľad, no v dnešnom svete plnom neúprimnosti a predstieraného luxusu to považujeme za stále vzácnejší jav.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Namiesto denných LED svetiel používa Sandero klasické žiarovky. Cena jednoducho nepustí.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Sandero Stepway (2013) Chýbajúce tesnenie na prednej strane kapoty spôsobuje, že počas dažďa voda z cesty strieka až na motor.

Foto: Václav Lipavský

Dacia Pred odstrekujúcou vodou nezostane ušetrený ani akumulátor.

Dacia Sandero Stepway (2013)

Fotogaléria 46 fotiek

+43

Dacia Sandero Stepway (2012)

Fotogaléria 11 fotiek

+8