Test: Opel Astra GTC 2.0 CDTI – prekvapenie

Znížený podvozok (- 15 mm), širšie rozchody (+ 40 mm vpredu, 30 mm vzadu), dlhší rázvor (+ 10 mm) a predná náprava s oddelenou tehlicou HiPerStrut (menší odklon čapu riadenia a skrátenie jeho dĺžky) – to všetko naznačuje, že Astra GTC nie je len trojdverovou verziou praktickejšieho hatchbacku. Okrem vizuálnej príťažlivosti chcel Opel ponúknuť aj viac dynamického nadania a dal si na tom poriadne záležať. Výsledkom je Astra GTC, kupé, ktoré má s hatchbackom spoločný len tvar vonkajších spätných zrkadiel, kľučiek dverí a plutvy na streche. Hoci sa to nemusí na prvý pohľad zdať, skutočne tu nenájdete iný spoločný karosársky diel. Testovali sme verziu Sport poháňanú najvýkonnejším naftovým motorom (2.0 CDTI).

Foto: Václav Lipavský

Opel Astra GTC Verzia Sport má 18-palcové disky kolies v základnej výbave.

Pokojne aj vo štvorici

Opel svoje nové kupé prezentuje ako plnohodnotné auto pre piatich pasažierov, to však, povedzme si úprimne, nie je ani väčšina kompaktných hatchbackov. Takže aby sme to uviedli na správnu mieru, GTC je autom pre štyroch, čo však v tomto prípade považujte za kompliment. Na zadné sedadlá sa síce nastupuje rovnako krkolomne, ako do ostatných kupé, no ak sa usadíte, máte tu dosť miesta na hlavu aj kolená. Vďaka vysokému pontónu s malými oknami sú zadní pasažieri utopení v tme, ale inak sa im sedí dobre.

Foto: Václav Lipavský

Opel Astra GTC Vzadu je to skôr pre dvoch, ale sedí sa tu príjemne.

Počítajte s horším výhľadom smerom vzad, takže cúvacie senzory prídu pri každom parkovaní vhod. Obozretnosť sa oplatí aj pri pohľade šikmo vpred (napr. v zákrute) cez sklonené A-stĺpiky.

Foto: Václav Lipavský

Opel Astra GTC Za volantom sa budete cítiť ako v klasickej, päťdverovej Astre.

Páčila sa nám aj praktická stránka Astry GTC. Vyššia nakladacia hrana nevadí (zabezpečuje dobrú torznú tuhosť karosérie), dôležitejšie je, že kufor má už v základnom usporiadaní 380 l. Po sklopení zadného deleného operadla vznikne skoro rovná plocha bez schodu a využiteľný objem vzrastie na 1165 l.

Foto: Václav Lipavský

Opel Astra GTC Po sklopení operadla nevznikne žiadny schod. Pod podlahou sa ukrýva dojazdová rezerva.

Podvozok ako sa patrí

Keď nás niečím Astra GTC prekvapila, tak to bol jej podvozok. Možno to bolo tým, že sme od konvenčného zavesenia so zadnou torznou priečkou nečakali zázraky, každopádne si úsilie podvozkových inžinierov v tomto prípade zaslúži naše uznanie. Napriek veľkým a ťažkým sériovým kolesám si GTC poradí s väčšinou povrchov, čo len potvrdzuje zásadný vplyv adaptívnych tlmičov a Wattovho priamovodu na jazdný prejav tohto kupé. Pre úplnosť dodáme, že príplatkový systém FlexRide s plynulou reguláciou tlmičov CDC si Opel cení na 740 € (je aj súčasťou príplatkovej sady Sport).

Foto: Václav Lipavský

Opel Astra GTC Astra GTC mala obuté pneumatiky Nokian WR R 3 s rozmermi 235/50 R 18.

V komfortnom režime (Tour) sa Astra zmenila na pohodlné auto, ktoré nám svojím správaním v mnohom pripomínalo hydropneumaticky odpružené Citroëny. Znie to ako preháňanie, ale je to tak. Na sérii vĺn síce občas zaplávala, no vďaka nízkej a širokej siluete to nikdy neprerástlo do vyslovených nepríjemností. Na príliš zvlnenej ceste stačilo tlmiče prepnúť do športového režimu (zmení sa aj nastavenie ESP, posilňovača riadenia a charakteristiky plynového pedála) a karoséria začala poctivo kopírovať profil cesty. S posádkou to síce poriadne natriasa, no s tým prichádza aj pocit lepšej kontroly nad autom. Dokážete ho lepšie nesmerovať, kde potrebujete a nemusíte sa pritom báť, že vás na dlhých vlnách prekvapí nejakou zákernosťou. V dobrom svetle sa ukázal aj slušne nastavený elektrický posilňovač riadenia s elektromotorom na prevodovke riadenia a nie na stĺpiku riadenia, kde by výraznejšie znižoval spätnú väzbu od kolies.

Foto: Václav Lipavský

Opel Astra GTC Tajomstvom dobrých jazdných vlastností je aj dobré zladenie pružín a adaptívnych tlmičov.

Nič nepokazíte, ani keď tlmiče necháte v štandardnom nastavení (Standard). Na dierach bude Astra stále dostatočne komfortná a pri preklápaní v zákrutách nestratí hlavu. Klobúk dole, podvozok tohto kupé naozaj spĺňa to, čo karoséria svojím vzhľadom sľubuje. A čo je dobre, napriek pneumatikám s rozmermi 235/50 R 18 funguje aj na rozbitých slovenských cestách.

Wattov priamovod plní účel

Pár slov ešte venujeme Wattovmu priamovodu. Pri predstavení Astry sme zvýrazňovanie jeho prítomnosti na zadnej náprave považovali skôr za dobré marketingové cvičenie. Bolo nám jasné, že určitú funkciu plní, no šlo skôr o to, presvedčiť ľudí, že aj s jednoduchou zadnou nápravou sa dá urobiť poriadne divadlo. Potom sme jazdili s hatchbackom aj kombi a keď máme byť úprimní, nič výnimočné sme nespozorovali. Až teraz pri kupé sme zaregistrovali, že sa jeho zadok pri dynamickej jazde správa akosi suverénnejšie. Minimálne na pomery áut s vlečenými zadnými ramenami a torznou priečkou. Všimli sme si to pri rýchlych prejazdoch zákrutami s nerovným povrchom. Obyčajne totiž zadné vlečené ramená pri prepružení a súčasne bočnom namáhaní (vplyvom odstredivých síl v zákrute) menia geometriu zavesenia a auto pláva. Tu sme to nepostrehli. Zavesenie Astry GTC ostáva pevné a vzorne drží stopu v celej dráhe prepruženia. Problémy s odskakovaním kolies má až pri vyslovene ostrej jazde na ceste pokrytej dierami. Wattov priamovod je šikovná vecička, ktorá zachytí až 80 % všetkých bočných síl. Konštruktéri preto mohli na ramenách použiť mäkšie silentbloky, čo zasa znamená menej hluku a vibrácií na nerovnostiach.

Foto: Václav Lipavský

Opel Astra GTC Wattov priamovod údajne zachytí až 80 % priečnych síl.

Ťažko sa to opisuje slovami, ale dynamické nadanie Astry nás naozaj prekvapilo. Nejde ani tak o jej chovanie na limite, ale pri bežnom využívaní na povedzme 70–80 %. Vtedy je Astra GTC omnoho prívetivejšia, než ktorýkoľvek iný Opel.

Gran Turismo

Z naftového motora šprintér nikdy nebude. Nie kvôli predsudkom, ale jednoducho z princípu fungovania naftových motorov. Ak milujete rýchle zmeny tempa a zvuk motora vytočeného k červenému poľu otáčkomera, ste pri agregáte 2.0 CDTI na zlej adrese. Ako GT na dlhé cesty je však testovaný turbodiesel ideálnym pohonom. Miluje nízke otáčky, bez protestov zatiahne odspodu a ak ho nenútite zrýchľovať, bez nepríjemným rezonancií akceptuje aj jazdu na zrýchlený voľnobeh.

Foto: Václav Lipavský

Opel Astra GTC Naftový motor 2.0 CDTI je ideálnym partnerom na dlhé cesty.

Jeho kultivovanosť vychádza z modernej konštrukcie a uplatnenia niektorých šikovných riešení. Nejde ani tak o štart-stop systém, ktorý v praxi naozaj funguje, ale o veci ako elektrické ovládanie klapiek variabilného turbodúchadla, špeciálne ložiská vačkových hriadeľov, alebo použitie žeraviacich sviečok s integrovanými senzormi tlaku. Vďaka tomuto vynálezu má riadiaca jednotka presný prehľad o aktuálnom dianí vo valcoch a dokáže presnejšie regulovať spaľovanie zmesi (tzv. Cleantech Combustion Technology).

Foto: Václav Lipavský

Opel Astra GTC Elektricky regulované turbodúchadlo má svoje miesto vpredu pred motorom.

V prvej polovici otáčkomera predvádza turbodiesel obrovskú silu a naznačuje, kde sa cíti najlepšie. Ak však zatlačíte na pílu a preletíte stredným spektrom otáčok, jeho zvukový prejav zhrubne a miernym poklesom ťahu tesne pred štvortisícovou hranicou dá jasne najavo, že o žiadnu honbu za otáčkami nestojí. Ak nepoľavíte, dostanete ho až na 5000 ot./min., no nič tým už nedosiahnete. Ideálne je točiť ho aj pri športovej jazde tak do 4000 otáčok, vyššie to už nie je ono.

Foto: Václav Lipavský

Opel Astra GTC Pekná ukážka automobilovej globalizácie - v motorovom priestore sa hrdo ukazujú rumunské komponenty.

Na pomery veľkého naftového motora s ťažkou spojkou pracuje šesťstupňová prevodovka ľahko, presná je aj jej kulisa. Po meste (50 km/h) dokážete jazdiť so zaradenou štvorkou a 1200 otáčkami, ak zrýchlite na 70 km/h, pokojne môžete zaradiť ešte o stupeň vyššie. Pri rýchlosti 90 km/h a zaradenej šestke sa motor odvaľuje na 1500 otáčkach, zatiaľ čo na diaľnici (130 km/h) otáčky vzrastú približne na dvojtisícovú hranicu.

Foto: Václav Lipavský

Opel Astra GTC Naftové kupé sa najlepšie cíti v nízkych a stredných otáčkach.

Rozumná spotreba

Pri pohľade na výkon a objem motora musí byť každému jasné, že za výrobcom udávaných 4,8 l/100 km jazdiť nikto nebude. Ak sa však posnažíte, oveľa vyššie sa v reálnej premávke nedostanete. S ľahkou nohou a používaním hlavy sme v meste jazdili za 5,5 l/100 km, túto hodnotu nezvýšili dokonca ani rýchlejšie prejazdy po diaľničnom obchvate. Dôležité je len často nepodliehať čaru výkonného motra, inak dokážete spotrebu dostať nad sedemlitrovú hranicu.

Foto: Václav Lipavský

Opel Astra GTC Spotrebu v meste znižuje aj štart-stop systém, vyžaduje si však veľký a ťažký akumulátor (12 V, 80 Ah, 800 A).

Cestu z Bratislavy na Stredné Slovensko (320 km) sme pri obsadení dvoma osobami zvládli zajazdiť za 5,5 l/100 km, na diaľnici sme však jazdili rýchlosťou len 120 km/h. Cestou späť sme boli rýchlejší a diaľničný úsek Banská Bystrica-Bratislava prešli rýchlosťou približne 130–150 km/h. Aj tak sa celková spotreba (na tom istom úseku dlhom 320 km) udržala pod šesťlitrovou hranicou (5,9 l/100 km).

Foto: Václav Lipavský

Opel Astra GTC Konzola páky šesťstupňovej prevodovky má zaujímavé červené podsvietenie.

Úsek dlhý 170 km sme po cestách I. triedy pri dodržiavaní rýchlostných limitov absolvovali za 5,1 l/100 km.

Foto: Václav Lipavský

Opel Astra GTC S naftovou Astrou GTC dokážete jazdiť za 5,5 - 6 l/100 km.

Automatické prepínanie svetiel

Na záver sa ešte trochu povenujeme systému automatického prepínania stretávacích a diaľkových svetlometov. Ten je súčasťou tzv. optickej a osvetľovacej sady, ktorá je vo verzii Sport v štandardnej výbave. Ak máte záujem, za 140 € ju môžete dostať aj k základnej výbave Enjoy.

Foto: Václav Lipavský

Opel Astra GTC Automatické prepínanie tlmených a diaľkových svetiel funguje, v serpentínach je však lepšie vziať to do vlastných rúk.

Na rovnej ceste systém funguje krásne, kamera pod vnútorným spätným zrkadlom pekne registruje aj červené koncové svetlá áut pred vami, pričom sa naopak nedá oklamať silnými odrazmi reflexných dopravných značiek. Slušné je to aj v zákrutách, keď sa v protismere objaví auto, systém stlmí svetlá behom sekundy. Ak však nasleduje séria zákrut a zákerných horizontov, je lepšie systém vypnúť a spoľahnúť sa sám na seba. Inak vás budú protiidúci vodiči preklínať. My sme systém vyskúšali a potom si svetlá prepínali zasa manuálne. Netvrdíme, že je zlý, len ho považujeme skôr za ďalší nenápadný krok k zakrpateniu našich schopností šoférovať. Udržiavanie pozornosti prepínaním svetlometov sa nám pri nočnej jazde zdá predsa len celkom užitočné. Ako sme však už raz spomenuli, systém má slušne vychytané muchy a je reálne použiteľný.

Príjemné prekvapenie

Astra GTC nás počas testu skutočne prekvapila. Či už to bolo spotrebou, ťahom motora skoro od voľnobehu, alebo podvozkom – tým hádam najviac. Je nám však jasné, že nemalou mierou k tomu prispel fakt, že sme skúšali najdrahšiu verziu v cenníku. Zaujímalo by nás, ako asi jazdí holý základ bez všetkých tých vymožeností. Po dlhom čase však môžeme skonštatovať, že sme naplno pocítili výhody adaptívnych tlmičov. Po tejto skúsenosti by sme si za ne určite priplatili aj pri nižšej výbave. Dúfame, že raz vyskúšame aj základnú verziu bez nich, vďaka dobre navrhnutému zaveseniu kolies je však šanca, že bude jazdiť podobne príjemne ako testovaný naftový dvojliter. Chceme tomu veriť, keď pre nič, tak aspoň kvôli značke Opel, ktorá opäť začína stavať vodičsky príťažlivé autá.

Foto: Václav Lipavský

Opel Astra GTC Opel Astra GTC konečne jazdí tak, ako jej dynamický vzhľad naznačuje.