Test: Mini Cooper S Cabrio - mini ponúka maxi emócie

Život s ním má svoje čaro. Najmä ak sa s prepĺňanou tisícšesťstovkou pod kapotou a prívlastkom Cooper S mení na adrenalínovú „motokáru.“ Práve túto verziu sme si vyskúšali.

Jednoduché, no príťažlivé línie geniálneho konštruktéra Alexandra Constantina Issigonisa si nesie Mini už viac ako šesťdesiat rokov. Za ten čas sa stali zosobnením slobodného štýlu života, ale aj dizajnérskou ikonou. Dnes už síce v podstatne väčšom formáte ako v minulosti s puncom drahej imidžovej hračky, no s rovnakou aktuálnosťou a neutíchajúcim magnetizmom. Zvlášť Mini Cabrio je neprehliadnuteľným pútačom mestskej premávky. To síce nehovorí nič o jeho kvalitách, ale v tomto prípade je štýl práve tým, čo robí z Mini Mini.

Foto: Mini

Mini Bočnú siluetu nerušia ani bezpečnostné oblúky za zadnými sedadlami.

Čarovné bacuľaté blatníky, okrúhle svetlá, široký postoj, minimálne previsy a interiér chránený len nízkym sklom priam zvádzajú sadnúť si za volant. Elegantnú bočnú siluetu tentoraz nerušia ani bezpečnostné oblúky za zadnými sedadlami. Zasunuté lícujú s opierkami hláv a svoju prácu odvedú až po explózii pyrotechniky. Jednoducho, v období reinkarnácie automobilových legiend je Mini tým najvydarenejším retro modelom. Na rozdiel od Volkswagenu New Beetle sa pritom Mini podarilo vyhnúť patetickej nostalgii.

Foto: Mini

Mini Mini patrí medzi najvydarenejšie retro modely.

Je jednoducho rovnako súčasné ako v čase svojho vzniku. Možnosti individualizácie sú pri Mini nekonečné. Bohatý výber farieb, polepov či diskov kolies vám umožní vytvoriť svoje vlastné Mini bez strachu, že stretnete v protismere svoje dvojča.

Viac priestoru, ako čakáte

V interiéri nájdete viac miesta, ako by ste očakávali. Pravdaže, týka sa to len cestujúcich vpredu. Rozsah nastavenia sedadiel a volantu vám umožní zaujať polohu ako v iných dospelých autách. Podieľa sa na tom aj šírka interiéru v oblasti lakťov a ramien, ako aj pocit priestoru umocnený predsunutým predným sklom. Dokonca aj sedadlá ponúkajú slušné rozmery a veľmi dobré bočné vedenie v zákrutách. Vzadu je to komplikovanejšie. Nastupovať je tu najlepšie so stiahnutou strechou a spustenými oknami, inak to chce cvik.

Foto: Mini

Mini Na palube vládnu kvalitné materiály.

Príliš dobre sa tu však cítiť nebudete, čo je však pri aute s dĺžkou 3,7 metra pochopiteľné. Ale verte, že Mini je na tom oveľa lepšie ako množstvo renomovaných 2+2 miestnych kupé či kabrioletov, ktoré majú zadnú lavicu len na ozdobu a zápis do technického preukazu. Operadlá aj sedáky majú dokonca rozumné rozmery, a tak sa stáva problémom len otázka kam s nohami? Vyriešiť ju môžu empatickí prední cestujúci, ktorí si musia posunúť sedadlá vpred. To však nie je zas taký problém vzhľadom na priestorovo úsporné riešenie palubnej dosky.

Foto: Mini

Mini Interiér ponúka viac miesta, ako by ste očakávali a pre kabriolety aj nezvyklé sklopné zadné operadlá.

Za volantom vás Mini hneď vtiahne do svojich emócií. Malý športový volant, krátka radiaca páka s guľovou hlavicou, hliníkové pedále a nízky posed vytvárajú atmosféru športového kupé. K dispozícii je dokonca lakťová opierka. Udomácnite sa tu veľmi rýchlo. Vzhľadom na útulné rozmery je všetko čarovne blízko. Napríklad páčkové ovládače v spodnej časti stredovej konzoly alebo na ráme čelného okna. Ergonomickou chybičkou sú azda len tri tlačidlá stop-štart systému, režimu Sport a vypínania trakčnej kontroly v zákryte radiacej páky.

Foto: Mini

Mini Základný objem kufra so zloženou strechou je 125 l.

Neodmysliteľný centrálne umiestnený kruhový rýchlomer síce ladí s históriou modelu, ale je celkom mimo zorného poľa vodiča. Je preto fajn, že údaj o rýchlosti sa vám zobrazuje aj na malom displeji otáčkomera situovanom priamo na stĺpiku riadenia.

Rýchla strecha

To, s čím sa Mini vyrovnať nedokázalo, je obmedzený výhľad. Predsunuté okno bráni napríklad pohľadu na semafory. V príde stiahnutej strechy je to lepšie, no s tým môžete počítať len v priaznivom počasí a navyše vám v tejto polohe bude zas zaberať veľkú časť zorného uhla nezmyselne malého spätného zrkadla. Za krásu sa však trpí.

Foto: Mini

Mini Manipulácia so strechou je možná do rýchlosti 30 km/h.

Samotná strecha je vymyslená veľmi chytro. V prvej fáze sa odhrnie len časť nad prednými sedadlami, ktorá tvorí akési „strešné“ okno. Až následne sa konštrukcia odpojí od rámu čelného okna a poskladá vzad. Trvá to len pár sekúnd. Manipulácia je pritom možná do rýchlosti 30 km/h, takže ak vás aj zastihne pri otváraní strechy na červenú skorá zelená, nie je to nijaký problém. Výhodou plátna je aj jeho skladnosť. Z miniatúrneho objemu kufra bežného Mini (160 l) tak ubudne len 35 litrov. Navyše si Mini akoby zázrakom zachovalo aj možnosť sklápania zadných operadiel, takže jeho prepravné schopnosti nijako zvlášť neutrpeli. Zmieriť sa musíte len s extrémne malým vstupným otvorom. Zato môžete malé výklopné veko využiť ako piknikovú lavičku, keďže sa odklápa nadol a s rezervou udrží až 80 kg záťaže.

Dobré body treba pripočítať konštruktérom plátennej strechy aj za jej izoláciu a vyhotovenie. V zavretom Mini nevyvoláva zakrytá konštrukcia mechanizmu pocit provizórnosti. Tlmí tiež výborne aerodynamický hluk a pri vyšších rýchlostiach neprefukuje ani nevibruje. Mäkšia konštrukcia karosérie však nedokáže úplne zabrániť jej krúteniu, čo sa prejavuje na nerovnej vozovke miernym vŕzganím tesniacich gúm strechy a bočných okien. Aerodynamický komfort možno pri otvorenej streche zlepšiť montážou rozmerného deflektora. Do stotridsiatky si tak môžete užívať vietor vo vlasoch bez zásadnej úpravy účesu. Ten však „zruší“ zadné sedadlá. No aj bez neho Mini slušne odoláva spätnému prúdeniu vzduchu Omnoho lepšie, akoby ste očakávali.

Foto: Mini

Mini Stabilizačný systém je súčasťou sériovej výbavy.

Na palube síce vládnu kvalitné materiály a dostávate už v sérii štyri airbagy, stabilizačný systém VSC, klimatizáciu či elektricky ovládané okná aj zrkadlá, ale 28 strán doplnkovej výbavy hovorí jasnou rečou, že Mini je najmä o individualizácii. Cenu svojho miláčika tak môžete zvýšiť pokojne na dvojnásobok, od výberu dekoračných materiálov cez bi-xenónové svetlá až po špičkové audio Harman Kardon či multimediálne rozhranie s navigáciou, ktorá je obdobou systému iDrive od BMW. S takouto záplavou ponuky sa v tejto triede áut naozaj nestretnete.

Formula bez strechy

Preplňovaná priamovstreková tisícšesťstovka je na túto „motokáru“ až až. Jej 135 kW a krútiaci moment 240 Nm vám vedia poriadne rozprúdiť krv. Najmä ak je agregát schopný ťahať od 1100 otáčok až do maxima, a to s neuveriteľnou radosťou. S pribúdajúcimi otáčkami chytá druhý dych, takže s plynom treba opatrne. Zvlášť v režime Sport, keď sa mení charakteristika akceleračného pedálu v prospech akcelerácie.

Celé športové divadlo charakterizované šprintom na stovku za adrenalínových 7,3 sekundy, čo je len o tri desatiny viac, ako dosahuje ľahšia uzavretá verzia, je sprevádzané nákazlivou zvukovou kulisou dvojice centrálne situovaných výfukov. Tá preniká do interiéru aj cez plátennú strechu, takže oň nie ste ukrátený za žiadnych okolností. Potenciál motora umocňuje 6-stupňový manuál s brilantne presným radením, porovnateľným s akýmkoľvek BMW. Je však odstupňovaný športovo krátko. Pri stovke točí na šestke 2 500 otáčok, takže zázraky v spotrebe nečakajte. V meste môže vyletieť aj napriek stop-štart systému a rekuperačnému alternátoru nad deväť litrov. Nakoniec sme sa v zmiešanej premávke dostali na veľmi slušných sedem, čo nie je na túto emocionálnu „raketu“ naozaj veľa.

Foto: Mini

Mini Má výkon, ale aj tvrdý podvozok.

Športový naturel Cooperu S však pochopíte nielen vďaka výkonu, ale aj po prvom prejdení nerovnosti. Nekompromisne tvrdé odpruženie a k tomu 17-palcové disky obuté širokými pneumatikami vás dokonale informujú o stave vozovky. Cooper S tak mieri k tým, ktorí prežívajú nirvánu z adrenalínových zážitkov, a nie komfortu. Ten je v poradí kdesi až na desiatej priečke. To platí aj o tvrdšej spojke a tuhšom riadení. Kto však holduje tomuto sparťanskému pohľadu na svet, má v rukách asi to najlepšie športové náradie. Stabilita je na vysokej úrovni. Aj keď v zákrutách dokáže Mini na nerovnom povrchu trochu uskočiť, nikdy nie za hranicu straty kontroly. Výkonové prebytky Cooperu S by si však určite zaslúžili samosvorný diferenciál. Pri prudkých výjazdoch zo zákrut sa totiž vnútorné koleso dostáva často do preklzu.