Test: Opel Mokka 1,4 Turbo 4x4 – malá, ale dospelá

29.11.2013 09:09
Opel Mokka
Mokka má vari až príliš robustný dizajn. Jej proporcie odľahčujú sériové 18-palcové disky kolies. Autor:

Kompaktným SUV a mestským crossoverom sa darí vo veľkom. V lukratívnom segmente nechcel chýbať ani Opel. A tak stvoril Mokku. My sme si vyskúšali jej najvýkonnejšiu verziu 1,4 16v Turbo 4x4 v najvyššej úrovni vybavenia Cosmo.

Mokku síce môžeme nazvať termínom crossover, ale na rozdiel od Peugeotu 2008 či Renaultu Captur ponúka aj pohon oboch náprav. Bližšie sú jej preto malé esúvéčka typu Škoda Yeti, Nissan Juke či väčší Qashqai. Samozrejme, ak vynecháme koncernového súrodenca Opel Trax či americké dvojča Buick Encore.

Opel však v zozname konkurentov spomína tak trochu sebavedomo aj Mitsubishi ASX, ale držme sa pri zemi. Mokka je postavená na platforme ďalšej generácie Corsy s rázvorom predĺženým o 30 mm (2 555 mm) a využitím zadnej nápravy MPV Meriva. Z toho vyplývajú aj jej rozmery. Ale zas až taký drobček to nie je. Asi by ste netipovali, že je napríklad o 53 mm dlhšia než Škoda Yeti. Pocit malého formátu budia totiž jej proporcie. Dizajnéri Opelu postavili mimoriadne robustné auto, azda až príliš svalnaté na to, čo Mokka v skutočnosti dokáže.

Úzke zadné okno komplikuje výhľad dozadu.
Úzke zadné okno komplikuje výhľad dozadu. Autor: Jozef Pospíšil

Odľahčiť „hmotu“ a najmä utajiť enormnú výšku sa potom snaží obrovskými 18-palcovými diskami, ktoré sú, iste nie náhodou, v sérii už od druhého stupňa vybavenia. Rovnakú funkciu majú čierne prahy dverí. To, čo však vyzerá ako účinná ochrana podvozka, je len klam. V skutočnosti má Mokka veľmi nízku nábehovú hranu, ktorá nezvláda mestské obrubníky, nie to ešte terén. Takže v našom prípade už mala v čase preberania prasknutý predný nárazník. Nespoliehajte sa ani na optický odhad svetlej výšky. Tú totiž znižuje konštrukcia podvozka.

Viac miesta než čakáte

Interiér Mokky pôsobí veľmi dospelo. Spracovaním ani výberom materiálov nijako nezaostáva napríklad za Astrou. Palubná doska z mäkčených plastov tvorí monolitný celok, akoby zasadený pod čelné okno, podobne ako pri Astre či Insignii. Jej boky prechádzajú pomocou efektných dekorácií s povrchom z lešteného hliníka do výplní dverí. Na malé auto preukázali dizajnéri naozaj dosť invencie. Zaujímavé je, že tu nenájdete žiaden klavírny lak, hoci práve Opel bol so svojou Corsou prvou automobilkou, ktorá zaviedla tento neskôr veľmi módny druh dekorácií do série.

S priestorom to tiež nie je zlé. Mokka ťaží z vysoko situovanej strechy, a tak máte napriek kolmejšej polohe sedenia stále dosť miesta nad hlavou. Kolenám zas ustupuje úzka stredová konzola. Mokka prekvapí aj vzadu, hoci má krátke sedáky. Vodič s výškou 180 cm nemá problém posadiť sa sám „za seba“. Pred kolenami ostáva dostatočná rezerva a pomáha aj možnosť zasunutia chodidiel pod predné sedadlá. Problém nie je dokonca ani s rezervou nad hlavou. Priestorové limity Mokky tak spočívajú skôr v úzkej stavbe karosérie. Vpredu to až tak necítiť, ale vzadu je prevoz tretieho pasažiera skôr teoretický.

nteriér ponúka prekvapujúco precízne...
nteriér ponúka prekvapujúco precízne spracovanie a aj prvky výbavy z väčšej Astry či dokonca Insignie. Autor: Jozef Pospíšil

Predné sedadlá patria asi k tým najlepším v triede mestských crossoverov. V našom prípade disponovali dokonca nastaviteľnou stehennou podperou, ktorú často nenájdete ani v podstatne drahších autách. Ich problémom sú len zbytočne výrazné bočnice sedáka, ktoré uberajú zo šírky, takže sa môžu zdať zavalitejším vodičom úzke. Trochu veľkorysejšia mohla byť aj lakťová opierka, nevedno prečo sa smerom vpred zužuje.

Rozsah nastavenia volantu aj sedadiel vám umožní nájsť bezproblémovú polohu. Aj radiaca páka je poruke. Ergonómia rozmiestnenia ovládacích prvkov má typicky „oplácku“ schému. V centre palubovky je dobre prístupné rozhranie so záplavou tlačidiel. Ich počet síce spočiatku irituje, ale po krátkom čase zistíte, že koncepcia, keď má každé tlačidlo len jednu funkciu, je niekedy užívateľsky priateľskejšia ako niektoré módne a nevydarené dotykové rozhrania. Systém je o to lepší, že spolupracuje s relatívne veľkým a dobre tieneným displejom.

Kufor ako v hatchbacku

Prístrojový panel z Merivy obsahuje dobre čitateľné analógové a graficky dôsledne spracované prístroje. Bohužiaľ, ani Mokka sa však nezbavila priam stredovekého displeja palubného počítača s červeným podsvietením a grafikou. Na druhej strane mu však funkčne niet čo vyčítať. Jedinou ergonomickou chybou Mokky je umiestnenie poistky ručnej parkovacej brzdy na vrchnej časti rukoväte, čo nemá absolútne logiku.

Kufor má objem slušných 356 litrov, súmerný...
Kufor má objem slušných 356 litrov, súmerný tvar a dvojitú podlahu. To zodpovedá štandardom hatchbackov nižšej strednej triedy. Autor: Jozef Pospíšil

Výhľad z Mokky nie je práve jej silnou stránkou. Vďaka vyššej polohe sedadiel máte síce lepší prehľad smerom vpred, ale mohutné predné stĺpiky uberajú v zákrutách zo zorného uhla možno viac, než by sa patrilo. A pri cúvaní sa radšej spoliehajte na veľké spätné zrkadlá než na veľmi úzky priezor zadného okna.

Kufor s objemom 356 litrov zodpovedá v podstate hatchbackom nižšej strednej triedy. Je doň dobrý prístup, ale, ako to už SUV býva, zvyknúť si musíte na vysokú nakladaciu hranu. S variabilitou Škody Yeti si to však Mokka rozdať nemôže. Pri zväčšovaní kufra využíva starší koncept odklopných sedákov a následného sklopenia operadiel. Vďaka dvojitej podlahe vytvorí v tejto konfigurácii úplne vodorovnú ložnú plochu. Pod ňou je ešte pomerne hlboká schránka na menšie predmety.

Na rezervu už ale miesto nezostalo. Pri SUV to považujeme za hendikep, ale v tomto prípade je odpustkom geniálny Opelom patentovaný výsuvný nosič na bicykle Flex-Fix, ktorý vás zbaví útrap s montážou rôznych strešných či iných závesných systémov. Mokka je tiež bohatá na odkladacie priestory. Pred vodičom sú hneď dve schránky a takisto vo dverách. Na stredovom tuneli nájdete dva držiaky na 1,5-litové fľaše a mobil si ľahko uložíte do hlbokej priehradky pod stredovou konzolou. Držiaky na menšie fľaše majú k dispozícii aj zadní pasažieri vo výklopnej lakťovej opierke.

Z pohľadu vybavenia je kompaktná Mokka prakticky dospelým autom. Rádovo sa nelíši od Astry či dokonca Insignie. Úroveň Cosmo už obsahuje dvojzónovú klimatizáciu, tempomat, polokožené čalúnenie či dažďový a svetelný senzor. Vyspelosť Mokky však najviac dokladuje príplatková ponuka moderných asistenčných systémov, ktoré nie sú v tomto segmente rozhodne samozrejmosťou. Mokka môže mať adaptívne Bi-xenónové svetlá AFL+, čítačku značiek Opel Eye, výstrahu pred kolíziou, ale tiež zvukovú výstrahu pred nedobrovoľným opustením jazdného pruhu a parkovaciu kameru. V ponuke je však napríklad aj vyhrievaný volant či výkonné audio Bose.

Staršie turbo neočarí

Benzínový motor 1,4 Turbo (103 kW) je najvýkonnejšou motorizáciou Mokky. Bohužiaľ nepochádza z novej generácie agregátov SIDI. A tak ho poznáme z Astry alebo Merivy. Mokke dáva slušnú dynamiku v podobe zrýchlenia na stovku tesne pod desať sekúnd, ale zas na pretekanie to nie je. Mokka s pohonom oboch náprav má totiž pohotovostnú hmotnosť nad 1 400 kg a tiež pomerne veľký odpor vzduchu.

Výkon však nie je problém, skôr nám prekážala nevyvážená charakteristika agregátu. Nie že by sa priečil nízkym otáčkam, veď už od päťdesiatky si pýta päťku, ale v tomto spektre je naozaj dosť mdlý. A kým sa poriadne „nadýchne“, čo je až pri 2 500 otáčkach za minútu, prechádza viacerými fázami, čo kazí dojem kontinuálneho záťahu. Pri vyšších otáčkach ho počuť viac, ako by sa patrilo a nepoteší ani „plechovou“ zvukovou“ kulisou. Celkom sa jej nevyhnete, pretože pri diaľničnej stotridsiatke točí na šestke 3 000 otáčok.

Naopak, spotreba nás celkom prekvapila. Možno aj preto, že sme nemali veľké ilúzie. V meste si však nakoniec Mokka, vybavená stop-štart systémom a aktivovaným módom Eco, vypýtala aj so zapnutou klimatizáciou 7,4 litra benzínu, čo nie je nijako odstrašujúce. Mimo mesta sa konzumácia ustálila na 6,2 litroch. Viac paliva ťahá z nádrže Mokky iba diaľnica. Pozor teda na rýchlosť. Zlá aerodynamika a široké gumy sa ľahko postarajú o zvýšenie jej smädu. Kto plánuje dlhšie trasy, nech radšej zvolí diesel.

Prevodovka Mokky nijako nevytŕča z radu. Jej presnosť je teda priemerná. V našom prípade nám trochu štrajkovala „jednotka“, ale mohol to byť len problém testovaného modelu, ktorý už mal nejaké tie novinárske kilometre za sebou.

V teréne má na viac

Podvozkom s vlečnou zadnou nápravou nemôže Mokka konkurovať plnohodnotným SUV. Je to logické. Na druhej strane však prekvapí väčšou stabilitou, než by ste od nej očakávali. Krátke previsy, relatívne široký postoj a profil pneumatík 215/55 R18 zabezpečujú Mokke v spojení s tuhším odpružením slušné držanie stopy a relatívne malé náklony.

Odniesol si to však komfort. Široké gumy zbierajú z asfaltu viac nerovností a Mokka sa ich ani nesnaží nijako extra utajiť. Na nekvalitnom asfalte sa tak šíri do interiéru viac hluku, než by sme si predstavovali. Na ceste z vás však dušu nevytrasie. Aj napriek veľkým diskom si totiž zachovala vyšší profil pneumatík. Mokka je tiež logicky citlivejšia na bočný vietor.

Nízka nábehová hrana predného nárazníka znižuje...
Nízka nábehová hrana predného nárazníka znižuje jej terénny potenciál. Autor: Jozef Pospíšil

V teréne by to išlo Mokke nepochybne lepšie, nebyť nepochopiteľne nízkej prednej nábehovej hrany, ale aj konštrukcie podvozka s presne neidentifikova­teľnými tiahlami, ktoré znižujú potenciálnu svetlú výšku. Pohon 4×4 s pripájateľnou zadnou nápravou jej totiž na snehu, blate či prašnej poľnej ceste úplne stačí a neprekáža ani to, že nedisponuje režimom Lock. Ostatná off-roadová výbava sa obmedzila na kontrolu klesania. V meste je však Mokka ako doma, malé rozmery z nej robia napriek off-roadovému „looku“ stále obratné mestské autíčko. K tomu prispieva aj strmší prevod riadenia, takže parkovacie manévre sú hračkou.

Nájsť si cestu k Mokke asi nie je jednoduché. Ak sa však začnete obzerať po módnych crossoveroch, rýchlo zistíte, že je jednou z mála alternatív ponúkajúcich pohon oboch náprav. Tiež oceníte veľmi solídne spracovanie interiéru a ponuku moderných asistenčných systémov. Ani cenovo Mokka príliš netrčí z radu. Za verziu 1,4 Turbo 4×4 Cosmo zaplatíte 21 990 eur. Ak vám však stačí prednokolka, Mokka štartuje už na 15 190 eurách.

Výhody Nevýhody
spracovanie interiéru užšia stavba interiéru
bohaté vybavenie spotreba na diaľnici
možnosť pohonu 4×4 výhľad vzad
Technické údaje
Model: Mokka 1,4 Turbo 4×4
Objem motora (cm3): 1364
Výkon (kW/ot.): 103/4900
Krútiaci moment (Nm/ot.): 200/1 850
Prevodovka: 6-manuál
Dĺžka/šírka/výška (mm): 4 278/1 777/1 658
Rázvor náprav (mm): 2555
Objem bat. priestoru/nádrže (l): 356 – 1372/54
Maximálna rýchlosť (km/h): 190
Akcelerácia 0 – 100 km/h (s): 9,9
Komb. spotreba (l/100 km): 6,4
Cena: 21 990 €
Sériové vybavenie Cosmo (vybrané prvky):
ESP, 6× airbag, hill-holder, kontrola klesania, predné hmlové svetlá, denné LED svetlá, dažďový a svetelný senzor, dvojosová regulácia volantu, výšková regulácia predných sedadiel, polokožené čalúnenie, kožený volant a radiaca páka, dvojzónová klimatizácia, tempomat, palubný počítač, audio s CD + USB-port, el. balík na okná a zrkadlá, elektrochromatické spätné zrkadlo, 18-palcové hliníkové disky, parkovacie senzory.
Opel
		Mokka
Opel
		Mokka
+6Opel
		Mokka
#Opel
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Články podľa značiek
Tankujem - ceny palív
odnaftanatural 95
29. 7. 2019zdraženie1.226 €zdraženie1.367 €
22. 7. 2019zlacnenie1.224 €zlacnenie1.365 €
15. 7. 2019zdraženie1.226 €zdraženie1.366 €
8. 7. 2019zlacnenie1.224 €zlacnenie1.350 €
1. 7. 2019zdraženie1.226 €zdraženie1.351 €
24. 6. 2019zdraženie1.214 €zdraženie1.329 €
17. 6. 2019zlacnenie1.194 €zlacnenie1.324 €
Priemerné ceny palív podľa ŠÚ SR