Foto: Robert Hüttner
Na prvý pohľad si možno nič zásadné nevšimnete. Dizajnéri totiž pristúpili k tvorbe tretej generácie novodobého Mini veľmi citlivo a s úctou k tradícii. Napriek tomu sa však zmenilo prakticky všetko. To najdôležitejšie nevidieť. Nová platforma UKL1, pripravená aj pre modely BMW, mu umožnila poriadne narásť a tiež prevziať mníchovskú techniku. Na rozdiel od minulosti ide v podstate o malé BMW zabalené do štýlového britského kabáta. To mohlo Mini len a len prospieť. A hlavne, nehovorme už o drobčekovi.
Už to nie je drobček
Prírastky formátu sú vzhľadom na jeho kategóriu naozaj zásadné. Len na dĺžku pribudlo 98 mm, takže teraz má cez 3,8 metra (3.821 mm). A to už nie je naozaj ďaleko od modelov nižšej triedy, z ktorých mnohé sa pohybujú pod hranicou štyroch metrov. V rázvore 2.495 mm sa im dokonca vyrovná. A ďalších 44 plusových milimetrov nájdeme v šírke (1.727 mm). Len výška 1.437 mm ostala prakticky zachovaná. Pribudlo tu zanedbateľných sedem milimetrov. Proporcie a dizajn sa však v zásade nemenia.
Foto: Robert Hüttner
Mini charakterizujú naďalej priam „motokárovo“ krátke previsy a plochá strecha, ktorá akoby sa vznášala nad preslnenou kabínou s bezrámovou konštrukciou okien dverí. Najmarkantnejším znakom novinky je veľká jednodielna maska, ktorá nahradila pôvodne delenú, takže Mini získalo o čosi namosúrenejší pohľad. Ten zvýrazňujú aj podstatne väčšie reflektory, v našom prípade dokonca diódové, s kruhovým lemom denných diód. Aj zadné svetlá sú najväčšie, aké sa kedy na Mini objavili, a zasahujú až do zadného veka. Jednoducho, Mini "dospelo“ a s jeho kompaktnou minulosťou ho spájajú už len rokmi zveľaďované línie.
Cooper S ide ešte ďalej. V súčasnosti najsilnejšia verzia dáva na známosť svoju adrenalínovú povahu agresívnejšie tvarovaným spodným sacím otvorom v prednom nárazníku, na túto triedu naozaj megalomanskými 17-palcovými diskami kolies či centrálne umiestnenou zdvojenou koncovkou výfuku. Ku Cooperu S tiež neodmysliteľne patria plakety S na prednej maske či zadnom veku. To neznamená, že tuning sa končí. Je však už za mastné príplatky. Takže k dispozícii sú efektné polepy karosérie, čierna strecha, čierne spätné zrkadlá či čierna lesklá úprava diskov. A tak by sme mohli pokračovať až pokiaľ vám bude stačí vaša peňaženka.
Foto: Robert Hüttner
Foto: Robert Hüttner
Viac miesta, známa atmosféra
Starú známu atmosféru nájdete aj v interiéri. No pokrok je evidentný. Mini ponúka konečne slušný priestor. Uvedomíte si to najmä vzadu, kde síce nie je žiadna extra rezerva na kolená, a ani nad hlavou, ale človek s výškou do 180 cm tu nájde primerané pohodlie, porovnateľné s modelmi nižšej strednej triedy. Jednoducho, už to nie je utrpenie, tak ako v minulosti. Zmieriť sa musíte len s komplikovaným nastupovaním a vystupovaním, ale to je už osud trojdverových hatchbackov. V porovnaní s minulosťou to ale ide predsa len ľahšie.
Prekvapia aj predné, štedrejšie dimenzované sedadlá a ak máte, tak ako v našom prípade, výsuvnú kolennú podporu, naozaj sa niet na čo sťažovať. Najviac bodov však dávame novému Mini za ergonomický pokrok. A ten nesúvisí len so sedadlami či perfektne tvarovaným a takmer kolmo umiestneným volantom. Z centrálneho kruhového ukazovateľa konečne zmizol rýchlomer. Premiestnil sa k otáčkomeru priamo na stĺpik riadenia, takže to najdôležitejšie máte priamo pred očami. Navyše sa prístroje nastavujú spolu s volantom. A to máte ešte možnosť voliť head-up displej, čo je v tejto kategórii naozaj nevídané. Len údaje nepremieta na čelné sklo, ako v BMW, ale na malý výsuvný štít. A to dokonca farebne.
Foto: Robert Hüttner
Foto: Robert Hüttner
Centrálny kruh na palubnej doske síce ostal, no slúži už len veľkému displeju multimediálneho rozhrania, ovládačom audiosústavy či tlačidlu výstražných svetiel. Takže panel klimatizácie sa mohol posunúť o čosi vyššie, čo zjednodušilo jeho ovládanie. A chválime aj ovládanie okien premiestnené na dvere. Veď sa už naozaj patrilo. Množstvo kolískových chrómových prepínačov inšpirovaných aviatikou, „utopených“ na stredovej konzole, však ostáva. Kritizovať to pri aute tohto formátu by bolo ale nespravodlivé. Zlepšilo sa tiež ovládanie multimediálneho systému.
Malý joystick, doslova stratený medzi sedadlami, nahradil totiž neporovnateľne vyspelejší kruhový ovládač s touchpadom, identický so systémom iDrive od BMW. Stále síce musíte rukou „šmátrať“ pri stredovom tuneli, no ovládanie je predsa len intuitívnejšie. Vyžaduje si to ale odklopiť lakťovú opierku. Jednoducho, v sklopenej polohe prekáža. Stúpla tiež kvalita materiálov. V aute s dĺžkou pod štyri metre by ste v tomto smere novému Mini asi len ťažko hľadali súpera. Koža, karbónové obklady, chróm, červené kožené čalúnenie stredovej konzoly, to všetko dáva Mini výnimočný prémiový status. Podobne ako špičková grafika 8,8-palcového displeja či náladové LED osvetlenie, ktoré vytvára veľmi príťažlivú atmosféru.
Foto: Robert Hüttner
Prvky ako v strednej triede
Samozrejme, väčšina z týchto prvkov vrátane audiosústavy Harman/Kardon či radarového tempomatu (!) je za tučný príplatok. No predsa sú tu chybičky krásy. Mini sa napríklad nezbavilo zlého výhľadu na semafory, čo je daň za dizajn s predsunutou strechou a relatívne kolmým čelným sklom. Vo viacerých krajinách to riešia malé semafory umiestnené na križovatkách na spodnej časti stĺpu, lenže u nás nie. A ani výhľad vzad nie je práve optimálny. Sčasti to zachraňujú veľkorysé spätné zrkadlá, lenže ich nastavovanie má od dokonalosti ďaleko. Spínač je umiestnený tak, že nemôžte ostať sedieť v polohe, pre ktorú si zrkadlá nastavujete.
A ideálny nie je ani malý spínač svetiel naľavo od volantu. Našťastie, režim auto sa postará o všetko sám. Za najväčší „trapas“ však považujeme chýbajúcu pamäť sedadla vodiča. Po každom posunutí a nastupovaní či vystupovaní do zadnej časti interiéru je nutné opäť sedadlo vodiča aj spolujazdca nastaviť. Tak to hádam nie v aute, ktorého cena sa vyšplhala k 40.000 eurám! Sklon operadla sa navyše dá ovládať, len ak sa oň neopierate. A štedrosť nepredvádza Mini ani v odkladacích priestoroch. Tie vo dverách sú viac-menej symbolické a fľaša v držiaku pri radiacej páke zas vytvára účinnú bariéru pri manipulácii s prevodovkou.
Foto: Robert Hüttner
Ani v kufri nepredvádza Mini žiadne rekordy. Je to pochopiteľné. Väčšinu prírastkov na rázvore a dĺžke karosérie venovali konštruktéri posádke. No aby sme zas neboli nespravodliví. Ušlo sa aj batožinovému priestoru. Ten má, pochopiteľne bez rezervy, keďže Mini je obuté na pneumatikách run-flat, o 51 litrov viac ako v minulosti. Tých 211 je však stále podpriemer. Ale už aspoň môžeme hovoriť o kufri, najmä ak uvážime, že v predchádzajúcej generácii sa do Mini zmestilo len žalostných 160 litrov nákladu. Pod dvojitou podlahou, ktorú je možné vyklopiť, je ešte pár užitočných litrov na drobnosti. A prestaviť ju môžete aj vyššie. To v prípade, ak chcete získať po sklopení delených zadných operadiel vodorovnú podlahu. Pomáha tiež väčšie zadné veko a nižšia nakladacia hrana, aj keď jej výška stále ukazuje na celkom iné priority, máme na mysli tuhosť karosérie.
Dvojlitrový divoch. Ale relatívne úsporný
Tak tu nasadil Mini Cooper S latku poriadne vysoko. Žiadna jednašestka sa nekoná. Požičal si rovno preplňovaný dvojliter 2,0 Twin Scroll od BMW. V tejto triede a čase downsizingu čosi nevídané. Ostatné malé hothatchy s dýchavičnými motormi s objemom 1,4 či 1,6 litra sú pri ňom len „vytunované hračky“. Medzigeneračne si síce Cooper S polepšil len o 7 kW a 40 Nm, no výsledných 141 kW a 300 Nm krútiaceho momentu patria i tak skôr do sveta ostrých modelov nižšej strednej triedy. Väčší objem sa jednoznačne prejavuje aj v lepšej pružnosti. Tak napríklad maximum „krúťaku“ máte na pedáli od 1.250 až po 4.750 otáčok. A verte, že za volantom to cítiť.
Toto auto má jednoducho rýchlosť v krvi, provokuje a núti vás využívať jeho potenciál. A to dokonca aj v režime Green. Už vtedy reaguje plynový pedál pomerne ostro a po preladení do módu Sport Cooper naplno prejaví svoju explozívnu povahu. Stačí malý dotyk a motor sa tvári, akoby ste pedál pretlačili až kdesi na podlahu. Šesťstupňový automat poslušne drží otáčky a zareaguje, až keď sa ručička otáčkomeru priblíži k číslici 6.500. A verte, že to netrvá dlho. Veď Cooper S vystrelí na stovku za 6,7 sekundy. A dosť má, až keď sa na rýchlomere zjaví údaj 233 km/h. No hlavné je naštartovať. A tu si Mini pripravilo pre nováčikov malú pascu. Neštartuje sa kľúčom ani tlačidlom Start. Štartovací spínač červenej farby je zakomponovaný medzi „letecké“ ovládače pod panelom klimatizácie.
Foto: Robert Hüttner
Cooper vás však zvádza aj emocionálne. Akustiku motora priviedli v Mini priam do dokonalosti, medziplyn či „strieľanie“ do výfuku vás stále núti hľadať vlastné limity. A že motor počuť o čosi viac? Tak to vám prekážať určite nebude. Naopak, rýchlo prídete na chuť jeho zvukovej stope a tým aj hre s novými krídelkami automatu na volante, ktoré vystriedali trápne kolísky minulej generácie. Prevodovka sa pritom drsnému zaobchádzaniu vôbec nebráni, a navyše vás chráni pred omylmi. A ešte je tu „svetelná“ šou. Áno pri naladení do športového módu sa „prebehnú“ červené letky okolo centrálneho kruhového prístroja. V režime Green vás, naopak, nabádajú na ekonomický jazdný štýl.
A keď sme už pri ekonomike podporenej štart-stop systémom či rekuperáciou brzdnej energie, Cooper S vie byť celkom ohľaduplný k vašej peňaženke. Len sa treba ovládnuť a práve to je ťažké. My sme sa o to pokúsili, i keď o občasnú opojnú akceleráciu zas núdza nebola. Nakoniec sme s prevahou mestskej premávky dosiahli celotýždenný priemer 7,8 litra. No na diaľnici vie Cooper S zraziť svoj apetít pod sedem litrov a mimo mesta dokonca pod šesť. A to nie je zlé. V každom prípade je napriek väčšiemu motoru úspornejší ako jeho predchodca. Takže otvára otázku, či má downsizing vlastne nejaký zmysel.
Foto: Robert Hüttner
Koľajnicový efekt za kompromis v komforte
Silný motor sa potrebuje obuť do solídneho podvozka. A tu sa Cooper S opäť nemá na čo sťažovať. Nezávislým zavesením všetkých kolies vysoko prekonáva štandard vo svojej dĺžkovej kategórii. Väčší rozchod a rázvor mu jednoznačne pridali na sebavedomí a stabilite. Zákruty kopíruje s ľahkosťou klopenej dráhy a konkurenciu necháva ďaleko za sebou. Extrémne ostré riadenie má len neuveriteľných 2,4 otáčky, na povely preto reaguje rýchlosťou blesku. A k vyblázneniu patria aj účinné brzdy či klasická ručná brzda pre drifterov.
Ak ste však vyznávačom komfortu, dajte od Cooperu S radšej ruky preč. Je to auto pre nadšencov, ktorí majú radi v každej chvíli k dispozícii presné informácie o kvalite vozovky a bezprostrednú spätosť s asfaltom. A ten náš mu príliš nechutí. Tvrdosť odpruženia je jednoducho nekompromisná i keď predsa len o kúsok ohľaduplnejšia než v minulosti. Pochopiteľne, svoje zohralo športové odpruženie a nízkoprofilové gumy run-flat. A hoci by sme tento aspekt vzhľadom k športovému naturelu Cooperu S radi odpustili, hluk odvaľujúcich sa pneumatík sa nám zdal predsa len príliš intenzívny.
Foto: Robert Hüttner
Cena ostáva odstrašujúcim aspektom kultovej britskej legendy. Štartuje síce na 17.000 eurách, ale za divoký Cooper S zaplatíte takmer 26.000 (s automatom). To sme niekde na cene slušne vybaveného Golfu alebo Octavie. Odolať príplatkom je ale ťažké. Hranice prakticky neexistujú. Náš testovaný model sa tak vyšplhal takmer na 40.000 eur, teda tam, kde si už môžete vyberať z vozidiel strednej triedy so silným dieselovým motorom a bohatým vybavením. Možno aj s pohonom 4×4. Mohlo za to množstvo exkluzívnych prvkov od najväčšieho displeja a automatickej prevodovky cez head-up displej a adaptívne tlmiče až po športový volant JCW, čierne disky kolies či radarový tempomat.
Je teda na vás, kde si nastavíte hranicu. Odpustkom je pre Mini aspoň fakt, že vo svojom treťom vydaní pod taktovkou BMW prináša nielen imidž, ale aj výrazne lepšie úžitkové vlastnosti, vyšší priestorový komfort a naozaj bezkonkurenčnú dynamiku.
Výhody
- dizajn a imidž
- diódové svetlá
- podstatne priestrannejší interiér
- sedadlá s nastaviteľnou kolennou podperou
- rýchlomer premiestnený na stĺpik riadenia
- prémiové spracovanie a materiály
- prémiové prvky vybavenia (radar, head-up displej…)
- výkonný motor
- akustika motora a výfuku
- relatívna úspornosť
- špičková dynamika
- stabilita a jazdné vlastnosti
Nevýhody
- stále malý batožinový priestor
- poloha ovládania rozhrania iDrive
- zlý výhľad na semafory
- hluk od pneumatík
- tvrdé odpruženie
- všetko za príplatok
- cena
Technické parametre
| Model Mini Cooper S | |
|---|---|
| Objem motora (cm3) | 1 998 |
| Výkon (kW/ot.) | 141/4 700 –6 000 |
| Krútiaci moment (Nm/ot.) | 300/1 250 –4 750 |
| Prevodovka | 6 – automatická |
| Dĺžka/šírka/výška (mm) | 3 811/1 727/1 437 |
| Rázvor náprav (mm) | 2 495 |
| Batožin. priestor(l) | 211 |
| Maximálna rýchlosť (km/h) | 233 |
| Akcelerácia 0 – 100 km/h (s) | 6,7 |
| Spotreba na 100 km (l) | 5,2 |
| Cena | 25 980 € (s automat. prevodovkou) |
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda