Pred niekoľkými mesiacmi sme v meste vyskúšali najpredávanejší elektromobil, ktorým je Nissan Leaf. Teraz prišiel čas na to, aby sme ho otestovali na dlhšej trase. Štartovacím bodom bola Bratislava a cieľom Spišská Nová Ves. Následne sme si trasu zopakovali v opačnom smere.
Tieto cesty sme mohli v mene rozvoja elektromobily vyskúšať vďaka rýchlonabíjačkám spoločnosti Greenway. Elektromobily sa vďaka nim môžu dostať z Bratislavy do Košíc alebo naopak.
Odchádzame z Bratislavy
Smerom z Bratislavy sme zvolili cestu cez Žilinu, čo znamená, že pred elektromobilom ležalo približne 370 kilometrov. Cesta odštartovala v piatok o 17. hodine. Posledné letné lúče vytlačili teplotu na 27 stupňov, vo vnútri auta bolo viac.
Keďže sme s týmto autom už skúsenosť mali, tak sme vedeli, že zapnutie klimatizácie odoberie drahocenné kilometre z dojazdu. V bežnom aute by klimatizácia už dávno bežala, no v Leafe sme sa rozhodli, že až tak teplo predsa len nie je.
Cesta bola starostlivo naplánovaná. Nabíjame v Trnave, pri Trenčíne, v Žiline, Ružomberku a keď dostaneme dobrý vietor do plachiet, tak dôjdeme až do cieľa. Keď nie, tak ešte v Poprade. Nabíjačka sa okrem toho nachádza aj v Piešťanoch.
Keďže z Bratislavy sme vyštartovali s takmer doplna nabitým autom a celú cestu sme plánovali zvládnuť v Eco režime, neočakávali sme k prvej nabíjačke žiadne komplikácie. Palubný počítač ukazoval dojazd 150 kilometrov. Nepríjemnosti ani nenastali, no úroveň nabitia batérie klesla na približne 50 percent. Začali sme tušiť, že diaľničná rýchlosť 110 až 120 km/h nie je pre elektromobil to pravé orechové.
V Trnave nabíjame približne 15 minút. Keď batéria opäť dosahuje takmer 90 percent, vydávame sa na druhú časť cesty, ktorá merala 75 kilometrov. Cestovná rýchlosť sa drží tesne pod hodnotou 110 km/h. Testovaný Leaf nemá tempomat, no z hľadiska využívania energie je to výhodnejšie. Z hľadiska komfortu nie. Prestáva svietiť slnko a teda aj v aute je príjemnejšie.
Kopce vnímame ako na bicykli
Nikdy sme si neuvedomili, že diaľnica z Bratislavy smerom do Žiliny ide neustále hore tak strmým kopcom. Dojazd to však veľmi dobre vie a z batérii sa stráca energia rýchlejšia, akoby sme chceli. Druhý úsek sme však zvládli. Dostávame sa v daždi k Trenčínu na druhé nabíjanie. Batéria je takmer prázdna, z dojazdu ostalo približne 20 kilometrov.
Prichádzame k nabíjačke a so zdesením zisťujeme, že tam nabíja už iný Leaf a druhé auto sa súbežne nabíjať nemôže. Vodič našťastie upokojuje vystrašené oči s tým, že sa zdrží len 10 minút. Za ten čas nám dáva rady, ako sa pohybovať s Leafom po diaľnici. „Musíte jazdiť ako kamión,“ hovorí. Všetko nad 100 km/h je zlé. Nabíjanie bude teraz trvať určite oveľa dlhšie. Pred nami leží ďalších 82 kilometrov v diaľničnom stúpaní. Nabíjame 45 minút. Začíname sa nudiť.
Prvýkrát navštevujeme pruhy pre kamióny a musíme ísť preč
Vyrážame späť na diaľnicu, kde nás hneď čaká prvé stúpanie. Pred odpočívadlom Zamarovce využívame pruh pre kamióny, resp. pomalé vozidlá v stúpaní. V aute začína byť trochu chladno. Nevadí.
Začíname sa na diaľnici cítiť nebezpečne. Cestovná rýchlosť sa ustálila pod 100 km/h. Piatková premávka sa okolo nás rúti, akoby sme boli doslova nákladným autom. Predbieha nás autobus. Takmer neustále sa pozeráme do spätného zrkadla pripravení kedykoľvek uhnúť do odstavného pruhu a dúfame, že nespôsobíme nehodu.
Dojazd sa míňa pekelným tempom. Zo všetkých síl a snažíme držať rýchlosť nad zákonom predpísanou minimálnou rýchlosťou na diaľniciach, 80 km/h. Pri Považskej Bystrici vieme, že budeme musieť niečo zmeniť. Musíme spomaliť, inak do Žiliny nedôjdeme. Na križovatke Hričovské Podhradie schádzame z diaľnice. Navštevujeme Bytču a Kotešovú. Každá odbočka mimo plánovanej trasy môže mať fatálne následky. Riskujeme. Auto oznamuje, že batérie sú vybité, no nepomôže mu to. Pomohlo mu zníženie rýchlosti na 50 až 60 km/h.
Z posledných síl sa auto dotiahne do Žiliny. V nákupnom centre nájdeme nabíjačku a tešíme sa na večeru. Škoda, že centrum zatvorili pred pol hodinou. Dochádza nám, že sme na ceste extrémne dlho a to sme mierne za polovicou.
Bez diaľnice je svet krajší
Čím je batéria prázdnejšia, tým sa rýchlejšie dobije. Ďalšia nabíjačka je v Ružomberku a medzi týmito dvoma mestami je minimum diaľnice. Dobíjame 20 minút s tým, že poriadne sa auto nabije na ďalšom stanovišti, kde sa dobijeme konečne aj my.
Po prvýkrát nie sme brzdou premávky. S ostatnými autami držíme krok a niektorých dokonca predbehneme. Vo vnútri je síce chladno, no kúrenie ešte nikto nemal odvahu zapnúť. Diaľnicu radšej obchádzame a ideme po starej ceste cez Vrútky, Martin a Sučany. Už sa nie je kam ponáhľať.
Po jednom, prosím!
V Ružomberku už napájame nabíjačku ako profesionáli. Známymi pohybmi zadávme kód a do batérii prúdi energia. Chceme nabiť doplna a zvládnuť 100 kilometrov dlhú cestu do Spišskej Novej Vsi bez zastavenia. Pred nami ešte leží stúpanie na Štrbu.
Konečne sme sa na pumpe dostali k jedlu. Neponáhľame sa. Po niekoľkých minútach vychádzame k autu, kde nás čaká šok. Za Leafom stojí rad elektromobilov. Peugeot iOn sa nabíja z bežnej zásuvky. Vedľa neho je Tesla Model S. Skláňame sa pre kráľom elektromobilov.
Púšťame sa do rozhovoru s majiteľmi v nádeji, že natiahneme čas a nabijeme čo najviac energie. Z rozhovoru sa dozvedáme, že čakanie pri nabíjačkách sa začína stávať štandardom. Kým počas minulého roku sa to nestávalo takmer nikdy, teraz je to skoro bežná vec. Tesle navyše závidíme dojazd niekoľko stoviek kilometrov.
Leaf je dobitý na 85 percent. Je nám ľúto našich kolegov a odchádzame. Zmierení s osudom, že ďalšou zastávkou je Poprad.
Kúrime a ideme až do cieľa
Už vieme, že po diaľnici sa nemá zmysel hnať. Ideme pomaly. Blíži sa polnoc a na ceste je minimum premávky. Pri Štrbe máme dojazd 40 kilometrov. Začíname klesať a pokles dojazdu sa spomaľuje. Na druhej strane sa stupňuje zima. Už sa to nedá vydržať začíname kúriť.
Na začiatku Popradu dojazd ukazuje 35 kilometrov. V navigácii do cieľa svieti 30 kilometrov. Vieme, že už budeme iba klesať a navyše sa vyhneme diaľnici. Nestojíme a ideme rovno do cieľa. Skutočne sme to nečakali. Keď už je jasné, že dôjdeme, vypneme Eco režim a z batérii vyžmýkame maximum.
Do Spišskej Novej Vsi sa dostávame o pol jednej ráno. Dojazd nám už Leaf neponúka. Batérie majú len 3 percentá svojej energie. Po vyše sedem hodinovej ceste sme zničení. Auto zapíname na domácu nabíjačku. Len pre porovnanie. Daná trasa cez Žilinu sa dá zvládnuť obyčajným autom za 3 a pol hodiny. Na druhý deň doobeda o desiatej so zdesením zisťujeme, že Leaf sa stále nabíja.
Späť sa ide cez stred
Späť do Bratislavy sa vraciame cez Banskú Bystricu. Pôvodný plán, prejsť do Popradu a odtiaľ priamo cez Čertovicu do Banskej Bystrice zamietame a ideme na istotu. Nabíjací plán znie: Ružomberok, Banská Bystrica, Zlaté Moravce, Trnava.
Poučení piatkovou jazdou volíme omnoho nižšiu rýchlosť najmä v stúpaniach. Zo Spišskej Novej Vsi smerom na Šrtbu stúpame takmer neustále. Dojazd sa stráca. Našťastie batérie boli dobité doplna a dostávame sa k prvej nabíjačke. Dúfame, že tam nebude nikto nabíjať.
Z Ružomberka do Bystrice nás čaká len 55 kilometrov. Pred nami sú síce Donovaly, no vieme, že smerom hore batérie vybijeme a smerom dole ich budeme dobíjať vďaka rekuperácii. Navyše nepôjdeme nijak extrémne rýchlo. Nabíjame približne 20 minút.
Smerom v stúpaní sa dojazd opäť pekelne stráca. Ostávame však pokojní. Na vrchole stúpania na Donovaloch majú akumulátory 43 percent svojej kapacity. Začíname klesať. Batérie doslova dobíjame a stúpa aj dojazd. Na palubnom počítači o chvíľu svieti 48 percent nabitia.
Nabíjačku v bystrickom nákupnom centre dosahujeme bez problému. Teraz však potrebujeme auto nabiť poriadne. Čas využijeme na večeru.
Plány sa menia
Vyrážame z Banskej Bystrice s takmer doplna nabitými batériami. Ďalšie nabíjanie plánujeme pri Zlatých Moravciach. Navigácia nám však ukazuje, že dôjdeme až k nabíjačke v Nitre. To je lákavá ponuka, pretože odtiaľ by sme už došli do Bratislavy a nemuseli by sme stáť ešte v Trnave. Meníme plán.
Po rýchlostnej ceste sa opäť tvárime ako nákladné auto. Nikam sa neponáhľame. Nekúrime. Napriek tomu sa pred Nitrou sa začíname potiť. Dojazd nám stačí len tak tak. Ešte na diaľnici klesá ¬úroveň nabitia akumulátorov na 7 percent a auto prestáva ukazovať dojazd. Spomaľujeme, ako sa len dá. Cesta je našťastie prázdna, pretože sa blíži jedenásta hodina v noci. Z posledných síl sa dostávame k nákupnému centru v Nitre a… nevieme nájsť nabíjačku. Krúžime okolo ako supy hladní po elektrine. Všetko však dobre dopadá, nabíjačka bola bezpečne ukrytá za rohom nákupného centra, kde sme to nepredpokladali.
Auto je úplne vybité a chceme ho dobiť na 86 kilometrovú jazdu po diaľnici až do Bratislavy. Nákupné centrum je zatvorené, nikde nikto nie je. Nudíme sa úplne maximálne. Po 40 minútach vyrážame ďalej. Pri srdci nás hreje, že sme dobíjali len trikrát a ušetrili sme čas. Do Bratislavy sa dostávame po približne 6 hodinách. V tomto prípade sme zdolali 360 kilometrov, ktoré v bežných podmienkach trvá prekonať o niečo viac ako tri hodiny.
Záver
Mnoho ľudí by to možno nepovedalo, no elektromobilom a dá prejsť cez celé Slovensko. Platí sa za to však vysoká cena. V aute sme stratili toľko času, že rýchlejšie je ísť aj vlakom a užívať si meškanie a opravy tratí.
Elektromobil ako Nissan Leaf je vhodný maximálne do mesta, prípadne na krátke jazdy mimo neho. Na takto dlhé jazdy je absolútne nevhodný. A nielen on. Dovolím si tvrdiť, že podobne by dopadli aktuálne všetky elektromobily. Výnimku tvorí možno Tesla Model S, no jej cenovka je niekoľkonásobne vyššia ako v prípade Leafu a teda porovnávať ich nemá zmysel.
Elektromobily rozhodne potrebujú pracovať na svojom dojazde a čase nabíjania. Následne môžu plnohodnotne začať konkurovať autám a nielen tvoriť módny doplnok v meste.