Porovnávať súčasnú Mokku s prvou generáciou je úplne zbytočné. Nemá s ňou totiž okrem názvu nič spoločné. Odkedy prišla na trh, zmenilo sa prakticky všetko. Opel už nepatrí pod General Motors a témou dňa je elektromobilita. A tak tu máme novú Mokku na francúzskej platforme e-CMP, ktorá ju spája s Pegeotmi 208, 2008, DS3, ale aj novou Corsou. Ide o multienergetickú platformu, ktorá môže byť vyzbrojená rovnako dobre benzínovými a naftovými motormi, ako aj čisto elektrickým pohonom. Štvorkolka je minulosťou. Z pôvodného SUV je tak štýlový mestský crossover. Za starou Mokkou bude jej priaznivcom asi ľúto, ale práve elektrickej Mokke-e by sme to vyčítali najmenej, pretože i tak to má namierené k celkom novej klientele. Problémom je, že auto, ktoré nie je vyvíjané primárne na batériový pohon sa nezaobíde bez kompromisov. A v Mokke-e to občas cítiť.
Svieža každým detailom
V každom prípade odviedli dizajnéri skvelú prácu. Nová Mokka je hravá a neprehliadnuteľná. Má všetky znaky aktuálnych Opelov, ako masku v štýle Opel Vizzor s integrovanými senzormi aj nové logo, ktoré je súčasťou motívu Opel Compass. Jeho súčasťou sú aj LED svetlá IntelliLux s denným svietením s grafikou písmena L. Proporčne na Mokke všetko sedí, vrátane naozaj veľkých 18-palcových diskov, masívnych prahov a skvelo zvládnutého tvaru zadného stĺpika. Jednoducho, Mokku si zamilujete z každej strany. A zvlášť, ak sa rozhodnete pre „jedovato“ zelený lak karosérie Matcha, ktorý kontrastuje s čiernou strechou a dokonca čiernou kapotou, čo nebýva naozaj zvykom. To ale musíte siahnuť po vrcholovej verzii Ultimate, teda tej najdrahšej.
Pri rozmeroch Mokky s dĺžkou 4 151 a rázvorom náprav 2 561 mm nemožno očakávať priestorové zázraky v interiéri. Mokka, a je jedno či je elektrická, „sedí“ jasne v segmente mestských subkompaktov. V každom prípade je veľkorysejšia ako klasická Corsa. Ponúka príjemné nastupovanie cez široké predné dvere aj vyšší posed – teda presne to, čo zákazníci na crossoveroch milujú. Priestoru vpredu je dostatok na nohy aj nad hlavou a sedadlá sú komfortné i keď pre niekoho sa môžu zdať trochu úzke. Sťažovať sa nebudete ani sploštený volant s masívnym vencom, takmer ako z hothatchu. Skvelé je, že popri rozsiahlej digitalizácii nezabudol Opel na dostatok hardvéru. Dokonca tu nájdete samostatný panel klimatizácie a hlasitosť rádia si nastavíte tiež otočným ovládačom.
V podstate sa Mokka-e v ničom nelíši od klasickej Mokky so spaľovacími motormi. No sú tu aj ergonomické prešľapy, ktoré Mokka zdedila od svojich koncernových súrodencov. Tak napríklad volič „prevodovky“ je len akýmsi „utopeným“ kolískovým ovládačom v stredovom tuneli. Navyše nie je nijako osvetlený, takže v noci ho musíte hľadať. Pochvalu si nezaslúžia ani miniatúrne tlačidlá vedľa neho, pre voľbu parkovacej polohy (P) a zvýšenej rekuperácie (B). Tlačidlo aktivácie systému pre udržiavanie v jazdnom prúde je tiež úplne mimo dosahu. Čakali by sme ho na volante. Nepoteší ani výhľad obmedzený širokými stĺpikmi, vysokou hranou okien či úzkym zadným priezorom. Zato máte stále v „merku“ prednú kapotu, tak ako sa na crossover patrí. A nerušene, pretože „palubovka“ je prísne horizontálna.
Digitálna, ale s mierou
Prístrojový panel nahradil Opel dvojicou displejov. Pred vodičom je 12-palcová obrazovka a úlohu infotainmentu má na starosti menší 10-palcoý dotykový „monitor“. Grafika prístrojov je pomerne strohá a neobsahuje žiadnu možnosť analógových zobrazení. Rýchlosť tak musíte odčítať vždy z číslic. Voliť môžete údaje palubného počítača, mód navigácie alebo asistenčných systémov. Infotaiment zodpovedá tejto kategórii. Neoslní rýchlosťou ani grafikou, no ani nesklame. Jeho najslabšou stránkou je, že nie je dostatočne prispôsobený elektrickému pohonu. Ponúka len veľmi priemernú navigáciu v oblasti ponuky nabíjacích staníc a palubný počítač vyslovene zavádza v oblasti dojazdu, čo je pri elektromobile s relatívne malou batériou priam deprimujúce.
Interiér pôsobí pomerne stroho, ale to je štýl, ktorý Opel momentálne presadzuje. Asi najevidentnejšie je to na novej Astre. Atmosféru však zlepšujú obkladové materiály, ako klavírna čerň, či dekorácia pred spolujazdcom a vo dverách, ktorá sa hrá na karbón. Na zadných sedadlách sa komfort Mokky prudko znižuje. Zistíte to už pri nastupovaní cez malý výrez dverí. Miesta nazvyš tu nie je na nohy ani nad hlavou. Pri mestskom crossoveri je to ale ospravedlniteľné. Krátke sú aj sedáky a hoci tu nájdete tri bezpečnostné pásy, Mokka je vzadu naozaj len pre dvoch. Iba nad hlavou ponúka slušnú priestorovú rezervu, dokonca aj ľuďom s výškou 180 cm.
Kufor má slušných 310 litrov. O 40 litrov menší ako majú Mokky so spaľovacími motormi. Sklamaním ale je, že v porovnaní s Corsou-e nenarástol ani o liter. Po sklopení operadiel delených v pomere 40 : 60 dokáže Mokka-e ponúknuť vďaka prestaviteľnej dvojitej podlahe úplne vodorovnú ložnú plochu. Potom sa celkový využiteľný objem zväčší na 1 060 litrov. Nechýba ani otvor na lyže, čo výrazne zlepšuje variabilitu. No sú tu dve chybičky krásy. Celkom nepochopiteľne sa elektrický spínač otvárania veka ocitol v nárazníku, kde nie je chránený pred znečistením. Nenechajte sa teda oklamať výrezom na spodnej strane veka. Je tu len preto, aby ste samotné veko po odistení mohli otvoriť. A druhou drobnou chybičkou je, že plató kufra často vypadáva z plastových kĺbov. Chýba tiež priestor na káble. Nie je vzadu ani pod prednou kapotou s dvoma „luxusnými“ tlmičovými vzperami.