Test: Hyundai i30 1.6 MPI - hodená rukavica

Dobre to vedia nielen francúzski a talianski konkurenti, ale aj nemecká a japonská špička. Tá sa pomaly, ale isto prestáva smiať. Je najvyšší čas na vážne zamyslenie. Utvrdil nás v tom aj test Hyundaiu i30 1.6 MPI Comfort, ktorý je v cenovej ponuke tridsiatky zlatou strednou cestou.

Vpadnúť do husto zastúpeného priestoru nižšej strednej triedy s niečím novým nie je ľahká úloha. Hyundai však nenechal nič na náhodu. Na svet priviedol model, ktorý si to môže v mnohom rozdať s európskou elitou. Oproti svojmu predchodcovi síce príliš nenarástol, ale jeho rázvor 2 650 mm a dĺžka 4,3 metra sú stále aktuálne. Zvlášť dnes, keď nie sú zbytočné kilogramy navrch v móde. Preto sa sústredil skôr na posilnenie identity a najmä vizuálne odpútanie od sesterskej Kie cee’d. A to sa nepochybne podarilo.

Foto: Hyundai

Hyundai i30 Hyundai i30 sa za svoj kórejský pôvod nehanbí

Ako vidno, za kórejský pôvod sa už nehanbí. Kým Kia útočí konzervatívnejším a európskejším vzhľadom, i30 priznáva záľubu v plavných ázijských krivkách. Zjavné je to najmä na bočnom profile so zvlneným prelisom, ale aj na bohato tvarovanej hexagonálnej prednej maske a plasticky tvarovaných svetlách s efektnou grafikou denných LED svetiel. Napokon na štýl "fluidic sculpture“ nás už Hyundai pripravil väčším modelom i40 či SUV ix35. Vzadu je dynamický bočný profil okorenený malými trojuholníkovými okienkami a opäť nezameniteľnou grafikou zadných svetiel. Ak sa vám aj i30 nijako extra nepáči, rozhodne vás ničím neurazí a navyše musíte priznať, že ho už nemôžete upodozrievať s kopírovania konkurentov.

Foto: Hyundai

Hyundai i30 Výhľad dozadu zhoršujú široké zadné stĺpiky

Kvalita strednej triedy

Interiér sa opäť nesie v duchu i40. Je akoby jeho kópiou v menšej mierke. Platí to o profile palubnej dosky aj o horizontálne členenej stredovej konzole. Čo je však podstatné, z i40 si menšia tridsiatka požičala aj vysoko kvalitné plasty, mäkké povrchy palubovky či efektné dekoračné materiály. Ergonómii niet čo vyčítať. Všetko je ľahko prístupné a prehľadné. Azda až na volant so záplavou tlačidiel umiestnených v tak trochu „barokovom“ štýle. Nájsť napríklad ovládač palubného počítača počas jazdy sa nezaobíde bez odpútania pozornosti. Nahnevá tiež lakťová opierka bez možnosti akéhokoľvek nastavenia. Zato rozsah dvojosového nastavenia volantu a sedadla vodiča je príkladný, takže na i30 si rýchlo zvyknete. Celkový dojem kazia vari len lacno pôsobiace čierno-biele displeje prístrojového panelu, ktoré príliš neladia s modrým podsvietením prístrojov ani panelom audia. Klasické analógové ukazovatele teploty chladiacej kvapaliny a stavu paliva by i30 svedčali nepochybne viac. Vyriešiť to možno farebným TFT displejom, ktorý je však len súčasťou najvyššej úrovne vybavenia. Nie je ho teda možné dokúpiť.

Foto: Hyundai

Hyundai i30 Interiér ponúka dostatok miesta štvorčlennej posádke.

Dobré body si však i30 zaslúži za veľmi pohodlné a veľkoryso dimenzované sedadlá. To aj vzadu, kde posádku Hyundai neokráda na dĺžke sedadla. Aj s priestrannosťou interiéru je na tom i30 slušne. Vpredu oceníte šírku vo výške lakťov, rezervu nad hlavou ale najmä skutočnosť, že stredová konzola neobmedzuje kolená vodiča. Vzadu sú pomery o čosi skromnejšie. Kabína sa výrazne zužuje aj klesá. Takže s tretím cestujúcim príliš nepočítajte a buďte pripravení, že nad hlavou je podstatne menšia rezerva. Zato priestorom na nohy sa nešetrilo. Hyundai i30 tu ťaží aj z toho, že chodidlá možno zasunúť pod predné sedadlá. To aj vtedy, ak sú v najnižšej polohe. Výhľad spoza volantu by bol prakticky bezchybný, nebyť príliš širokých predných stĺpikov. Škoda, že nie sú natočené k vodičovi užšou stranou. Zornému uhlu prekážajú o to viac, že sú prudko sklonené. Výhľad vzad napomáhajú na prvý pohľad možno zbytočné, ale pre lepšiu orientáciu pri cúvaní predsa len užitočné trojuholníkové okienka.

Foto: Hyundai

Hyundai i30 Kufor má základný objem 378 l.

Klimatizácia za príplatok?!

Í-tridsiatka sa nemusí hanbiť ani za svoj kufor. Tých 378 litrov je o 10 % viac než v minulosti a stále lepší štandard v triedy. Hyundai navyše pridal praktické odklopné sedadlá, takže po sklopení zadných operadiel vzniká v kufri vodorovná ložná plocha a pod ňou je ešte miesto na dojazovú rezervu, čo zvlášť chválime. Prístup do kufra je však obmedzený pomerne vysokou nakladacou hranou, čo je daň za vyššiu tuhosť karosérie. Hyundai by mohol byť štedrejší v ponuke odkladacích priestorov. Do dverí aj do stredového tunela umiestnite maximálne pollitrové fľaše či plechovky.

Foto: Hyundai

Hyundai i30 Európska špička s ním už musí rátať.

Vybavením nasadil Hyundai latku dosť vysoko. Najmä tým bezpečnostným. V sérii je sedem airbagov, stabilizačný systém ESP a dokonca aj praktický hill-hoder, denné LED svetlá či dokonca nastaviteľný účinok posilňovač riadenia. O to viac prekvapuje, že v komfortných doplnkoch je nutné doplácať si 1150 eur za manuálnu klimatizáciu! To je v tejto triede neospravedlniteľné a zvádza k podozreniu z účelového skreslenia ceny. To, že klimatizácia je teraz v akcii zdarma, na tom nič nemení. A je to škoda, pretože v strednej výbave Comfort nájdete inak všetko potrebné vrátane malého koženého paketu, tempomatu, palubného počítača, slušného audia s USB portom či elektrického balíka na okná a zrkadlá.

Pod kapotou príjemná klasika

Pod kapotou testovacieho modelu sídlil benzínový 4-valec 1.6 MPI. V ponuke tvorí strednú výkonovú alternatívu. Nad ním stojí už len verzia 1.6 GDI (99 kW) s priamym vstrekovaním paliva, známa napríklad z kupé Veloster. No aj bez tejto technologickej vychytávky a so stále nadštandardným výkonom 88 kW si v i30 vedie motor veľmi dobre. Variabilné časovanie ventilov prináša pružnosť v širokom spektre otáčok. A tak agregát zvláda so stoickým pokojom jazdu pri extrémne nízkych otáčkach, napríklad päťdesiatku na šestke, a tie vysoké má vyslovene rád. Pritom je vynikajúco odhlučnený.

O to radšej využívate jeho potenciál. Dobrou správou je aj použitie 6-stupňovej prevodovky, ktorej rýchlosti zapadajú s nemeckou presnosťou. Na druhej strane prekvapia pomerne krátke prevody. Pri stovke točí motor približne 2800 otáčok, čo zodpovedá skôr bežnému piatemu prevodovému stupňu než modernej šestke. Aj preto nie je spotreba nijako zázračná. V meste počítajte aj s deviatimi litrami. Priemer udržíte na hranici 7,5 litra, čo je asi o liter viac, než udáva výrobca. Samozrejme, s dieselom by ste na pumpe ušetrili, ale vstupná investícia za motor 1.6 CRDi je o 1800 eur vyššia. Takže benzínová jednašestka je naozaj veľmi rozumnou voľbou. A to aj v porovnaní s drahším motorom 1.6 GDI, ktorého prednosti ocenia len technologickí fajnšmekri. V bežnej premávke rozdiel prakticky necítiť.

Solídny partner v zákrutách

Silnou stránkou i30 je aj podvozok. Plne nezávislé 4-prvkové zavesenie zadných kolies sa dnes len tak ľahko nevidí. A za volantom to cítiť. Nielen na veľmi slušnej stabilite, ale aj na komforte. Tomu veľmi pomáhajú síce nie efektné, ale zato užitočné sériové pneumatiky s vysokým profilom obuté na 15-palcových diskoch. Takže v i30 sa na pohodlie odpruženia ani nedostatok sebavedomia v zákrutách sťažovať určite nebudete. Vhod príde aj adaptívny posilňovač s troma nastaviteľnými úrovňami účinku. Od vyslovene mestskej Comfort, keď točíte volantom jedným prstom, čo využijete napríklad pri parkovaní, až po Sport s výrazne väčším odporom. Bohužiaľ, nie väčšou spätnou väzbou. V tomto móde pôsobia reakcie volantu dosť umelo, takže v konečnom dôsledku zakotvíte v režime Normal.

Nový Hyundai i30 to má teda rozbehnuté viac ako dobre. Európska špička s ním musí rátať. Zaskočiť vás môže hádam len trochu „preplácaný“ dizajn. Aj na to má ale koncern Hyundai-Kia riešenie v podobe konzervatívnejšieho dvojčaťa – Kie cee’d. Tá však zatiaľ nedokáže odpovedať na agresívnu cenovú politiku Hyundaiu, podobne ako väčšina konkurentov…