Test: Renault Mégane 1.6 dCi – niečo za niečo

Ak sa rozhodujete pre motor 1.6 dCi, jeho kvalít sa báť nemusíte. Francúzski konštruktéri vyvinuli dosť úsilia na to, aby sa ich nový výtvor nielen vyrovnal doterajšiemu štvorvalcu 1.9 dCi, ale ho aj v niektorých kľúčových parametroch prekonal. A teraz nemáme na mysli len nižšiu spotrebu, či hmotnosť, ale aj výdrž a životnosť kľúčových komponentov. Nie je totiž tajomstvom, že si pri doterajších motoroch dCi v otázkach životnosti občas pekne spálili prsty. O podobnú publicitu už nestoja, útroby motora 1.6 dCi preto skrývajú kvalitnejšie materiály a jeho konštrukcia by údajne nemala trpieť žiadnymi detskými chorobami. Otázky vyvoláva len spätné prúdenie výfukových plynov (EGR) pred turbodúchadlo, ktoré by na to mohlo časom doplatiť. Zatiaľ sú to však len ničím nepodložené dohady, ktoré sa nakoniec na kondícii motora nemusia vôbec prejaviť. Alebo sa jednoducho začne „sypať“ niečo úplne iné. Tak to už v živote nových motorov chodí. Viac sa o špecifikách agregátu 1.6 dCi dozviete z testu Renault Scénic 1.6 dCi – úsporný nielen na papieri.

Foto: Václav Lipavský

Renault Mégane Svetlá výška nezaťaženého auta je 120 mm.

Výkon problém nie je

Ak prahnete po výkone, Mégane 1.6 dCi by mal pre vás predstavovať voľbu číslo jeden. Z objemu 1,6 l nevydolovali viac výkonu ani Kórejci (1.6 CRDi), problém však je, že rovnako ako im, sa ani francúzskym konštruktérom nepodarilo nastaviť motor tak, aby svoj mohutný záťah dávkoval lineárne. Má to však svoju logiku. S jedným turbodúchadlom sa čarovať nedá, buď je nastavené na vysoký výkon, alebo okamžitý záťah z nízkych otáčok.

Foto: Václav Lipavský

Renault Mégane Motor 1.6 dCi je dobrým agregátom, pozor len na veľmi dlhé servisné intervaly výmeny motorového oleja. Násilné znižovanie predpokladaných servisných nákladov sa v dlhodobom časovom horizonte nevypláca. Kto chce reálne ušetriť, paradoxne mení olej častejšie.

V prípade Mégane Grandtour sa turbodiesel 1.6 dCi prejavuje veľmi podobne ako vo väčšom Scénicu. Tesne nad voľnobehom je dosť letargický a prebúdza sa až niekde okolo hranice 1800 ot./min. Neznamená to však, že sa s ním pri nižších otáčkach nedá jazdiť. Naopak, silentbloky motora účinne zachytávajú vibrácie a absencia typického dunenia zvádza k jazde tesne nad voľnobehom. Až prvé vážnejšie stlačenie plynu prezradí, že sa motor nedokáže zhlboka nadýchnuť. Aby ste jeho astmatické prejavy potlačili, musíte ho trochu roztočiť.

Foto: Václav Lipavský

Renault Mégane O 62 mm dlhší rázvor (v porovnaní s hatchbackom) znamená viac vnútorného priestoru.

Ak sa rozhodnete zaradiť najvyšší prevodový stupeň (VI.) skôr ako pri 1800 otáčkach, čo na päťku zodpovedá rýchlosti približne 80 km/h, asistent si okamžite vyžiada opätovné podradenie do „päťky“. Pri zaradenej šestke netoleruje ani ustálených 70 km/h (1400 ot./min.) a neustále sa dožaduje podradenia. Motor sa jednoducho najlepšie cíti na dohľad dvoch tisíc otáčok, inak mu chýba pohotovosť. Po ich prekročení sa však rozhýbe spôsobom, aký nečakáte. Rozbehnutý Mégane 1.6 dCi je nezastaviteľný, dlhé stúpania si vôbec nevšíma a rád sa nechá točiť až po hranicu 5000 otáčok (doplaziť sa dokáže až na 5200 ot./min.). Z hľadiska efektivity je to však zbytočné, dokonca aj asistent radenia vám pri max. akcelerácii káže radiť vyššie už pri 3600 otáčkach. Svojim „vysokootáčkovým“ charakterom tak tento agregát pripomína skôr športový motor pre povedzme Clio RS 1.6 dCi. Vieme, znie to hlúpo, ale mohlo by to fungovať. Neustále naháňanie otáčok radiacou pákou totiž priaznivcom dynamickej jazdy obyčajne nevadí. Pre vodičov vyznávajúcich pokojný jazdný štýl je však problémom.

Foto: Václav Lipavský

Renault Mégane Nad dvojitou podlahou ponúka Grandtour 486 l miesta.

Foto: Václav Lipavský

Renault Mégane Po zložení zadného sedadla vznikne na podlahe menší schod.

Byť v strehu sa vyplatí

Aby ste z Méganu 1.6 dCi dostali to najlepšie, musíte neustále strážiť ručičku otáčkomera. Spolu s otáčkami motora totiž rýchlo klesá aj ochota turbodúchadla natlačiť do valcov potrebný objem vzduchu. Balansovanie na tenkej hranici medzi uspokojivou dynamikou a prijateľnými otáčkami je však únavné. Ak sa pozabudnete, buď sa každú chvíľu prepadáte do hlbín turbodiery, alebo jazdíte so zbytočne vytočeným motorom. Jazda tak stráca na plynulosti a vyžaduje mieru sústredenia, na ktorú nie sú vodiči pružných naftových hatchbackov zvyknutí.

Foto: Václav Lipavský

Renault Mégane Radiacu páku budete držať v ruke častejšie, než by ste možno čakali.

Ukážková spotreba

Spotrebou vám bude Mégane 1.6 dCi robiť len radosť. Jazdiť za výrobcom udávané štyri litre síce nebudete, ale na dlhšej trati nie je problém dosiahnuť spotrebu 4,4–4,5 l/100 km. Tam, kde sme s rovnako motorizovaným Scénicom jazdili za päť litrov, si Mégane pýtal o pol litra menej. Na diaľnici boli rozdiely ešte menšie. Kým si Scénic 1.6 dCi pri rýchlosti 130 km/h pýtal 5,3 l/100 km, Méganu stačilo o deci menej (pri 130 km/h točí 2500 ot./min.). Toto porovnanie však berte s rezervou, aj keď sme totiž autá skúšali na rovnakom úseku, panovali rozdielne vonkajšie teploty a iná bola aj hustota okolitej premávky. Dôležité je vedieť, že s trochou rozumu sa dá aj s naloženým Méganom Grandtour 1.6 dCi priemerne jazdiť za 4,5 – 5 l/100 km. V meste počítajte s približne o liter vyššou spotrebou.

Foto: Václav Lipavský

Renault Mégane Jazdenie po meste znamená približne 5,4 l/100 km.

Zbytočná honba za výkonmi

Po Kii cee'd 1.6 CRDi (94 kW/128 k) je Renault Mégane 1.6 dCi (96 kW/130 k) ďalším autom, ktoré podľa nás uprednostňuje výkon pred plynulosťou. Škoda, pravdepodobne je to však trend, ktorému sa v najbližšej dobe nevyhneme. Na druhej strane, za týždeň si na žiadne auto nezvyknete a tak je celkom možné, že budúci majitelia sa s týmto motorom rýchlo zžijú a spomínanú necnosť sa naučia účinne obchádzať.

Foto: Václav Lipavský

Renault Mégane Testovaný Mégane Grandtour jazdil na pneumatikách Michelin Energy Saver 205/55 R 16. Ak môžete, 17-palcovým diskom sa vyhnite, zhoršujú komfort jazdy.

Postrehy na záver

Hoci postrehy v tomto teste súvisia výlučne s novým motorom 1.6 dCi, na záver v rýchlosti spomenieme, ako je na tom Mégane Grandtour v otázke schopností na ceste. V porovnaní s hatchbackom má rázvor dlhší o 62 mm, čo je pohodlná cesta k získaniu väčšieho vnútorného priestoru (ten je skutočne väčší, než pri hatchbacku). Konštruktérom to však trochu komplikuje prácu s návrhom skeletu, ktorý je náchylnejší na deformáciu v krute (pri použití rovnakých materiálov). A v kritických situáciách je to cítiť. Stačí s Méganom Grandtour schádzať z vyššieho obrubníka a už počujete, ako sa karoséria vzoprie a plasty vnútorného obloženia nachvíľku zapraskajú. Nepríjemné je, že krútenie karosérie spôsobuje jej únavu a vŕzganie sa časom zväčšuje. S týmto javom sa však vo väčšej, či menšej miere stretnete pri všetkých priestranných karosériách. Veľký problém s tým mala aj predchádzajúca generácia kombi Hyundai i30 CW, súčasná generácia preto taktiku dlhšieho rázvoru opustila.

Foto: Václav Lipavský

Renault Mégane Ak sa dostanete do znečisteného prostredia, senzor „Air Quality“ automaticky prepne na vnútornú cirkuláciu vzduchu v kabíne.

Čo sa týka komfortu na slovenských cestách, nemáme k nemu žiadne výhrady. Občas si Mégane síce zaskáče a v rozbitých zákrutách nedrží smer, no to k nemu už akosi patrí. Netlačte ho na hranu a nebudete mať dôvod na sťažnosti. Navyše sa vám nerozpadne pod zadkom, tie časy má Renault, zdá sa, dávno za sebou.

Foto: Václav Lipavský

Renault Mégane Týmto sú Renaulty povestné, tlačidlo tempomatu nájdete vždy tam, kde to čakáte najmenej.