Minulý rok Opel oslávil 160-te výročie svojej existencie. Aj keď ešte pred pár rokmi patril v Európe k dominantným značkám, momentálne neprežíva najlepšie obdobie. Zatiaľ čo v roku 2016 ešte v Európe predal takmer milión áut, tak po štyroch rokoch, teda v roku 2020, klesli európske predaje o polovicu, na približne na 485-tisíc áut. V uplynulom roku sa dostal dokonca pod hranicu 430-tisíc.
Značka, ktorej nejde karta
Ak by sme sa pozreli ešte viac do minulosti, tak napríklad v roku 2007 Opel predal 417-kusov, teda takmer toľko, ako bol celý jeho minuloročný predaj, z jediného modelu. Spomíname to preto, lebo zhodou okolností ide o auto, ktorého test práve čítate – o Astru.
Značke sa príliš nedarí odkedy prešla pod krídla francúzskeho PSA, kam patrila od roku 2017, neskôr bola začlenená do koncernu Stellantis, kde jej ruže tiež práve nekvitnú. Aj preto sa čas od času objavovali hlasy, že veľké francúzske automobilky ju de facto technologicky „vytunelovali“ a využili pre prístup na trhy, kde odjakživa mala silnú pozíciu. A do budúcna by v Európe mala hrať prinajlepšom „druhé husle“.
Keďže zlé ekonomické výsledky pretrvávali a o budúcnosti Oplu sa hovorilo čoraz rozpačitejšie, tak koncern sa ho rozhodol koncom februára tohto roku aspoň verbálne podporiť. Budúcnosť Oplu v rámci skupiny Stellantis je istá, spolu s dvoma nemeckými montážnymi závodmi značky, uviedol európsky šéf skupiny Uwe Hochgeschurtz.
„Som spokojný so značkou. A som veľmi spokojný s jej portfóliom,“ povedal Hochgeschurtz v rozhovore pre magazín Automobilwoche. „Opel je a zostane – ako všetky ostatné značky v rámci koncernu Stellantis – nezávislou značkou, ktorá má veľkú hodnotu," doplnil.