Test 8-miestneho Renaultu Trafic v kratšom prevedení L1 začneme trochu osobnejšie. Ak máte v aute voziť päť detí, z toho jedno postihnuté, je to jedno z mála áut na trhu, ktoré vám dáva zmysel. Iste, na kratšie cesty sa zmestíte aj do 7-miestneho auta, ak do strešného nosiča dáte špeciálny kočík, ale na batožinu vám priestor nezostáva.
Dlhý a dlhší
V Traficu by sme skôr pre našu potrebu volili dlhší variant L2 (o 40 centimetrov dlhšie auto, celý rozdiel sa premietne do rázvoru). V ňom vám pri celkovej dĺžke 5 480 mm miesta zostane dosť, navyše máte plnohodnotné sedenie aj v treťom rade. To priestorovo de facto môže byť identické ako v druhom, takže 8 ľudí v ňom bez problému zvládne aj dlhšiu trasu.
Foto: Martin Domček, Pravda
V testovanej kratšej verzii pri 7-člennom obsadení a špeciálnom kočíku muselo jedno sedadlo von, potom bolo priestorovo všetko v poriadku. Pravdou je, že sedadlá nie sú najľahšie a manipulácia s nimi nie je úplne jednoduchá, ale zas – konfiguráciu auta zväčša meníte raz za čas, nie je to žiadna katastrofa. Isofix je k dispozícii v druhom a treťom rade na štyroch sedadlách. V oboch sú sedadlá s konfiguráciou 2 + 1.
Z rodinného pohľadu je ďalším „bonusom“ tohto auta podvozok. Vynovený Trafic nás príjemne prekvapil tým, ako komfortne zvláda prejazdy nerovností aj nenaložený, s vyšším zaťažením je to ešte lepšie. Na to, že je to pomerne veľký van (aj vo verzii L1 má dĺžku takmer 5,1 metra), je v zákrutách prekvapivo stabilný, nakláňa sa len minimálne a možno s ním jazdiť, samozrejme, ak máte chuť, aj pomerne dynamicky. Riadenie je presné, vôbec nie je preposilované a keď občas na diaľnici pridáte na hranicu povoleného rýchlostného limitu, oceníte ako je kabína dobre odhlučnená.
Z hľadiska jazdného komfortu je to van, ktorý si prívlastok „rodinný“ naozaj zaslúži. Parkovanie s ním nie je problém, s verziu L2 s celkovou dĺžkou takmer 5,5 metra by to však už mohlo byť v stiesnenejších priestoroch náročnejšie. Trafic je však pomerne obratný, takže občas síce možno na viackrát, ale zvládnete s ním aj užšie priestory v parkovacích domoch. Tam vám nastupovanie uľahčia bočné posuvné dvere.
Zišli by sa aj vľavo, v testovanej verzii si za ne priplatíte 650 eur. Keď máte plné auto detí, niekedy klimatizáciu používať jednoducho nechcete, v Traficu sú pre tento prípad posuvné dvere vybavené relatívne veľkým posuvným oknom (vidno ho otvorené v priloženej fotogalérii). Je to určite efektívnejšie ako výklopné okná s veľmi obmedzeným rozsahom vyklopenia v niektorých konkurenčných modeloch.
Dobrý automat, úsporný diesel
Ale vráťme sa ešte k jazde. Pod kapotou Traficu sme mali poctivý naftový dvojliter s výkonom 170 koní (125 kW) a veľmi slušným krútiacim momentom 350 Nm, dostupným už od 1 500 otáčok za minútu. Motor bol doplnený 6-stupňovou automatickou prevodovkou EDC. Ak túto skratku dešifrujete, dostane anglické slovné spojenie Efficient Dual Clutch. Z neho už je jasné, že ide o dvojspojkovú prevodovku, podobnú ako DSG, ktorú využíva koncern Volkswagen.
Je tu však jeden dôležitý rozdiel – automat v Traficu radí hladko, rýchlo, necháva motoru priestor na to, aby bolo možné využiť jeho dynamický potenciál a nejako výrazne ho v mene nízkej spotreby nedusí. Ak sa vám predsa len jeho práca nepáči, môžete radiť manuálne. Smerom nahor podraďujete, nadol zaraďujete vyšší prevod.
Pokiaľ ide o spotrebu, s autom sme pri rôznom obsadení najazdili vyše 1 200 kilometrov, pričom približne polovica pripadala na diaľnicu, 30 percent na okresky a 20 percent na mesto. Výsledná spotreba sa pohybovala na hranici siedmych litrov, čo je spodná hranica výrobcom udávaného priemeru v rozpätí 7,1 až 7,9 litrov. A to sme mali na test úplne nové nezabehnuté auto s nulovým kilometrovým nájazdom. Navyše auto má 80-litrovú nádrž, takže spraviť tisíc kilometrov na nádrž s ľahšou nohou na plyne nie je problém.
Krátka subjektívna „ekoodbočka“
Tu si dovolíme jednu odbočku na obhajobu naftových motorov. Krátko po Traficu sme testovali plug-in hybridný Jeep Compas. Ten nás tiež „šokoval“ svojim dojazdom, nie však pozitívne. S plnou nádržou a do plna nabitou batériou bol totiž pod hranicou 350 kilometrov. Auto malo totiž 36-litrovú nádrž, čo je pri SUV nonsens, a k tomu 11,4 kWh batériu.
Sľubovaný elektrický dojazd bol 47 kilometrov, my sme sa nikdy nedostali ani na 40 kilometrov. Nechceme vedieť, aký by bol dojazd v zime. Benzínový agregát s objemom 1,3 litra a výkonom 96 kW bol navyše naozaj „žravý“. Pri vybitej batérii sme bez problémov jazdili s priemerom okolo 9 litrov. Takže je naozaj ekologickejší takýto plug-in hybrid v kompaktnom SUV, alebo dvojlitrový diesel so sedemlitrovou spotrebou vo vyše 5-metrovom vane? Názor si urobte sami…
A keď sme už pri dojazde, elektrickí konkurenti Traficu (mnohé značky totiž tento karosársky variant predávajú už len ako elektromobil), napríklad ë-SpaceTourer s reálnym dojazdom niekde okolo 300 kilometrov – aj to so silnejšou 75 kWh batériou – dávajú zmysel možno jedine tak ako shuttle niekde medzi hotelom a letiskom, respektíve v podobnej úlohe.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda
Subaru