Úsporné
Jazda v tomto aute je prekvapivo pohodlná, pocitovo veľmi blízka jazde v nejakom štandardnom kombi alebo hatchbacku, samozrejme, za volantom máte vzpriamenejší posed. Jednou z mála drobností, ktoré by sme tomuto modeli mohli vyčítať, je o niečo horší výhľad šikmo dopredu, problémom sú masívne A-stĺpiky. Naopak, treba pochváliť odhlučnenie interiéru a príjemne nás prekvapil aj jazdný komfort a to, ako si auto vedelo poradiť s nerovnosťami.
S výkonnejším variantom 1,5-litrového naftového agregátu sme napokon dosiahli po najazdení vyše 1 200 kilometrov, z čoho takmer polovica pripadala na diaľnice, štvrtina na okresky a štvrtina na mesto priemer na úrovni 5,6 litra, čo pokladáme, aj vzhľadom na to, že auto nemá práve najaerodynamickejší tvar, za veľmi slušnú hodnotu. Na okreskách sme sa s prázdnym autom a ľahšou nohou na plyne bez problému zmestili aj pod 5-litrovú hranicu.
Dynamické parametre nie sú na tento typ auta ani oslňujúce, ani zlé – maximálka je 184 km/h a na stovku dokáže zrýchliť za 10,5 sekundy. Takže, aj vzhľadom na maximálny krútiaci moment 300 Nm a jeho dostupné maximum v relatívne nízkych otáčkach auto veľmi dobre „ťahá“ odspodu, no pružné zrýchlenie vo vyšších rýchlostiach je už slabšie. Najmä pri predbiehaní na diaľnici preto treba rátať s rezervou.
A teraz to dôležité – cena. Tá je z nášho pohľadu nastavená pomerne priateľsky, avšak tento model v štandardnom cenníku Fiatu na webe nenájdete. Keďže ide o úžitkovú verziu, treba si vyhľadať divíziu Fiat Professional. Tam zistíte, že Dobló Combi s benzínovým motorom začína na cene pod hranicou 21-tisíc eur, slabšia naftová verzia stojí v základe 22 390 eur a silnejšia s manuálom, ktorú sme aj testovali, má základnú cenu 24 190 eur.
Záver
To nie je veľa za veľké a praktické auto, ktoré rovnako dobre poslúži ako rodinné a zároveň aj pracovné auto (napríklad pre živnostníka) , má nízku spotrebu, veľký variabilný vnútorný priestor a dobre sa s ním jazdí. Škoda, že takýchto áut na trhu nie je viac. Aj tie, ktoré zostali, boli exkomunikované medzi „úžitkáče“ a v civilnom prevedení ich Stellantis ponúka len ako elektromobily s dojazdom, ktorý ich robí z praktického hľadiska takmer nevyužiteľnými.
Hon na naftové motory s ich súčasnými emisiami a nízkou spotrebou z nášho pohľadu v súčasnosti skutočne postráda reálny zmysel. My sme s jednoduchým dieslom v aute, ktoré s aerodynamiku nemá veľa spoločného, dosiahli z hľadiska spotreby (a tým pádom aj celkových emisií) veľmi slušné hodnoty, no len pre zaujímavosť – na dlhodobý test máme v súčasnosti celkom novú Octaviu s dvojlitrovým diselom a manuálom. Aj napriek tomu, že ju len zabiehame, nie je problém jazdiť s ňou so spotrebou pod hranicou 4 litrov. To je už síce o inom, no nejako sme si túto odbočku po teste ďalšieho auta so zaujímavou spotrebou a takmer tisíckilometrovým dojazdom na nádrž akosi nemohli odpustiť.