Za volantom
Pri tejto sume už určite stojí za zváženie aj kúpa väčšieho Hyundaiu i20, ktorý za ňu môžete mať už vo veľmi slušnej výbave. Na druhú stranu jeden subjektívny dojem. S testovaným autom sme najazdili takmer 700 kilometrov a tým, že malo komfortnú výbavu z vyšších tried, tak sme si jazdu dokázali naozaj užívať a absolútne sme nemali pocit, že jazdíme v nejakom „lowcostovom“ miniaute. Parkovacie boxy sa nám zdali zrazu nejako extra veľké, do protismeru sme sa dokázali otočiť „na prvú“ aj tam, kde sme inokedy museli cúvať a vjazdy do podzemných garáží boli široké ako diaľnica. Navyše v interiéri to nebolo stiesnené a vďaka vyššej výbave pôsobil útulne a príjemne.
Foto: Pravda, Martin Domček
A to píšeme z pozície vodiča s výškou takmer 190 centimetrov. Jediné, kde si uvedomíte kompaktné rozmery, je občas šírka v oblasti ramien. V top výbave určite nebude Hyundai i10 voľbou z rozumu, ale to neznamená, že nedáva zmysel. A toto auto nás počas jazdy dokázalo potešiť oveľa viac, než sme si spočiatku mysleli. Kupujete si ho na dlhšie a je fajn, ak sa v ňom dokážete cítiť aj príjemne. Ak je z čoho, oplatí sa priplatiť si občas aj za „nerozumné“ výbavové prvky, ak vám prinášajú radosť.
Ale aby sme nezabudli na motor. Ten síce nemá nijako ohromujúci výkon – 62 kW, respektíve 84 koní, no treba si uvedomiť, že je pod kapotou auta, ktoré váži takmer presne jednu tonu. Takže maximálku má 171 km/h a zrýchlenie na stovku za 12,6 sekundy je úplne v pohode. Navyše je to atmosférický motor, ktorý nepotrebuje turbo, je relatívne jednoduchý a spoľahlivý. A čo je možno tiež dôležité, keďže mnohí si takéto malé auto kupujú primárne na cestu do práce, pre deti a do obchodu, teda hlavne na kratšie trasy bez dostatočného zahriatia – netrpí pri nich z hľadiska konštrukcie tak, ako iné motory, využívajúce turbo.
Foto: Pravda, Martin Domček
Tým ale nechceme povedať, že sa s ním nemožno vybrať ani na dlhšie cesty a dovolenky. Zvláda takéto jazdy v pohode, len pri rýchlostiach na hranici diaľničného minima už bude trochu hlučný a ak je zaťažený, rastie i spotreba, ktorá sa môže výraznejšie prehupnúť aj cez 7 litrov. Tam už cítiť absenciu šiesteho rýchlostného stupňa.
Ale to hovoríme o diaľnici – na okreskách možno jazdiť aj na päťlitrovej hranici, v meste približne o liter vyššie a po sedemsto odjazdených kilometroch v zmiešanom režime sme mali na palubnom počítači priemer 5,7 litra, čo vôbec nie je zlé.
Sprevodovanie je relatívne dlhé, ale radenie pomerne presné, jedine sa nám občas stalo, že sme podvedome miesto šestky zaradili spiatočku, ktorá je pri päťstupňovej prevodovke na jej miesto. Našťastie tam je pre tento účel poistka. Ak chcete výraznejšie zrýchliť, treba výraznejšie podradiť a pružné zrýchlenie je slabšie – s tým treba počítať a zvyknete si na to veľmi rýchlo. Navyše cestovný komfort na malé auto s krátkym rázvorom bol naozaj lepší, než sme rátali.
Záver
Priznávame, že na začiatku testu sme k malinkému Hyundai pristupovali trochu s dešpektom, no ten pomerne rýchlo vystriedal záujem a na konci testu sme si už jazdu v ňom užívali, samozrejme vzhľadom na dynamické možnosti motoru.
Nie je to auto stavané pre aktívnych šoférov, no riadi sa veľmi dobre, vo vyšších výbavách sa na jeho palube budete cítiť skutočne príjemne, má prekvapivo veľký vnútorný priestor a pomerne slušný jazdný komfort. Navyše sa s ním otočíte a zaparkujete takmer všade. V testovanej najvyššej výbave ho jednoducho musíte chcieť, nebude to úplne racionálna voľba. Ale ak sa pre ňu rozhodnete, nebudeme sa diviť. Nás si v nej totiž dokázalo získať veľmi rýchlo.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda
Subaru