Pokračovanie článku: Test: Hyundai Kona N-Line. Naozaj príjemné auto v extravagantnom balení

Športový imidž, rodinné zameranie

My sme vyskúšali takmer 200-koňovú verziu s označením 1,6 T-GDi, doplnenú 7-stupňovou dvojspojkovou automatickou prevodovkou. Čerešničkou na torte bol pohon 4×4. V tejto kombinácii Kona dosahuje maximálnu rýchlosť 210 km/h a na stovku dokáže zrýchliť aj vďaka maximálnemu krútiacemu momentu 265 Nm za 8,1 sekundy. Auto sme navyše mali v exkluzívnej výbavovej verzii N-Line. Jej súčasťou sú špecifická čierna mriežka chladiča, podbehy kolies vo farbe karosérie, dvojitá chrómovaná koncovka výfuku, upravený zadný nárazník, originálne 18-palcové disky z ľahkých zliatin a samozrejme na karosérii nechýbajú ani logá N-Line.

Foto: Pravda, Martin Domček

Hyundai Kona 1.6 T-GDI N-Line 4x4 (2024) V mnohých autách kritizujeme absenciu hardvérových ovládačov. V Kone nich je možno pre zmenu až priveľa.

V interiéri sú športové kovové pedále, volant a radiaca páka s logom N Line a červené doplnky. Nesmieme zabudnúť ani na športové sedadlá, taktiež s červeným kontrastným prešívaním, ktoré je aj na obložení dverí a lakťovej opierke. Interiér je pomerne priestranný – a to aj vzadu a športové sedadlá sú celkom pohodlné.

Zatiaľ čo vo väčšine moderných áut kritizujeme čisto dotykové virtuálne ovládače, tak Kona aj napriek veľkým displejom obsahuje množstvo klasických mechanických ovládačov. Ak sa pozriete podrobnejšie na stredovú konzolu, tak z nášho pohľadu je ich tam až priveľa. Po praktickej stránke treba auto pochváliť – obsahuje množstvo odkladacích priestorov, ktoré sú navrhnuté inteligentne a s ohľadom na ich reálnu využiteľnosť.

Foto: Pravda, Martin Domček

Hyundai Kona 1.6 T-GDI N-Line 4x4 (2024) Auto ozvláštňuje úzky LED pás nielen vpredu, ale aj vzadu.

Potenciál jej agregátu trochu obmedzuje možno až príliš „rozvážne“ radiaci automat, ktorý sa síce v športovom režime dokáže spamätať, ale pre zmenu v ňom drží auto možno trochu pridlho vo vysokých otáčkach, v ktorých je o niečo hlučnejšie, než by sme čakali.

Z nášho pohľadu je lepšie, aj napriek dvesto koňom pod kapotou, nedívať sa na Konu ako na športové auto, ale ako na imidžový rodinný crossover so silnou výbavou a bezpečnostným bonusom v podobe pohonu 4×4. Z tohto uhlu pohľadu síce nebude žiadnym „trhačom asfaltu“, ale pohodlným a až prekvapivo a praktickým rodinným crossoverom s neutrálne naladeným podvozkom a veľmi predvídateľným správaním.

Foto: Pravda, Martin Domček

Hyundai Kona 1.6 T-GDI N-Line 4x4 (2024) Kona je pri pohľade zozadu nezameniteľná.

A keď nebudete „tlačiť na pílu“ tak jazda bude pohodlná aj tichá a celkom sa to odrazí aj na spotrebe. V priemere sa dá s týmto 200-koňovým autom s pohonom 4×4 jazdiť približne za 7 až 8 litrov, čisto v meste sa spotreba môže priblížiť až deviatim, a naopak, na okreskách sa viete dosť až k šesťlitrovej hranici.

Záver

Podľa nás je modernizovaná Kona 2. generácie autom s excentrickým dizajnom, ktorý sa síce nemusí páčiť každému, no originalitu a nápaditosť mu uprieť rozhodne nemožno. Ešte viac ju podčiarkuje výbava N-Line. Interiér tiež pôsobí moderne, zostalo v ňom veľa hardvérových ovládačov a je až prekvapivo priestranný, s množstvom odkladacích priestorov a veľkým kufrom.

Jazda v Kone je pohodlná, spotreba primeraná, len cena testovanej verzie N-Line je relatívne vysoká. Ak sa na to Konu v testovanej konfigurácii prestanete dívať ako na športové auto a zaradíte ju do kategórie luxusných rodinných crossoverov, bude to dávať určite väčší zmysel.