Nástup elektromobility sa stretol s nešťastnou módou SUV, ktoré majú v porovnaní s klasickými autami vyšší odpor vzduchu a vyššiu hmotnosť. To len zvýraznilo najväčší neduh elektrických áut – krátky dojazd. Práve z neho majú motoristi obavy. V záplave elektrických SUV sa však nájde aj zopár výnimiek, ktoré si predsa len zakladajú na efektivite. Väčšina z nich je ale hriešne drahá. Spomeňme BMW i4, Mercedes-Benz EQS alebo EQE či Porsche Taycan a Audi e-tron GT. No je tu jedna výnimka a tou je Hyundai Ioniq 6 – auto od základu vyvíjané pre minimalizáciu jazdných odporov a bez prémiových ambícií. Takto by to malo vyzerať ak sa bavíme o zmysluplnej elektrickej budúcnosti a nie o trojtových monštrách s megabatériami.
Streamliner pre budúcnosť
My sme si vyskúšali vrcholovú verziu Ioniqu 6 Premium s dvoma elektromotormi a 800 V architektúrou batérie, ktorou zatiaľ nedisponuje Tesla ani zvuční nemeckí konkurenti zo Stuttgartu či Mníchova. Ioniq vás dostane na prvý pohľad. Jeho tvary modelovali prúdnice vzduchu. A presne o to išlo. Výsledkom je koeficient aerodynamického odporu Cd 0,21, čo naozaj úžasná hodnota. Na rozdiel od Mercedesov-Benz EQE a EQS s podobne dobrou aerodynamikou však nepôsobí Ionoq 6 tak nudne. Dizajnéri mu totiž vštepili akýsi retrofuturizmus. Napokon, samotný Hyundai sa odvoláva na prvé prúdnicové modely z tridsiatych rokov. Aj preto má Ioniq 6 prívlastok „streamliner“.
Nízka predná časť obsahuje aktívne klapky v nárazníku, ktoré sa otvárajú len keď je potrebný prívod chladiaceho vzduchu. Aerodynamicky optimalizované sú aj disky kolies, výsuvné kľučky dverí či prahy. Klesajúci profil kabíny končí dvojicou spojlerov a odtrhové hrany pre zníženie turbulencií nájdete aj na blatníkoch. Zadný difúzor pôsobí ako z okruhového špeciálu ale jeho úlohou je tiež eliminovať turbulencie za vozidlom. O dokonale zakrytovanom podvozku nepochybujte. Z oblých línii Ioniqu 6 vytŕčajú len hranaté krty digitálnych spätných zrkadiel, ktoré boli navrhnuté evidentne pre „kubistický“ Ioniq 5, takže v tomto prípad dojem skôr kazia ako vylepšujú. Stoja 1 300 eur, radšej by sme ich radšej oželeli.
To všetko spojil Hyundai s množstvom nápaditých detailov. Napríklad pixelovými svietiacimi prvkami, ktoré nájdeme vo funkcii denných svetiel ale aj hlavných zadných svetiel. Tretie brzdové svetlo je zas integrované do horného displeja. A keď sme už pri svetlách, tie hlavné matrixovou technológiou si výrazne polepšili v porovnaní s reflektormi Ioniqu 5. Dizajn streamlineru vás jednoducho nenechá chladnými. Zvlášť v matnom laku Nocturne Gray, ktorým bola pokrytá karoséria testovacieho exempláru. Do vrecka však musíte siahnuť o 1 090 eur hlbšie. V sérii výbavy Premium dostanete 20-palcové disky, v našom prípade sme ale mali voliteľné osemnástky, ktoré si môžete vyberať bez príplatku. Efektivite rozhodne prospejú a verte, že ich oceníte aj na strane komfortu.
Väčší než sa zdá
Ioniq 6 zvádza svojimi uhladenými tvarmi k predstave kompaktného sedanu, konkurujúcemu napríklad Tesle 3. Nie je to ale celkom tak. V skutočnosti je to pomerne veľké auto. Rázvor náprav má úctyhodných 2 950 mm, čo je parameter bežný v segmente vyššej strednej triedy. A na dĺžku meria 4 855 mm, čím nemá tiež ďaleko od luxusných limuzín. Od nich sa ale líši relatívne krátkymi prevismi, ktoré umožnila vytvoriť práve kompaktná elektrická pohonná sústava. Verte, že s týmto formátom narába Hyundai veľmi rozumne. Pochopíte to hneď pri pohľade do interiéru, ktorý je štedrý na priestor.
Atmosféra v kabíne je typický „elektrická“. Tak ako väčšina elektromobilov si totiž aj Ioniq 6 zakladá na použití ekologických a recyklovaných materiálov. Preto v ňom, kde tu nájdete aj tvrdšie plasty a relatívne strohý dizajn. Z komfortu to ale nijak neuberá. Sedadlá sú mimoriadne pohodlné, lakťovú opierku tvorí čalúnený box a atypicky úzke výplne dverí rozširujú priestor na ramená a nohy. Aj preto vo dverách nenájdete okrem kľučky žiadne ovládacie prvky. Tlačidlá na otváranie a zatváranie okien presunul Hyunad na stredovú konzolu. Aj nad hlavou je dostatočná rezerva, hoci nie veľká. Kvôli podlahovej batérii sú totiž sedadlá umiestnené predsa len o čosi vyššie. Jednoduchá palubná doska nesie dvojicu prepojených displejov. Ich grafiku poznáme z Ioniqu 5 či sesterskej Kie EV6. Je výlučne digitálna, čo je možno škoda, veď v lacnejšej Kone môže mať aj analógové zobrazenie.
Infotainment má pomerne rýchle reakcie, chýba mu však brilantná analytika spotreby, akú nájdeme napríklad v Kii EV9. Oceníte odolnosť voči odtlačkom prstov aj fantastické zobrazenie okolia vozidla pri cúvaní. Ambientné osvetlenie dopĺňajú svietiace pixely na volante, ktoré reagujú na zvolený jazdný režim, no majú aj výstražnú funkciu, napríklad pri parkovacích manévroch alebo pri vystupovaní, kedy zmenia farbu na červenú. Napriek rozsiahlej digitalizácii je sympatické, že Ioniqu 6 nezanevrel na hardvér. Tlačidlá nájdete na volante aj pod displejom pre rýchly vstup do navigácie alebo médií či reguláciu hlasitosti audia. Veľkou výhodou je samostatný panel dvojzónovej klimatizácie., i keď s kapacitnými tlačidlami. Stále je to však intuitívnejšie ako nastavovať teplotu cez obrazovku.
Kufrom veľmi nenadchne
Pochvaľovať si budete aj množstvo odkladacích priestorov. Sú tu držiaky na nápoje, veľký box medzi sedadlami či veľký úložný priestor pod vznášajúcou sa konzolou. Výhľad vpred mierne obmedzuje tvar strechy a pomerne masívne stĺpiky. Vzadu je zas limitom menší priezor cez prudko sklonené zadné okno. Tu mohol Hyundai využiť výhody digitálneho vnútorného spätného zrkadla. V ponuke však nie je. Zato sme mali na palube digitálne vonkajšie spätné zrkadlá, ktoré sú samostatnou kapitolou. Chce to veľa času, kým si na ne zvyknete. Prvé dni sa budete totiž zaryto pozerať cez okno a hľadať zrkadlo. Pohľad vzad vám však sprostredkúvajú dva displeje po krajoch palubnej dosky. Vidieť síce, že Hyundai si dal veľa práce, aby obrazovkám našiel optimálnu polohu a zabránil reflexom v zhoršených svetelných podmienkach, ale podľa nášho názoru i tak obrazu chýba hĺbka a kontrast klasiky.
Túto položku v zozname príplatkov by sme rozhodne nezaškrtli. Otázne je aj to, či má toto riešenie efekt pre zníženie spotreby. Mercedes-Benz napríklad tvrdí, že to, čo ušetria digitálne zrkadlá vďaka zníženiu aerodynamického odporu, minú na napájanie kamier a displejov. Vzadu sú priestorové pomery o čosi skromnejšie. Najmä nad hlavou, čo je daň za aerodynamiku. Na nohy je síce miesta dosť, veď takmer trojmetrový rázvor sa utajiť nedá, ale napríklad chodidlá si už poriadne nezasuniete po predné sedadlá, opäť kvôli vyššej podlahe s batériou, ktorá nevytvára dostatočný priestor pod „sedákmi“. Voči veľkosti samotných sedadiel nemožno mať námietky. Paradoxne, zadné výplne dverí majú oveľa robustnejšiu konštrukciu ako tie predné a sú vybavené spínačmi ovládania okien. Akoby boli z iného auta.
Škoda, že Hyundai nestvoril Ioniq 6 ako liftback. Ide o sedan, čo jasné okamžite po otvorení elektricky ovládaného veka batožinového priestoru. Hoci priestorom 401 litrov neurazí, vstupný otvor limituje jeho využiteľnosť. Pod podlahou je ešte schránka na nabíjacie káble či lepiacu súpravu. Operadlá delené v pomere 40 : 60 sa dajú sklopiť tiahlami priamo v kufri. Celkový využiteľný objem ale Hyundai neuvádza. A nejaké tie užitočné „litríky“ nájdete aj pod prednou kapotou. Frunk má síce pri štvorkolke len 14,5 litra ( 40 litrov vo verziách so zadným náhonom), ale zmestí sa sem napríklad druhý nabíjací kábel na dvojfázové nabíjanie. Už to, že Hyundai myslel na využitie priestoru pod prednou kapotou je chvályhodné. V takých BMW alebo Mercedesoch-Benz nič podobné nenájdete.