Toyota sa nám roky spájala s konzervatívnym a nekonfliktným dizajnom. Až prišiel rok 2014, keď na autosalóne v Paríži zažiaril koncept C-HR. O dva roky neskôr z neho vznikol sériový crossover a stal sa hitom. Toyota predala viac ako 840 000 kusov. Ešte dnes pôsobí tento na ceste ako avantgarda. No a podobné to je s druhou generáciou, ktorá k nám zavítala koncom vlaňajšieho roka a ktorú vyvinula Toyota v Európe a len pre Európanov. Aj v druhom vydaní má C-HR charakter „koncepčného auta“. Je možno ešte odvážnejšia. Napokon, mieri k tým, pre ktorých je Yaris Cross príliš malý a Corola Cross zas príliš nudná a konzervatívna. My sme si ju vyskúšali v top verzii Executive Premiere Edition s výkonnejším hybridným pohonom 2,0 Hybrid i-AWD.
Opäť šokuje
Čo je prekvapivé, rozmery sa medzigeneračne príliš nemenili. Novinka stojí stále na platforme G-AF, podobne ako krátka Corolla a Corolla Cross. Na dĺžku dokonca 30 mm ubudlo. Šírka však narástla o 35 mm, čo dáva C-HR ešte športovejšie proporcie. A vôbec, na športovej DNA Toyota nešetrila. Len si pozrite plástový výplet masky, futuristické svetlá, množstvo prelisov a extrémne klinovitú líniu profilu. Strecha sa končí bohato modelovaným spojlerom a širokou svetelnou lištou so svietiacim nápisom Toyota C-HR. A keď sme už pri svetlách, spomeňme, že matrixové LED-ky urobili obrovský pokrok. Nové reflektory pracujú perfektne a bez sťažností protiidúcich vodičov. Kľučky sú odteraz výsuvné. Nie je to príliš praktické, ale k C-HR sa hodia.
Zarazí len fakt, že ich sklopenie po naštartovaní vydá do kabíny zvuk, presnejšie úder, ktorý vás priam vystraší. Musíte si na to zvyknúť. Extrovertom, ktorí sú zákazníkmi C-HR, to ale isto vadiť nebude. Celú dizajnérsku exhibíciu uzatvárajú na túto triedu veľkorysé 19-palcové disky s diamantovým výbrusom a dvojfarebné lakovanie bi-Tone. V našom prípade v kombinácii s oranžovým lakom Lemon. Čierna je nielen strecha, ale aj celá zadná časť karosérie. Potom C-HR vyzerá, akoby sa skladalo z dvoch do seba zapadajúcich častí. Prináša to aj vtipné situácie. Ak na parkovisku zaparkujete priečne „nosom“ dopredu, pri odchode rozhodne nehľadajte oranžovú Toyotu. V rade áut je totiž C-HR na prvý pohľad iba čierne.
Za volantom ako v stíhačke
Za extrovertným exteriérom nezaostáva ani kabína. Cítite sa tu ako v čomsi, čo pripomína kokpit športového kupé a kozmickej lode. Priestor pre vodiča a spolujazdca je dôsledne oddelený vysokou konzolou, ktorá sa dvíha z úzkeho stredového tunela. Nie je ho tu rozšafne veľa, ale stiesnene sa cítiť určite nebudete. Palubná doska, mimochodom pokrytá mäkkým plastom, je akoby vložená do oblúka pod čelným oknom, ktorý prechádza až do dverí. Lakťové opierky sú čalúnené Alcantarou, čo opäť zvyšuje pocit kvality. Kruhové prieduchy ventilácie pripomínajú talianske športové autá i keď nie sú nijak zvlášť vypracované. Podobne je to so sedadlami s integrovanými opierkami hláv, za ktoré by sa nemuselo hanbiť ani kupé GR86, a „sexi“ malým voličom prevodovky. Za celkovo modernou atmosférou možno trošku zaostáva konvenčný tvar volantu, hoci jeho vencu a hardvérovým tlačidlám nemáme čo vyčítať.
Virtuálny kokpit s 12,3-palcovým TFT displejom obsahuje všetky potrebné informácie. Nastaviť sa dá dokonca aj analógová grafika. Ale skôr zvolíte digitálnu a po stranách napríklad údaje o spotrebe či toku energie. Prehľadný je tiež 12,3-palcový infotainment. Toyota ho obdarila troma tlačidlami, takže napríklad hlasitosť rádia nemusíte riešiť cez obrazovku. Na pohyb v menu si treba zvyknúť, napokon ako vo väčšine moderných áut. Sympatické je, že súčasťou infotainmentu je navigácia. Trošku nás ale sklamala deformácia obrazu cúvacej kamery a tiež analytika spotreby. Displej síce zobrazuje grafické stĺpce, ale spotrebu meria po každom naštartovaní, čo nedáva skutočný obraz o ekonomike jazdy. Nenájdete tu napríklad priemer za celý deň, alebo od natankovania. Pri hybride by to malo byť zákonom bez toho, aby ste si museli nulovať počítadlo kilometrov.
Moderna aj klasika
Veľmi oceňujeme, že Toyota ponechala C-HR samostatný panel klimatizácie. Nájdete tu tiež ľahko prístupné držiaky na nápoje, dva USB-C porty a k tomu indukčnú nabíjačku na smartfóny. Do dverí sa dokonca zmestia 1,5-litrové fľaše, čo by ste od tohto „kupé“ asi neočakávali. Dobrý je dokonca aj výhľad vpred cez relatívne štíhle stĺpiky. Pomáhajú tiež spätné zrkadlá na nožičkách. Horšie je to pri pohľade vzad. Malý priezor zadného okna je o to horší, že na C-HR nenájdete stierač. No je tu záchrana v podobe digitálneho spätného zrkadla. Nedáva síce dobrú predstavu o vzdialenosti, ale prehľad o situácii za vozidlom výrazne zlepšuje. Na zadných sedadlách od C-HR asi neočakávate priestorovú štedrosť, ale budete milo prekvapení. Nie je to vôbec zlé. Na kolená ostáva primeraná rezerva a chodidlá si zasuniete pod predné „sedáky“. S tretím pasažierom však príliš nerátajte.
Klaustrofobické pocity sú skôr dielom miniatúrnych okienok vo dverách. Ich spodná hrana je umiestnená tak vysoko, že malé deti toho veľa neuvidia. Jednoducho, za krásu sa platí. Situáciu zlepšuje panoramatické okno, bohužiaľ, bez tieniacej roletky. Veľkú pochvalu si nezaslúžia ani malé dvere, takže prístup do zadnej časti interiéru nie je silnou stránkou C-HR. Pomohlo by, ak by sa dokázali otvárať vo väčšom uhle. Aj zadní cestujúci majú k dispozícii držiaky nápojov, tentoraz priamo v lakťových opierkach, čo je praktické. Najmä ak C-HR nedisponuje centrálnou výklopnou opierkou. Vzadu už ale Toyota trošku šetrila. Vidieť to najmä na materiáloch. Výplne dverí sú tvrdšie a lacnejšie. V kufri platí to isté, čo o priestore vzadu. C-HR ponúka viac, než by ste odhadovali na základe jej dynamickej siluety. Pod elektricky ovládaným vekom je solídnych 348 litrov (364 pre verzie s predným náhonom). Batožinový priestor je súmerný a hlboký. Škoda, že nemá dvojité dno, pretože po sklopení zadných operadiel vzniká schod, ktorý nie je čím vyrovnať.