Sila bez apetítu
Naša verzia 2,0 Hybrid AWD-i je zlatou strednou cestou. Menšia jednaosmička sa môže zdať na dlhších cestách predsa trošku lenivá a najsilnejší variant s výkonom 167 kW je zas spojený s plug-in hybridnou sústavou, čo znamená výrazne vyššiu cenu a malý kufor. Testovaný exemplár spája mimoriadne účinný atmosférický 4-valec 2,0 Dynamic Force (112 kW) s kompresným pomerom až 14 : 1 a elektromotor (83 kW) cez planétovú prevodovku e-CVT. Štvorkolka ešte pridáva druhý elektromotor (30 kW) na zadnej náprave. Samozrejme, tieto výkony nie je možné spočítať. Hybrid je naladený tak, že maximálne posiela ku kolesám 145 kW, teda takmer 200 koní. Dynamika je naozaj slušná, veď stovku dá C-HR za 7,9 sekundy, lenže kvôli plynulosti zrýchlenia bezstupňovej prevodovky to tak necítiť. Toyota odmietla hrať hru na „radenie“, ako to robí konkurencia od Hondy či Subaru.
Foto: Ľuboš Pilc
Čítajte viac Test: Nová Toyota Prius. Vyzerá dobre, jazdí skvele a takmer zadarmo
To ale znamená, že zvyknúť si musíte na typický „mixér efekt“, keď pri stlčení plynu na podlahu vyletia otáčky motora na maximum a držia sa tam, až kým neuvoľníte nohu. Ušiam to príliš dobre nerobí. V každom prípade je dvojliter odolnejší voči vytáčaniu, napríklad na diaľnici, ako verzia 1,8 Hybrid. Sústava vie ponúknuť rýchle štarty z križovatky, keďže masívny krútiaci moment 290 Nm z elektromotorov je k dispozícii prakticky okamžite. Aj preto je dobré mať štvorkolku. Vzadu je síce iba skromný počet „koníkov“, ale zadný elektromotor predsa len odľahčuje prácu predným pneumatikám. Do práce sa dáva len vtedy, keď je to potrebné. Výhodou je nepochybne na mokrej ceste, na snehu či na šotoline.
Foto: Ľuboš Pilc
Benzín šetrí, peňaženku nie
Zvyknúť si treba aj na rekuperáciu. Pri prudšom klesaní sa totiž spaľovací motor nevypne, ale pretáča naprázdno, ako keď brzdíte motorom. Tiež to nelahodí ušiam. Takže aj keď je dynamika veľmi slušná, entuziasti si s C-HR veľmi neužijú. Zato sa vie odmeniť nízkou spotrebou. Jazdili sme v priemere od 4,8 do 5,2 litra na 100 km. Na okreskách sa vie konzumácia dostať aj hlboko pod štyri litre. Cestu v okolí Bratislavy sme absolvovali za 3,7 litra. Len na diaľnici si pýta C-HR viac – okolo 6,6 až 6,7 litra na 100 km. Sotva však z rýchlostnej komunikácie zídete, apetít letí prudko nadol a z C-HR sa začína stávať abstinent. Ani v meste nemusíte prekročiť päťlitrovú hranicu a pritom sa netreba nijako extra snažiť. Aj menšia 43-litrová nádrž vám tak vydrží na 700 či 800 kilometrov.
Foto: Ľuboš Pilc, Tomáš Andrejčák
Podvozok C-HR je nastavený tuhšie a má nezávisle zavesené všetky kolesá. To mu prepožičiava slušnú stabilitu. V zákrutách zasa redukuje nedotáčavosť zadný náhon. Riadenie je športovo ostré, veď na vychýlenie kolies od jednej do druhej krajnej polohy stačí len dva a pol otáčky volantom. O nejakom extra komforte však hovoriť nemôžeme. Nejde ani tak o nižšiu schopnosť absorbovať rázy, ako skôr o nízky akustický komfort. Stále prítomný hluk od pneumatík kazí celkový dojem. Zvlášť pri hybride, ktorý dokáže absolvovať veľký podiel kilometrov s vypnutým spaľovacím motorom. Lepšia izolácia by teda C-HR určite nezaškodila. Najmä ak sa pozrieme do cenníka. Toyota situovala tento crossover poriadne vysoko. Najmenej zaplatíte 29 900 eur a za našu verziu Executive Premiere Edition so štvorkolkou až 44 390 eur.
Je síce pravdou, že je doslova „nabúchaná“ výbavou vrátane matrixových svetiel, parádnych kolies, panoramatickej strechy, aparatúry JBL a veľmi spoľahlivo pracujúcimi asistenčnými systémami, ale predsa len „rúbe“ vysoko. Ešte v roku 2020 by ste si podobnú verziu mohli dopriať do 35 000 eur.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda
Subaru