Koncept Vision EQXX vznikol na čistom hárku papiera, a to v rekordne rýchlom čase osemnástich mesiacov, počas tohto obdobia na ňom neustále pracovalo približne 60 špičkových expertov. Prakticky celý bol vytvorený ručne a jeho cena sa ráta v desiatkach miliónov eur. Nejde však iba o laboratórny koncept, ale o auto, schválené na premávku po bežných cestách. Aj preto sme ho mohli v rámci podujatia Mercedes-Benz Unveils The Vision Of Tomorrow, ktoré sa v polovici júla konalo vo Varšave a v jej okolí, vyskúšať. Presnejšie – mohli sme ho vyskúšať na okruhu Modlin v blízkosti rovnomenného letiska.
Extrémne úsporný
Vision EQXX je unikátny tým, že spotrebuje menej ako 10 kWh elektriny na 100 km. Len pre názornosť – je to približne rovnaké množstvo elektriny, ktoré zodpovedá napríklad tomu, ako by ste bežnú domácu klimatizáciu používali cca tri hodiny. Na nízkej spotrebe sa podieľa konštrukcia s inovatívnymi odľahčenými materiálmi, extrémna aerodynamika s koeficientom odporu Cd 0,17, inovatívny a vysoko efektívny tepelný manažment a taktiež ultra tenké strešné solárne panely.
Predovšetkým je to však zmenšená a odľahčená batéria. Tá má kapacitu 100 kWh, no je pritom o polovicu menšia a takmer o tretinu ľahšia ako batéria, ktorú využíva elektrický Mercedes-Benz EQS. To vďaka tomu, že inžinierom sa podarilo dosiahnuť mimoriadnu hustotu energie blížiacu sa 400 Wh/l.
Pokiaľ ide o solárne panely, tak na strechu auta sa podarilo umiestniť 117 mimoriadne tenkých solárnych článkov. Vyvinuli ich v spolupráci s Fraunhoferovým inštitútom pre solárne energetické systémy (ISE), najväčším európskym výskumným ústavom pre solárnu energiu. V priebehu jedného dňa môže strecha zvýšiť dojazd auta na dlhých cestách až o 25 km vďaka tomu, že napája množstvo pomocných zariadení, čo znižuje spotrebu energie vysokonapäťového systému a ďalej zlepšuje celkovú účinnosť.
Len pre zaujímavosť – solárnu strechu testovali aj v púšti v okolí Dubaja. Na náročnej trase z Rijádu do Dubaja s rušnými mestskými ulicami a otvorenou púšťou mal EQXX spotrebu energie 7,4 kWh/100 km (výsledok na palube, bez strát pri nabíjaní). V prípade benzínového auta to zodpovedá spotrebe približne 0,9 l/100 km. Pri tejto spotrebe malo auto dojazd 1300 km.
Takmer do dokonalosti bola dovedená aerodynamika, pričom treba povedať, že použité aerodynamické riešenia rozhodne nejdú na úkor dizajnu. Auto vyzerá ako extravagantný športiak s mimoriadne nízko položeným sedením. Až tak že sme mali trochu problém do neho nastúpiť. Ale späť k aerodynamike – bežný elektromobil vynakladá takmer 2/3 svojej energie na boj s aerodynamickým odporom, práve preto má Vision EQXX ultra-nízky koeficient odporu Cd 0,17 – čo ho robí aerodynamickejším ako napríklad lopta na americký futbal (s koeficientom odporu 0,18–0,20). Zníženie Cd o len 0,01 zvyšuje dojazd takého vozidla približne o 2,5 %.
Aerodynamiku sa podarilo optimalizovať aj vďaka výsuvnému zadnému difúzoru, ktorého činnosť sme si mohli podrobne pozrieť, či dômyselnému chladiacemu systému batérií, ktorý otvára vzduchové kanály, len keď je to treba. Vstupy vzduchu sú pritom umiestnené v mieste najväčšieho tlaku a výstupy v podtlakovej zóne v zadnej časti vozidla. To znamená, že aj pri aktivácii chladenia stúpne koeficient Cx len o 0,007 bodu.
Paradoxne je koncept vybavený klasickými spätnými zrkadlami. To je pre nás zaujímavý detail, pretože už dlhšie si myslíme, že digitálne zrkadlá, ktoré niektoré automobilky pri elektromobiloch využívajú s argumentom lepšej aerodynamiky v skutočnosti, vzhľadom na nie najmenšie rozmery, vyššiu hmotnosť , dodatočné displeje a potrebnú energiu len zvyšujú cenu auta a so spotrebou a dojazdom nemajú spoločné nič. Ak ich nevyužili na jednom z najaerodynamickejších áut na svete, má to zrejme svoje dôvody.
Bionický prístup, puristický štýl
Dôležitým prvkom pri vývoji auta bolo aj bionické inžinierstvo, čo je prístup, pri ktorom sú pri konštrukcii rôznych dielov využívané princípy, ktoré fungujú v prírode a sú produktom evolučného vývoja. Pri tomto „evolučnom“ vývoji bola využívaná aj umelá inteligencia. Na bionických princípoch sú optimalizované niektoré komponenty platformy MMA, dokonca aj časti zadného zavesenia. Taktiež je na základe bionických princípov modifikovaný rám a držiak batérie.
Vision EQXX predstavuje aj nový puristický štýl interiérového dizajnu. Architektúra kokpitu sa zameriava na len niekoľko modulov bez zložitých tvarov a organicky integruje vizuálne ľahké štruktúry, čím sa stávajú tradičné dekorácie zbytočnými. V praxi to vyzerá tak, že z ergonomického hľadiska naozaj všetko potrebné vidíte na prvý pohľad a orientácia v menu je jednoduchá. Samozrejme, bližšie sme sa mu venovať nemohli, pretože v aute sme mali možnosť na okruhu absolvovať len relatívne krátky čas. Interiér, rovnako ako športové sedačky, pôsobia už na prvý pohľad exkluzívne, pričom pri sedadlách treba rátať so škrupinovou konštrukciou, v ktorej sa nie každý bude cítiť úplne pohodlne.
„Puristický“ prístup sa však rozhodne netýka interiérových technológií. V kabíne je veľký, do prístrojovky plne integrovaný displej s uhlopriečkou 47,5 palca a rozlíšením 8K (7680×660 pixelov). Sú v ňom využité prakticky výhradne len prírodné alebo recyklované materiály, ktoré nemajú živočíšny pôvod. Nájdete v ňom bambusové vlákna, vegánsky hodváb, vegánsku kožu a množstvo recyklovaných materiálov z PET fliaš, železného šrotu a podobne.
Za volantom
Za volantom tohto prototypu, ktorý je jediným na svete, sme mohli stráviť len pár minút, takže môžeme sprostredkovať naozaj len základné dojmy. Prvým je, že auto sa správa, akoby vôbec nebolo prototypom, ale produkčným, alebo prinajmenšom predprodukčným modelom. Nič nepôsobí, ako by to bolo vyrobené na kolene, v aute nič nevŕzga, neozývajú sa žiadne pazvuky a pruženie vyzerá byť tiež veľmi dobré, aj keď na dokonalom povrchu závodného okruhu sa komfort nedal až tak dobre overiť. Na druhú stranu – v zákrutách sa auto nakláňalo len minimálne, no nemali ste pocit, že sedíte v ultratvrdom aute, ktoré z vás na horších cestách vytrasie dušu.
Najúžasnejší zážitok je však z rýchlosti, respektíve zrýchľovania. Vision EQXX totiž nie je vôbec nejaké malé auto, na dĺžku má bezmála 5 metrov a k tomu 100 kWh batériu. Napriek tomu váži len 1 750 kg. Relatívne ľahké auto vďaka neuveriteľnej aerodynamike zrýchľuje takmer „neviditeľne“, akoby mu prostredie nekládlo žiadny odpor, menia sa len len číslice, ukazujúce rýchlosť.
Alfou a omegou, ako dosiahnuť nízku spotrebu, je využívanie viacstupňovej rekuperácie pomocou páčok pod volantom, Na maxime je výrazne intenzívna, takže v bežnej premávke môžete auto pohodlne riadiť „jedným pedálom“. Pružné zrýchlenie je citeľné, koniec-koncov pri výkone 180 kW a nízkej hmotnosti to možno očakávať.
Mercedes-benz Vision EQXX je zatiaľ len prototypom, no po všetkých stránkach je dotiahnutý takmer do výrobnej podoby. Zatiaľ je to len experimentálna „továreň“ na nové technológie, ktoré by sa mali objaviť v blízkej budúcnosti v sériových modeloch. Na druhú stranu – neprekvapilo by nás, ak by sa aj z EQXX stal časom sériový model, respektíve, ak by na jeho základe vzniklo aj nejaké produkčné auto.